Jej „nesmrteľné“ bunky sa využívajú pri vývoji liekov či vakcín. Rodina Henrietty Lacksovej o tom desaťročia nevedela

Henriette Lacksovej diagnostikovali rakovinu krčka maternice v roku 1951. Lekári jej nasadili liečbu, no ochorenie sa šírilo ďalej. Ôsmeho augusta toho roku – takmer na deň presne pred 72 rokmi – ju pre veľké bolesti brucha hospitalizovali v nemocnici Johnsa Hopkinsa v Baltimore.

Široko-ďaleko išlo o jedinú nemocnicu, ktorá v čase segregácie v USA prijímala černošských pacientov.

Svojmu ochoreniu žena podľahla necelé dva mesiace nato vo veku 31 rokov. So svojou sestrou sa v deň smrti rozlúčila so slovami: „Keď zomriem, nedovoľ, aby sa mojim deťom stalo niečo zlé.“

Mimosúdne vyrovnanie

Ešte počas liečby odobrali Henriette Lacksovej z krčka maternice dve vzorky buniek – zdravých a rakovinových. Bunkový biológ George Gey už niekoľko rokov zbieral bunky od pacientov, no v laboratóriu nemocnice Johnsa Hopkinsa mu vždy do pár dní zomreli.

No rakovinové bunky Henrietty Lacksovej boli iné a ich počet sa zdvojnásobil každých 20 až 24 hodín. Takýmto spôsobom sa stali „nesmrteľné“, lebo pri správnej kultivácii ich možno množiť donekonečna.

Bunková línia dostala pomenovanie HeLa podľa začiatočných písmen mena Henrietty Lacks. Od úmrtia pacientky sa bunky množia a skladujú v laboratóriách po celom svete.

Bunky HeLa „boli jednou z najdôležitejších vecí, ktoré sa stali v medicíne“, vraví pre BBC Rebecca Sklootová, autorka knihy The Immortal Life of Henrietta Lacks z roku 2010 o živote Henrietty Lacksovej. Lenže bunky odobrali bez jej súhlasu. Informovaný súhlas nedala rodina ani na pomenovanie bunkovej línie podľa mena pacientky ani na ďalšie zaobchádzanie s touto líniou.

Až minulý týždeň sa rodina Henrietty Lacksovej dohodla na mimosúdnom vyrovnaní s biotechnologickou firmou Thermo Fisher, ktorá obchoduje s bunkami HeLa.

Detaily dohody nie sú známe, no podľa vyhlásenia právnikov rodiny Lacksovcov sú obe strany „rady, že sa im podarilo nájsť spôsob, ako túto záležitosť vyriešiť mimo súdu“.

Ako viete, že moja svokra zomrela na rakovinu?

O tom, že existujú bunky HeLa a využívajú sa v medicínskom výskume, rodina Lacksovcov nevedela do roku 1973, keď sa Bobbette – manželka syna Henrietty Lacksovej – pri obede u svojej kamarátky náhodou zoznámila s lekárom z Národného onkologického inštitútu.

Keď sa Bobbette predstavila, lekár sa opýtal: „Vaše meno je Lacksová?“

„Áno, prečo?“ približuje príhodu Rebecca Sklootová v spomínanej knihe.

„Je to zvláštne,“ povedal lekár a dodal: „V mojom laboratóriu pracujem už roky s týmito [HeLa] bunkami a práve som čítal článok, v ktorom sa píše, že pochádzajú od ženy s menom Henrietta Lacksová. Nikde inde som také meno nepočul.“

Bobbette sa zasmiala. „Moja svokra je Henrietta Lacksová, ale viem, že nehovoríte o nej – je mŕtva už takmer dvadsaťpäť rokov.“

„Henrietta Lacksová je vaša svokra?“ spýtal sa a pokračoval: „Zomrela na rakovinu krčka maternice?“

Bobbette vyprskla: „Ako to viete?“

„Tie bunky v mojom laboratóriu musia byť jej,“ povedal lekár. „Sú z černošky menom Henrietta Lacksová, ktorá zomrela na rakovinu krčka maternice v nemocnici Johnsa Hopkinsa v 50. rokoch.“

Bobbette vyskočila zo stoličky: „Čo to znamená, že máte jej bunky vo svojom laboratóriu?“

Žena potom utekala domov, kde na manžela Lawrenca zakričala: „Časť tvojej matky žije!“

Podľa Rebeccy Sklootovej prirovnala Bobbette tento zážitok k nočnej more. Len rok predtým sa prevalilo, že z černošského obyvateľstva v Tuskegee v Alabame urobili pokusných králikov a ľuďom zámerne neposkytovali liečbu, aby skúmali vplyv syfilisu na ich telo. Teraz Bobbette počúvala, ako vedci po celom svete robili výskum na bunkách jej svokry bez toho, aby o tom jej rodina čo i len tušila.

O komunikácii s pacientmi

O bunkách HeLa sa rodina Lacksovcov čoskoro dozvedela aj z nemocnice. Zdravotníci ich kontaktovali, že vzorka v laboratóriu je kontaminovaná a na určenie zdroja znečistenia treba otestovať Henriettiných potomkov.

Chudobná rodina však nerozumela zložitej terminológii a dlho si myslela, že ich testujú na rakovinu.

„Deborah celé mesiace čakala na to, aby jej oznámili, či umrie rovnako trýznivým spôsobom ako jej matka,“ vraví autorka Rebecca Sklootová. Pri písaní knihy si novinárka uvedomila, ako veľmi záleží na tom, aby zdravotnícky personál komunikoval s pacientmi a ich rodinami primeraným spôsobom.

