Tomáš Čorej
Imran Chán sa chcel stať historicky prvým premiérom, ktorý v Pakistane doslúži celý päťročný mandát.
Chvíľu sa zdalo, že bývalej kriketovej hviezde a úspešnému filantropovi by sa to mohlo podariť. Za posledný rok a pol však v jeho politickej kariére nastalo viacero zvratov, pre ktoré prišiel nielen o funkciu, ale zrejme aj o možnosť uchádzať sa o ňu v najbližších voľbách.
Koncom minulého týždňa ho odsúdili na tri roky väzenia za úplatkárstvo, keďže podľa súdu zatajoval výnosy z predaja štátnych darov. Išlo okrem iného o pozlátený samopal či vzácne hodinky.
Chán čelí obvineniam vo viac než 150 ďalších prípadoch, všetky pritom označuje za politicky motivované. Krajina medzitým čelí historickej inflácii a vážnym dosahom klimatickej krízy.
Armáda dúfala, že v ňom nájde záchrancu
Imran Chán je mimoriadne obľúbený medzi mladými voličmi, ktorým sa efektívne prihovára na sociálnych sieťach. Ide pritom o politika, ktorý zdôrazňuje moslimské tradičné hodnoty a svoju popularitu získava aj na tvrdých útokoch proti Západu.
Za jeho postoje k zahraničnej politike ho dokonca začali prezývať „Taliban Chán“, pretože bol podľa kritikov k Talibanu príliš zhovievavý.
Chán sa stal premiérom v roku 2018 so sľubom, že v druhej najľudnatejšej moslimskej krajine potlačí korupciu a naštartuje ekonomický rast. Lenže podľa pozorovateľov pakistanskej politiky bola v skutočnosti kľúčová podpora armády, ktorá je aj po vyše siedmich desaťročiach nezávislosti najvplyvnejšou inštitúciou v krajine.
Ako píše BBC, predstavitelia vojska boli presvedčení, že v ňom našli pakistanského záchrancu. Namiesto toho s ním dnes majú otvorený konflikt a Chán armádu pravidelne ostro kritizuje.
Pred svojou politickou kariérou sa Chán preslávil ako hviezdny kriketový hráč, ktorý ako kapitán doviedol v 90. rokoch pakistanskú reprezentáciu k historicky prvému titulu z majstrovstiev sveta. Kriket je v Pakistane najobľúbenejším športom. Keď ukončil profesionálnu kariéru, naplno sa venoval dobročinnosti: okrem iného vyzbieral desiatky miliónov eur, za ktoré v Pakistane založil prvú nemocnicu špecializujúcu sa na boj s rakovinou.
Aj v pozícii premiéra sa štylizoval ako líder chudobných ľudí so silným sociálnym cítením. Zrejme jeho najväčším úspechom bolo zavedenie všeobecného práva na zdravotnú starostlivosť v dvoch provinciách.
Po začiatku invázie sa stretol s Putinom
Hoci Chánova vláda relatívne dobre zvládla covid, politickí súperi mu vyčítali zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a pribúdajúce množstvo korupčných káuz. Aj keď počas kampane kritizoval Západ a jeho inštitúcie, počas svojej vlády sa so žiadosťou o pomoc musel obrátiť na Medzinárodný menový fond.
Posilňoval vzťahy predovšetkým s Čínou, keď okrem iného odmietol kritizovať represie voči Ujgurom a chválil systém jednej strany. Takisto intenzívne spolupracoval s Ruskom, keď sa s prezidentom Vladimirom Putinom stretol len pár hodín po rozpútaní totálnej vojny na Ukrajine. Chán opakovane inváziu neodsúdil a Pakistan sa pri hlasovaní na pôde OSN zdržal.
Uprostred pribúdajúcich problémov sa však zhoršoval jeho vzťah s armádou, čo podľa všetkého výrazne prispelo k jeho politickému pádu. Vlani v apríli mu pakistanský parlament tesnou väčšinou vyslovil nedôveru, na čo Chán zareagoval vyhlásením, že jeho zosadenie bolo konšpiráciou Spojených štátov amerických.
