Kaliňákovi zrušili u Žilinku obvinenie. Oligarchu Brhela budú za platby pre Imreczeho ďalej stíhať

Bývalý minister vnútra a aktuálna sedmička na kandidátke Smeru Robert Kaliňák už nie je obvinený v kauze doplácania platu bývalému šéfovi finančnej správy Františkovi Imreczemu. Ide o prípad, v ktorom ho vo februári obvinili z podplácania spolu s podnikateľom spájaným s niekdajšou vládnou stranou Jozefom Brhelom.

Vyšetrovateľka Národnej kriminálnej agentúry Kaliňáka podozrievala, že bol iniciátorom kompenzácií štátnemu úradníkovi Imreczemu. Brhela zas z toho, že Imreczemu ročne pridával 200-tisíc eur k jeho platu. Celkovo mu podľa NAKA vyplatil vyše milióna eur.

Na generálnej prokuratúre majú na prípad iný názor. Námestník generálneho prokurátora Jozef Sedlák Kaliňákovi zrušil obvinenie.

Exminister uspel na generálnej prokuratúre so svojím návrhom podľa paragrafu 363 už druhýkrát. Vlani v novembri mu zrušil prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera obvinenie v kauze Súmrak, kde bol Kaliňák obvinený aj s predsedom Smeru Robertom Ficom.

Po preskúmaní spisu v prípade doplácania zistil námestník Sedlák „závažné pochybenia, ktoré nebolo možné napraviť iným spôsobom a ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého právoplatného rozhodnutia,“ informovala v pondelok generálna prokuratúra v tlačovej správe.

Brhelovi obvinenie nezrušil. Ten je už obžalovaný aj v kauze predražených tendrov na finančnej správe. V kauze Mýtnik je podozrivý z prania špinavých peňazí, korupcie aj machinácie pri verejnom obstarávaní a hrozí mu až dvadsaťročné väzenie.

Brhel ostáva obvinený

V prípade Brhela nezistil námestník Sedlák porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého právoplatného rozhodnutia. „Zistené skutočnosti v aktuálnom štádiu trestného konania dostatočne odôvodňujú záver o dôvodnosti trestného stíhania,“ dodala generálna prokuratúra.

Brhel tak ostáva obvinený z podplácania, a to v tej najprísnejšej forme, za čo mu hrozí sadzba päť až dvanásť rokov.

„O nezákonnosti trestného stíhania Roberta Kaliňáka, ako i môjho klienta Jozefa Brhela, už pred časom rozhodol Najvyšší súd. Dnešné rozhodnutie preto vnímam len ako potvrdenie tejto zjavnej nezákonnosti a som presvedčený, že trestné stíhanie bude môjmu klientovi zastavené,“ reagoval Brhelov advokát Michal Mandzák.

Kaliňák hovorí, že po rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktorý potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o odmietnutí obžaloby pre hrubé porušenie trestného poriadku, „bolo rozhodnutie generálnej prokuratúry o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť logickým vyústením tejto čisto politickej kriminalizácie.“

Exminister na otázku, ako vníma, že jemu obvinenie zrušili a Brhelovi nie, priamo nereagoval. Myslí si však, že generálna prokuratúra aj Najvyšší súd poslali NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry „jasný odkaz, aby už prestali nepretržite porušovať trestný poriadok a trestný zákon na politickú objednávku.“

Prípad už bol na súde

Najvyšší súd v polovici júna potvrdil odmietnutie obžaloby na Brhela s Kaliňákom. Prípad podplácania sa totiž veľmi rýchlo dostal na súd, a to najmä vďaka tomu, že si obvinení nepodali sťažnosti proti obvineniam, ale obrátili sa hneď na generálnu prokuratúru so žiadosťou o postup podľa paragrafu 363.

NAKA oboch obvinila začiatkom februára, koncom toho istého mesiaca si Kaliňák s Brhelom podali „363-ky“. Vyšetrovanie však ďalej pokračovalo, NAKA prípad uzavrela a už koncom marca podal prokurátor špeciálnej prokuratúry na oboch obžalobu.

