Ukrajina by chcela byť v Európskej únii expresne. Nálada sa zmenila, tak rýchlo to však nepôjde

Koncom júna sa v päťhviezdičkovom hoteli v Bruseli stretli lídri desiatich najľudnatejších krajín Európskej únie. Diskutovali o tom, ako by sa Ukrajina mohla stať novým členským štátom.

Tak o ich spoločných raňajkách píše denník Financial Times, podľa ktorého tým Kyjivu vysielajú jasný signál o jeho európskej budúcnosti. Hoci ešte pred rokom a pol bol urýchlený vstup Ukrajiny do Únie nepredstaviteľný, dnes nad ním rozmýšľajú aj skeptickejší lídri.

Nemenovaný zdroj s informáciami z júnovej schôdzky britským novinárom povedal, že rozširovanie dnes v Bruseli vnímajú ako „nevyhnutné pre stabilitu celého kontinentu“.

Viacerí diplomati a experti sú opatrnejší. Hoci Ukrajina vlani získala štatút členskej krajiny a medzičasom pokračuje v reformách, podľa niektorých z nich môžu byť prehnané očakávania kontraproduktívne.

V Kyjive zase zdôrazňujú, že úspešne reformujú aj v doslova vojnových podmienkach.

Za urýchlený vstup bojuje aj Slovensko

Český analytik Jan Kovář vraví, že by Ukrajincom prial čo najskoršie členstvo v Únii. Zdôrazňuje ich bezprecedentný kontext spôsobený ruskou agresiou.

Zároveň však tvrdí, že je k „expresnému vstupu“ skeptický. „Dokonca by som ho v tejto chvíli nepovažoval za správny,“ tvrdí.

Expert z pražského Ústavu medzinárodných vzťahov má niekoľko obáv. V prvom rade tvrdí, že prehnane urýchlený proces by mohol mať „neblahý vplyv“ na ďalších ašpirantov, predovšetkým krajiny Západného Balkánu.

Mnohé z nich čakajú na členstvo dlhé roky: napríklad Severné Macedónsko sa stalo kandidátskou krajinou už pred osemnástimi rokmi a Čierna Hora má tento štatút od roku 2010.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oficiálne podpísal žiadosť o členstvo v Európskej únii štyri dni po tom, čo Rusko na Ukrajine v roku 2022 rozpútalo plnoformátovú inváziu.

Urýchlený vstup Ukrajiny do Únie od začiatku totálnej vojny presadzujú predovšetkým štáty z východnej a zo strednej Európy. Na čo jej najskoršie prijatie vyzvali ôsmi prezidenti vrátane slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej už vlani v marci.

Aj bývalý premiér Eduard Heger vtedy pre portál Politico hovoril o „špeciálnej procedúre“.

V júni Európska komisia odporučila kandidatúru Ukrajiny, rozhodujúce slovo však mali lídri členských štátov na samite.

Hoci spočiatku niektoré krajiny vrátane Nemecka, Holandska či Dánska váhali, Ukrajina získala členský štatút predsa už minulé leto. Viacerí predstavitelia jej vlády aj bruselskí úradníci to označovali za „historický okamih“.

Išlo však len o prvý krok: európski lídri vlani zdôrazňovali, že Ukrajincov pred dosiahnutím plného členstva čaká ešte dlhá cesta reforiem. Kandidátskymi krajinami sú aj Turecko, Severné Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko a od minulého roka aj Moldavsko a Bosna a Hercegovina.

Otázka nie je či, ale kedy 

Ukrajinskí analytici už koncom minulého roka upozorňovali, že tempo reforiem sa po počiatočnom nadšení mierne spomalilo. Zároveň však pripomínali, že v kontexte ostatných krajín uchádzajúcich sa o členstvo v Únii ho Európska komisia hodnotí ako štandardné.

Predtým ako Únia s Kyjivom začne prístupové rokovania, musí formálne splniť sedem základných podmienok.

Komisia tento týždeň uviedla, že Ukrajina splnila dve zo siedmich: úspešne zharmonizovala svoje mediálne zákony s európskymi štandardmi a pokročila v reforme súdov.

Brusel zároveň vyzdvihol „výrazný pokrok“ v otázke spôsobu voľby sudcov ústavného súdu. Medzi štyri zvyšné podmienky patria boj proti korupcii, opatrenia proti praniu špinavých peňazí, oslabenie vplyvu oligarchov a ochrana národnostných menšín.

V Bruseli viacerí úradníci mimoriadne chvália ukrajinský progres a vyzdvihujú, ako Zelenského vláda reformuje v doslova vojnových podmienkach.

Analytik Kovář zdôrazňuje, že rozširovanie nie je „len“ o byrokratických procesoch. Aj keď krajina úspešne pokračuje v reformách, súčasťou procesu jej vstupu sú vždy aj politické rozhodnutia.

Ako príklad spomína práve Severné Macedónsko, ktorého prístupového rokovania z „čisto politických dôvodov“ pred štyrmi rokmi zablokovalo Francúzsko.

„Podobným prípadom je Turecko, ktorého otázka vstupu bola vzhľadom na rezervovaný postoj viacerých krajín vždy viac politická,“ pokračuje.