Neuviedol pritom žiadne dôkazy a Washington aj opozičné strany jeho obvinenie rázne odmietli.
Chán však po zosadení mobilizoval milióny svojich priaznivcov, ktorí uverili jeho verzii. Expremiér usporiadaval masové protesty a okrem iného minulý rok plánoval protestný pochod zo svojho rodného mesta Lahore na severovýchode krajiny do hlavného mesta Islamabád.
Siedmy premiér, ktorého zadržali
Keď Chán v novembri prechádzal cez mesto Vazírábád, spolu so straníckymi kolegami mával ľuďom. V tom ho postrelil do nohy útočník, podľa ktorého však išlo o nešťastnú náhodu. Ten polícii tvrdil, že strieľal, pretože z Chánovho autobusu hrala hlasná hudba počas zvolávania na modlitbu, čo podľa expertov v silne náboženskom Pakistane nie je „také pritiahnuté za vlasy, ako sa môže zdať“.
Chán však tvrdil, že išlo o pokus o atentát, ktorý bol zároveň „útokom na celý Pakistan“. Bývalý predseda sa domáhal predčasných volieb, v ktorých by bol vzhľadom na svoju mimoriadnu popularitu predovšetkým medzi mladými favoritom. Až dve tretiny pakistanskej populácie majú menej ako 30 rokov.
Vo voľbách, ktoré sa uskutočnia na jeseň, však s najväčšou pravdepodobnosťou nebude môcť kandidovať. Chána tento máj zatkli pre obvinenia z korupcie, na čo v Pakistane vypukli masívne protesty. Trvali vyše šiestich týždňov, vyžiadali si najmenej osem obetí a polícia počas nich zatkla viac než 5-tisíc demonštrantov. Pokračovali napriek tomu, že najvyšší súd označil jeho zatknutie za nelegálne a nariadil jeho prepustenie.
Tento týždeň Chána odsúdili na tri roky za úplatkárstvo, keďže podľa súdu kupoval a následne predával štátne dary v hodnote vo výške viac než 580 miliónov eur. Medzi nimi aj najmenej sedem párov hodiniek.
Podľa bývalého predsedu vlády ide o politicky motivovaný prípad, čo súd rázne odmieta. Chán sa proti verdiktu odvolal, a ak neuspeje, najbližších päť rokov nebude môcť kandidovať.
Britský Guardian pripomína, že vo väzení spravidla skončili pakistanskí premiéri, ktorí sa pokúšali vzoprieť armáde. Chán je už siedmym premiérom, ktorého v histórii krajiny zadržali. Jeho stúpenci už vyzývajú na ďalšiu vlnu protestov.
Vysoká inflácia a extrémne teplá
Okrem politickej krízy čelí Pakistan viacerým vážnym problémom. Na vrchole problémov je inflácia. Tá v júli poľavila prvýkrát za posledných sedem mesiacov, keď klesla na 29,4 percenta, pričom v máji dosiahla rekordných 38 percent.
Pakistanská centrálna banka bola medzičasom nútená zvýšiť úrokové sadzby na takmer 28 percent. Za posledné roky sa zároveň výrazne znehodnotila pakistanská mena rupia: začiatkom tohto roka dosiahla historické minimum. Za jedno euro momentálne dostanete zhruba 310 rupií.
Samostatným problémom je klimatická kríza, ľudskoprávna organizácia Amnesty International o Pakistane v júni napísala, že je v ňom „teplo, v ktorom sa nedá žiť“.
Pakistanské mesto Jacobabad je známe ako najteplejšie mesto na planéte Zem – v lete pred dvomi rokmi v ňom teploty dosahovali až 52 stupňov a pred rokom len o stupeň menej. To všetko spôsobuje, že z krajiny čoraz viac ľudí odchádza: podľa viacerých údajov ide o piaty najčastejší národ, ktorý sa v tomto roku snaží dostať do Európy.
Veľkým pakistanským problémom je nedokonalá infraštruktúra z čias koloniálnej éry. Len včera sa v krajine vykoľajil osobný vlak, pričom zomrelo najmenej tridsať ľudí a ďalšie desiatky boli zranené.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