„Keď pracujete ako novinár, zvyčajne sa pýtate ľudí na ich príbeh, keď som sa však stretla s rodinou Lacksovcov, o ich príbehu som im rozprávala ja,“ cituje Sklootovú denník The Guardian.

Vývoj vakcín, aj tej proti covidu, klonovanie aj oplodnenie v skúmavke

Väčšina buniek sa delí približne 40- až 60-krát predtým, ako sa stanú príliš starými na to, aby správne fungovali, a prirodzene zaniknú. HPV vírus, ktorý infikoval Henriettu Lacksovú a spôsobil, že ochorela na rakovinu krčka maternice, však môže tento proces narušiť, takže rakovinové bunky sa nekontrolovane delili ďalej, píše portál Science Alert.

Hoci bunky HeLa – a neskôr aj ďalšie bunkové línie – priniesli do medicíny revolúciu, potomkovia Henrietty Lacksovej nemali z miliardového biznisu nič.

Keď sa v 70. rokoch minulého storočia po prvý raz dozvedeli o bunkách matky, živorili. Jej manžel ani deti nemali zdravotné poistenie ani peniaze na liečbu ochorení, ktorými trpeli. „Ak je naša mama taká dôležitá pre vedu, prečo nemôžeme mať zdravotné poistenie?“ pýtal sa Henriettin syn Lawrence v knihe Rebeccy Sklootovej.

Bunky HeLa majú široké spektrum uplatnení a okrem iného umožnili, aby lekári pod mikroskopom pozorovali, čo robia patogény s bunkami, bez toho, aby sa musel infikovať samotný pacient.

Túto bunkovú líniu využili pri vývoji vakcíny proti detskej obrne či iných vakcín vrátane očkovania proti covidu-19. Použili ju aj pri klonovaní, mapovaní genómu či pri vývoji oplodnenia zo skúmavky (IVF, in vitro fertilizácia). Bunky HeLa leteli do vesmíru, aby na nich skúmali vplyv beztiažového stavu.

V rokoch 1953 až 2018 sa o nich písalo v 110 000 vedeckých štúdiách a práca na bunkách HeLa priniesla prinajmenšom tri Nobelove ceny.

„Neexistuje človek, ktorý by nemal prospech z týchto buniek,“ povedala Rebecca Sklootová pre BBC.

Onkologický výskum na Slovensku

Vo svojom výskume ich bežne využívajú aj vedci a vedkyne na Slovensku vrátane experimentálnej onkologičky a virologičky Silvie Pastorekovej. „Na týchto bunkách sme napríklad identifikovali proteín Ca9,“ vysvetľuje vedkyňa, ktorá je riaditeľkou Biomedicínskeho centra SAV.

Uvedená bielkovina reguluje kyslosť v okolí nádorových buniek a umožňuje im, aby prežili nedostatok kyslíka. „To spôsobuje, že nádor je odolnejší a agresívnejší,“ povedala Silvia Pastoreková v minuloročnom rozhovore pre Denník N.

Vďaka bunkám HeLa „boli získané základné vedomosti o nádorovej biológii či o účinnosti protinádorových liekov“, povedala vedkyňa zo SAV a dodala, že bunková línia nepriamo prispela aj k rozvoju zobrazovacích techník.

Bunky HeLa sa kultivujú v kultivačných nádobách v médiu, ktoré je obohatené o rôzne vitamíny či aminokyseliny. „Do média sa pridáva sérum, ktoré je zdrojom rastových faktorov, ale tieto bunky majú schopnosť dočasne vydržať aj vo veľmi nepriaznivých podmienkach,“ vysvetlila profesorka Pastoreková.

Vedkyňa dodala, že v súčasnosti existuje viacero bunkových línií a uložené sú napríklad v americkej biobanke ATCC (American Type Culture Collection) alebo európskych či iných zbierkach. „V nich sa bunkové línie udržiavajú v takom stave, aby sa zachovala ich pôvodná povaha a mohli sa spoľahlivo používať na výskum.“

Pre dobro ľudstva

V čase, keď žila Henrietta Lacksová, neboli „podmienky využitia biologických vzoriek pacientov na výskum také striktné ako dnes“, vysvetľuje ešte Silvia Pastoreková. Vníma etické následky použitia buniek bez súhlasu pacientky, no zdôrazňuje vedecký prínos bunkovej línie. „Bunky HeLa sa použili pre dobro ľudstva a vďaka nim sme získali mnoho poznatkov, napríklad o liečbe rakoviny,“ dodala vedkyňa zo SAV.

V Spojených štátoch, odkiaľ Henrietta Lacksová pochádzala, však pristúpili k náprave krívd. Napríklad americký Národný inštitút zdravia (National Institutes of Health, NIH) – najväčšia verejná agentúra na podporu biomedicínskeho výskumu na svete – zriadila pracovnú skupinu pre bunky HeLa.

Jej členmi sú vedci aj Lacksovej rodina. Táto skupina posudzuje návrhy na výskum, ktorý vyžaduje prístup ku genómu Henrietty Lacksovej, a rozhoduje o jeho financovaní. „Namiesto toho, aby sme boli poslední, ktorí sa o tom dozvedia, budeme prví,“ povedala Henriettina vnučka Jeri Lacks-Whyeová.

Univerzita Johnsa Hopkinsa medzičasom zriadila cenu pomenovanú po Henriette Lacksovej a jej meno nesie aj jedna z budov univerzity. Pred dvomi rokmi Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) udelila Henriette Lacksovej posmrtné ocenenie za jej prínos lekárskej vede.