Policajt David Púchovský: Zlu sa treba postaviť čelom a neustupovať, inak človeka úplne zomelie
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Jedným z najzapamätateľnejších momentov tohtoročného Pride festivalu v Bratislave bol coming-out príslušníka Policajného zboru Davida Púchovského. Hoci dovtedy sa mu pre jeho orientáciu nikto z blízkych neotočil chrbtom, svoje súkromie si vždy radšej strážil. Ako dôvod uvádza osobitosť tejto krajiny.
„Bolo prirodzené cítiť obavy na základe rôznych prejavov na internete, ale aj prejavov politikov, a to v podstate naprieč všetkými vládami v histórii Slovenska. Preto som svoju orientáciu bral ako niečo utláčané, za čo sa má človek hanbiť a prečo sa má ukrývať. Z tohto strachu sa ten coming-out začal vliecť a vliecť,“ hovorí Púchovský.
Od Pridu sa jeho život zásadne nezmenil, no prekvapili ho následné pozitívne reakcie, ktoré zažil aj na pracovisku.
Konkrétne sa podieľa na spravovaní facebookových stránok Polícia Slovenskej republiky a Hoaxy a podvody. Prvý oficiálny účet polície vznikol na sociálnych sieťach v roku 2017 a dodnes sa mu podarilo pritiahnuť vyše polmilióna sledovateľov.
„Myslím, že najviac fanúšikov pribudlo počas prvej fázy covidu. V tom čase sme možno ako jediná inštitúcia poskytovali ucelený a ľahko čitateľný prehľad aktualít o tom, čo sa vlastne deje, a zároveň sme odpovedali na otázky. Ľudia sa na nás spoliehali a nárast bol naozaj masový,“ približuje administrátor.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- ako ho skrývanie orientácie izolovalo od okolia;
- či ho motivovali coming-outy moderátorov TA3;
- prečo sa rozhodol vystúpiť práve na Pride;
- či mal kedysi predsudky o policajnej práci;
- ako ho časť spoločnosti sklamala;
- ktorú chybu by ako správca policajných stránok už nezopakoval.
Prešli už dva týždne od vášho coming-outu. Ako sa teraz máte?
Po vystúpení sa v zásade nič nezmenilo, normálne žijem ďalej ako predtým. Myslím si, že až časom si to viac uvedomím.
Zatiaľ ma skôr prekvapili pozitívne ohlasy od verejnosti aj od ľudí, ktorých som dlho nevidel, ale mám ich napríklad na Facebooku. Dostal som aj osobnú spätnú väzbu, napríklad v práci ma zastavil jeden pre mňa dovtedy neznámy človek a gratuloval mi.
V prejave ste spomenuli, že váš dvanásťročný vzťah momentálne hibernuje, pričom jeden z dôvodov vraj bol váš strach prejaviť lásku. Hibernuje aj naďalej?
Áno.
Ďalší z vymenovaných dôvodov, prečo robíte coming-out, bol, že je to pre tínedžerov, ktorí si uvedomujú svoju inakosť a čelia nenávisti. Vychádzali ste pritom z vlastnej skúsenosti?
V podstate áno, u mňa to uvedomenie tiež prichádzalo postupne v tínedžerskom veku. Nečelil som však extrémnej nenávisti, lebo som sa nikdy neprejavoval, celé roky som to skrýval.
Ale už aj ten dlhoročný proces skrývania vytvára tlak na psychiku človeka. Čiže je to tiež svojím spôsobom boj. Samozrejme, sú aj horšie prípady, keď sa mladší ľudia možno viac prejavujú alebo to na nich viac vidno, a tak sa stávajú terčom šikany, čo sa mne našťastie vyhlo.
Čo presne ste skrývali?