V tomto momente už nemohli na generálnej prokuratúre posudzovať návrhy podľa paragrafu 363. K rozhodovaniu sa však napokon aj tak dostali.

Umožnili to dve rozhodnutia súdu. Najskôr totiž sudca Špecializovaného trestného súdu Peter Pulman zhruba týždeň po podaní obžaloby rozhodol, že ju odmieta pre závažné procesné chyby. S tým špeciálna prokuratúra nesúhlasila, a tak sa kauza dostala na Najvyšší súd, ktorý v polovici júna potvrdil Pulmanovo odmietnutie obžaloby.

Toto rozhodnutie znamenalo, že sa prípad vracia do prípravného konania, a opäť mohla vstúpiť do rozhodovania generálna prokuratúra.

Rozhodli tri dni pred uplynutím lehoty

Špeciálna prokuratúra upozornila, že námestník generálneho prokurátora rozhodol tri dni pred tým, ako by uplynula polročná lehota na posúdenie Kaliňákovho návrhu. Okrem toho si všimla, že o návrhu rozhodoval netrestný námestník, prokurátor Sedlák sa totiž nevenuje trestnému právu.

Zároveň si Úrad špeciálnej prokuratúry všimol, že na generálnej prokuratúre rozhodli buď bez toho, aby mali k dispozícii spis, alebo doň išli priamo nahliadnuť na Najvyšší súd. V oboch prípadoch by sa tak stalo po prvýkrát v histórii.

Exminister si totiž podal dva návrhy podľa paragrafu 363. Jeden ešte počas vyšetrovania, ktorý nebol vybavený, pretože prípad skončil na súde. Druhý návrh podal po tom, ako obžalobu odmietol súd. Bolo to však v čase, keď ešte jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.

Špeciálna prokuratúra pritom pripomína, že podanie návrhu podľa paragrafu 363 po podaní obžaloby býva generálnou prokuratúrou štandardne posúdené a vybavené ako súčasť obhajobnej argumentácie a takéto podanie je následne odstúpené konajúcemu súdu. Výnimkou sú len tri iné, už medializované prípady – Vladimíra Pčolinského, Miroslava Výboha a Dušana Kováčika.

Iný návrh podľa paragrafu 363, ktorý by bol podaný právne účinne po vrátení prípadu do prípravného konania, špeciálna prokuratúra neeviduje. Z toho vychádza, že námestník Sedlák v podstate vyhovel dvom Kaliňákovým návrhom, ktoré posúdil ako celok, hoci boli podľa ÚŠP podané v čase, keď o nich konať nebolo možné.

„Rozhodnutie netrestného námestníka tak zrejme vychádza z nejakej formy konvalidácie právne neúčinného podania jednoduchým plynutím času, teda z právnej doktríny nám doposiaľ neznámej. Možno to prirovnať k situácii, ako keď obvinený podá pre istotu odvolanie ešte pred vyhlásením prvostupňového rozsudku, pričom následne by mal odvolací súd posudzovať takéto odvolanie ako riadne a včas podané,“ dodáva ÚŠP.

Špeciálna prokuratúra tiež upozornila, že v prípade urgoval prvý námestník generálnej prokuratúry Jozef Kandera predloženie spisu zo špeciálnej prokuratúry. Urobil tak v apríli aj v júni. „Takúto aktivitu zo strany generálnej prokuratúry v iných veciach neevidujeme,“ reagoval ÚŠP.

Spis však nemohli poslať, pretože stále je na Najvyššom súde, ktorý síce rozhodol už v polovici júna, no toto rozhodnutie stále nebolo doručené na špeciálnu prokuratúru. V tomto prípade bola totiž predĺžená lehota na vypracovanie rozhodnutia, a to až do 24. augusta. Na špeciálnej prokuratúre sa o tom dozvedeli koncom júla.

„O tejto skutočnosti bol z orgánov prokuratúry vyrozumený len tunajší úrad, ktorý je v tejto veci jediný vecne príslušný orgán prokuratúry. Ak teda o povolení dlhšej lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia mala vedomosť aj generálna prokuratúra, tak táto informácia jej bola poskytnutá iným orgánom alebo inou procesnou stranou,” dodal úrad v stanovisku.

