Na generálnej prokuratúre podnikli výnimočné kroky, keď Kaliňákovi rušili obvinenie cez paragraf 363

Generálna prokuratúra podľa špeciálnej prokuratúry vybočila zo svojich zaužívaných pravidiel, keď bývalého ministra vnútra a kandidáta Smeru v predčasných voľbách Roberta Kaliňáka minulý týždeň zbavila obvinenia pomocou sporného paragrafu 363.

Kvôli Kaliňákovi si námestník generálneho prokurátora Maroša Žilinku Jozef Sedlák vybavil, aby mu Najvyšší súd poskytol overenú fotokópiu vyšetrovacieho spisu.

Bez spisu nemohol Kaliňákovi vyhovieť. Na špeciálnej prokuratúre hovoria, že sa s tým ešte nestretli. Bežne sa rozhoduje na základe originálu spisu.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmieta komentovať pochybnosti špeciálnej prokuratúry o postupe, ktorým v piatok 4. augusta krátko pred vypršaním lehoty Kaliňákovo obvinenie zrušili cez paragraf 363 Trestného poriadku. Jedna z pochybností sa týka toho, či vôbec mohli Kaliňáka zbaviť obvinenia.

„Generálna prokuratúra SR nebude viesť so svojou osobitnou súčasťou, ktorou je Úrad špeciálnej prokuratúry, odbornú diskusiu prostredníctvom médií. Úrad špeciálnej prokuratúry je povinný rešpektovať rozhodnutie námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky,“ uviedol Žilinkov úrad v stanovisku.

Fotokópia spisu sa ukazuje ako kľúčová

Kaliňáka od februára stíhali pre podozrenie z podplácania spolu s oligarchom blízkym Smeru Jozefom Brhelom v kauze „dorovnávania“ platu niekdajšiemu prezidentovi finančnej správy Františkovi Imreczemu, ktorý bol nominantom Smeru.

Podstatou kauzy sú podozrenia, že Brhel na podnet Kaliňáka za éry Smeru dorovnával Imreczemu nižší štátny plat na úroveň jeho predošlého zárobku v súkromnej sfére. Dokopy mu mal takto vyplatiť viac ako milión eur. Brhel aj Kaliňák vinu odmietajú.

Brhel so svojím podaním podľa paragrafu 363 neuspel, obvinený je aj naďalej. Žilinkov námestník Sedlák vyhovel len Kaliňákovi. Vyšetrovateľke a dozorujúcemu prokurátorovi prípadu nariadil znova konať a rozhodnúť.

Sedlák využil paragraf 363 na poslednú chvíľu a je zrejmé, že bez fotokópie spisu z Najvyššieho súdu by o Kaliňákovom podaní nestihol rozhodnúť v zákonnej lehote, a teda by ho nezbavil trestného stíhania. Sporný paragraf bolo podľa špeciálnej prokuratúry možné využiť len do pondelka 7. augusta. Vtedy uplynula polročná lehota od právoplatnosti vznesenia obvinenia Kaliňáka, počas ktorej generálna prokuratúra mohla do prípadu zasiahnuť pomocou paragrafu 363.

Pred týmto termínom – 7. augustom – neplánoval Najvyšší súd pustiť spis zo svojich rúk. Najvyšší súd v polovici júna potvrdil vrátenie obžaloby na Brhela s Kaliňákom a spis do 24. augusta potrebuje na to, aby vypracoval písomné rozhodnutie, prečo sa prípad musel pre procesné pochybenia vrátiť zo súdu do vyšetrovacej fázy.

Vďaka úspechu cez 363 tak Kaliňák dosiahol, že je menej pravdepodobné, že by ho v kauze začali súdiť.

Žilinka odmieta diskusiu cez médiá

Špeciálna prokuratúra, ktorá má prípad Kaliňáka a Brhela na starosti, sa až v pondelok z webovej stránky generálnej prokuratúry dozvedela o zrušení obvinenia Kaliňáka. Na sociálnej sieti na to reagovala vyhlásením, že Žilinkov podriadený Sedlák, ktorý je netrestným námestníkom, rozhodoval buď bez toho, aby mal k dispozícii vyšetrovací spis, alebo doň bol nahliadnuť priamo na Najvyššom súde, čo sa zrejme stalo prvýkrát v histórii.

Generálna prokuratúra v utorok odmietla, že by rozhodli bez spisu. „Najvyšší súd poskytol generálnej prokuratúre za účelom vybavenia návrhov obvinených kompletnú overenú fotokópiu vyšetrovacieho spisu, ktorú vykonal Najvyšší súd SR,“ napísal Žilinkov úrad v stanovisku.

Najvyšší súd potvrdil, že na základe oficiálnej žiadosti generálnej prokuratúry poskytli verifikovanú kópiu v rámci súčinnosti, ktorá vyplýva zo zákona a jej poskytovanie je bežnou praxou. Či a ako často sa stalo, že generálnej prokuratúre dali kópiu spisu v súvislosti s paragrafom 363, sa zistiť nedá. Najvyšší súd nevedie štatistiku, ktorým úradom a prečo súčinnosť poskytol.

O neštandardných krokoch generálnej prokuratúry hovorí špeciálna prokuratúra už v súvislosti s dianím, ktoré predchádzalo vytvoreniu fotokópie spisu Najvyšším súdom. Žilinkov úrad sa pokúšal dostať k originálu spisu, a špeciálnu prokuratúru preto dvakrát urgoval.

„Takúto aktivitu zo strany generálnej prokuratúry v iných veciach neevidujeme,“ tvrdí o urgenciách špeciálna prokuratúra.

Ďalším neštandardným krokom je, že sa generálna prokuratúra zaobišla bez podkladov od špeciálnej prokuratúry. Do podkladov obvykle spisuje, ako by sa podanie podľa paragrafu 363 malo vybaviť. V prípade Kaliňáka generálna prokuratúra na takýto návrh nečakala, rozhodla bez neho.

Kópia spisu od Kaliňáka

Okolnosti, prečo generálna prokuratúra netrvala na origináli spisu, hoci oň urgovala, a vystačila si s overenou fotokópiou, nie sú známe. V Sedlákovom zverejnenom uznesení sa spomína len to, že ešte aj Kaliňák v apríli poskytol generálnej prokuratúre fotokópiu spisu, ktorú overenú získal od policajnej vyšetrovateľky.

„Chceli sme predísť tomu, že generálna prokuratúra nebude mať spis a nebude môcť rozhodnúť o podaní podľa paragrafu 363,“ odpovedá Kaliňák, prečo doložil Žilinkovmu úradu vlastnú fotokópiu. Tvrdí, že tak reagovali na viacero prípadov, keď sa generálna prokuratúra nedomohla spisov od špeciálnej prokuratúry.

Jedným z verejne známych prípadov, keď sa špeciálna a generálna prokuratúra doťahovali a Žilinkov úrad vyžadoval originál spisu, je kauza bývalého riaditeľa tajnej služby, nominanta Sme rodina Vladimíra Pčolinského. Žilinka vlani v apríli k sporu povedal, že neverí, že by dozorový prokurátor bol „natoľko zlomyseľný“, aby podal obžalobu skôr, než dá spis generálnej prokuratúre na rozhodnutie o podaní podľa paragrafu 363.

Obžalobu napokon podal, pre procesné pochybenia ju však súd vrátil a Pčolinského prípad sa zatiaľ neposunul ďalej.

Ako mohol vôbec uspieť?

V prípade Kaliňáka sa nepozdáva špeciálnej prokuratúre ani to, že na generálnej prokuratúre dokázal uspieť, hoci dal dve podania týkajúce sa paragrafu 363 v čase, keď nemohli byť vybavené. Generálna prokuratúra ich podľa Sedlákovho uznesenia postúpila súdu „ako súčasť obhajoby obvineného“. Keď sa prípadom zaoberá súd, zákon totiž nepovoľuje generálnej prokuratúre siahnuť po paragrafe 363.

Keďže tretie podanie od Kaliňáka neprišlo, Sedlák podľa špeciálnej prokuratúry nemohol člena predsedníctva Smeru zbaviť obvinenia, pretože dve podania „boli podané v čase, keď nemohli vyvolať žiadne právne účinky“.

Žilinka neprezradil, čo si o tom myslí. V stanovisku odkázal, že so špeciálnou prokuratúrou nemieni viesť odbornú diskusiu cez médiá a že špeciálna prokuratúra je povinná rešpektovať rozhodnutie jeho námestníka Sedláka.

Špeciálna prokuratúra naznačuje, že ak Sedlák rozhodol na základe týchto dvoch podaní Kaliňáka, tak to možno prirovnať k absurdnej situácii. „Ako keď obvinený podá pre istotu odvolanie ešte pred vyhlásením prvostupňového rozsudku, pričom následne by mal odvolací súd posudzovať takéto odvolanie ako riadne a včas podané“.

Kaliňák hovorí, že generálna prokuratúra využila paragraf 363 oprávnene, stíhanie voči svojej osobe označuje za politicky motivované a tvrdí, že nie sú proti nemu dôkazy, že sa čohokoľvek dopustil. Odmieta, že by si na generálnej prokuratúre čokoľvek zariadil.

Vlani na jeseň Kaliňák uspel na generálnej prokuratúre prvýkrát: cez paragraf 363 zrušili obvinenie jeho, ale aj predsedu Smeru Roberta Fica v kauze Súmrak, v ktorej čelili podozreniam zo zneužívania polície a finančnej správy na boj proti politickým oponentom. Vinu odmietajú aj v tomto prípade.

Fico v septembrových voľbách vedie kandidátnu listinu Smeru ako volebný líder, Kaliňák je na siedmom mieste. Dvojica sa netají tým, že by chceli, aby Smer po predčasných voľbách opäť vládol.