Na generálnej prokuratúre neveria, že Kaliňák niečo organizoval

Generálna prokuratúra vo svojom rozhodnutí zapochybovala, či bol Kaliňák organizátorom podplácania. Námestník Sedlák skonštatoval, že to z ničoho nevyplýva. Nič podľa neho nepreukazuje ani to, že by sa Kaliňák „akýmkoľvek spôsobom podieľal na zosnovaní alebo riadení konania obvineného Brhela (tiež svedka Imreczeho)“.

„V odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia nie je jediná zmienka o organizovaní trestného činu hlavného páchateľa – obvineného Brhela obvineným Kaliňákom ako organizátorom,“ napísal Sedlák do rozhodnutia.

Uznesenie o obvinení Kaliňáka označil za nepreskúmateľné.

Námestník generálneho prokurátora tvrdí, že „v dôsledku nedostatočne odôvodneného uznesenia o obvinení nastal stav, že Kaliňák nemá možnosť reálne, efektívne a zákonne uplatniť právo na obhajobu, pretože nevie, čo sa mu kladie za vinu a z akých dôvodov.“ Z toho vyvodil Sedlák záver, že bolo porušené právo Kaliňáka na spravodlivý proces.

Sedlák zároveň prikázal vyšetrovateľke znovu konať a rozhodnúť. V prípade Kaliňáka by sa tak malo opäť vyšetrovať, na záver vyšetrovateľka rozhodne, či ho znovu obviní.

Kľúčovým svedkom v kauze doplácania je samotný Imrecze, ktorý sa ku „kompenzáciám“ priznal. Vypovedal o tom, ako v roku 2012 po dlhom období strávenom v súkromnej sfére chcel prejsť do štátnej správy.

Bol to práve Kaliňák, kto mu pomohol. Exminister vnútra nasmeroval Imrezceho na vtedajšieho ministra financií Petra Kažimíra, čo obaja potvrdili aj na súde v rámci pojednávaní v kauze Mýtnik.

Imrecze sa v máji 2012 stal šéfom daniarov a následne sa podľa svojich slov stretol s ministrom vnútra Kaliňákom, aby sa porozprávali o plate. A ten ho poslal za Brhelom, vypovedal Imrecze. S ním si nakoniec dohodli kompenzáciu na úrovni 200-tisíc eur ročne k výplate. Pred nástupom do štátnej sféry totiž zarábal vyše 280-tisíc eur ročne.

Kaliňákov advokát David Lindtner už po obvinení svojho klienta argumentoval, že vetu „dohodni si kompenzáciu“ nie je možné v právnom štáte kvalifikovať ako organizovanie podplácania. Okrem toho obvinenie spájal s predčasnými voľbami. Tie parlament odhlasoval 31. januára a 1. februára bol Kaliňák obvinený.

Lindtner tvrdil, že uznesením o obvinení disponovali na NAKA už dlhšie, ale čakali na správny moment. „Snažia sa kriminalizovať predstaviteľov politickej opozície,“ povedal advokát. Rovnako argumentoval v tom čase aj líder Smeru Robert Fico.

Dostal vyše milióna

NAKA podozrieva Brhela, že vyplatil Imreczemu celkovo 1,1 milióna eur. Imrecze vypovedal, že za tieto peniaze potom od neho podnikateľ žiadal „lojálnosť“. Za to mu poskytoval informácie z prostredia finančnej správy, napríklad zoznam subjektov, kde chystali daňovú kontrolu.

Informácie z finančnej správy nežiadal len Brhel. O takýchto požiadavkách vypovedal Imrecze aj smerom k expremiérovi Robertovi Ficovi a ku Kaliňákovi v kauze Súmrak. Tá sa týkala podozrení, že obaja vo vysokých vládnych funkciách zneužívali svoju moc na diskreditáciu politických oponentov.

Pomáhal im v tom údajne oligarcha Norbert Bödör (súkromná bezpečnostná služba Bonul) aj policajný exprezident Tibor Gašpar.

Obvinení boli aj ako zločinecká skupina. Prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera však toto obvinenie cez paragraf 363 zrušil.