Podľa experta by však situácia Ukrajiny mohla byť opačná. „Je zrejmé, že politický proces ju na rozdiel od Turecka posúva dopredu. Pokiaľ by sme prihliadali len na ten byrokratický, je možné, že doteraz by nebola ani kandidátskou krajinou,“ vraví.

Europoslanec Vladimír Bilčík (Demokrati) z frakcie ľudovcov takisto vysvetľuje, že ruská agresia na Ukrajine mala na postoj Únie k ďalšej európskej integácii „jednoznačný vplyv“.

„Téma rozširovania je opäť európskou politickou prioritou, a to spôsobom, ktorý sme nevideli roky. Otázka dnes v EÚ nestojí tak, či sa Ukrajina stane členskou krajinou, ale kedy a ako,“ vraví.

Čo by sa stalo, ak by Ukrajina bola členským štátom

Ako príklady krajín, pri ktorých vstupe do Únie v záverečnej fáze prístupového procesu prevážili politické faktory, analytik Kovář uvádza Rumunsko a Bulharsko.

Tie do EÚ vstúpili v roku 2007, hoci „všetci vedeli, že riadne nedokončili prístupový proces“. „Prevážila však obava, že ak ich vstup oddialime, definitívne sa nám odklonia,“ tvrdí expert.

V Rumunsku a Bulharsku zaviedli dočasný mechanizmus, ktorým Brusel naďalej sledoval ich pokrok v oblasti súdnictva a právneho štátu.

Práve týchto oblastí sa najviac Kovář obáva aj v súvislosti s Ukrajinou, hoci pripomína, že v posledných rokoch v nich zaznamenala pokrok.

„Ak by sa však stala členom za súčasného stavu, aj v kontexte už existujúcich problémov Maďarska a Poľska by Únia zažila ďalšie oslabenie svojej kredibility,“ vraví.

Mnohé krajiny si zároveň uvedomujú ekonomické aspekty: Kovář vraví, že vstup Ukrajiny by „zásadne prekreslil finančnú mapu celej Únie“. Zdôrazňuje, že ukrajinská ekonomika je postavená na poľnohospodárstve.

Viacerí európski predstavitelia v súkromí upozornili na otázku obilia, ktorého dovoz do Európy blokuje päť krajín vrátane Poľska a Slovenska. Farmári vo viacerých krajinách proti ukrajinskému obiliu, ktoré je lacnejšie, predtým masovo protestovali.

Ak by sa Ukrajina hypoteticky stala členským štátom zajtra, bola by najväčším prijímateľom príspevkov z európskej poľnohospodárskej politiky. Na tú je v súčasnom sedemročnom období určených 386 miliárd eur.

„Takisto si treba uvedomiť, že ak by nedošlo k zmene financovania Únie, Česko a Slovensko by sa zároveň veľmi rýchlo mohli stať z čistých príjemcov platcami,“ pokračuje analytik.

Zároveň pripomína, že Ukrajina by zmenila aj fungovanie európskych inštitúcií: podľa počtu obyvateľov spred ruskej vojny by bola v Únii piatou najväčšou krajinou. To by v praxi znamenalo oslabenie veľkých štátov na čele s Francúzskom a Nemeckom.

Ukrajinské členstvo by takisto ovplyvnilo hlasovania v Rade. Na schválenie návrhov Komisie je v nej potrebná kvalifikovaná väčšina, na ktorej dosiahnutie sa musia splniť dve podmienky.

Po prvé, za návrh musí hlasovať aspoň 55 percent členských štátov. Po druhé, musia ho podporiť členské štáty zastupujúce aspoň 65 percent obyvateľov EÚ.

V prípade, že by sa Ukrajina v niektorých zahraničnopolitických priklonila na stranu partnerov z východnej či zo strednej Európy, výrazne by tým zvýšila ich šancu niektoré návrhy blokovať.

„Ak by bola Ukrajina členom, vôbec by to neznamenalo, že by boli európske inštitúcie automaticky nefunkčné. Len by fungovali inak,“ konštatuje Kovář.

Europoslanec Bilčík však zároveň tvrdí, že členstvo krajiny je pre EÚ a špeciálne Slovensko „obrovskou“ príležitosťou.

„Náklady spojené s rozšírením a investície do pomoci sa nám niekoľkonásobne vrátia, a to ekonomicky, geopoliticky a aj z pohľadu vlastnej bezpečnosti,“ dodáva.

Plán predstavia v októbri

Europoslanec Bilčík dodáva, že „kľúčovou podmienkou“ pre vstup Ukrajiny bude úspech v boji proti ruskej agresii. Únia a jej členské krajiny preto nesmú poľaviť nielen vo vojenskej podpore, ale ani v otázke bezpečnostných garancií.

„Budúce rozšírenie EÚ a budúce rozšírenie NATO o Ukrajinu vnímam ako spojené nádoby,“ pokračuje.

Pripomína však, že prístupový proces trvá roky, a preto ľudia na Ukrajine „musia cítiť, že s nimi počítame už predtým, ako sa skončí ich boj s ruským agresorom“.

Európska komisia v októbri predstaví ucelený balík správ o kandidátskych krajinách vrátane Ukrajiny. Podľa Bilčíka pôjde o príležitosť predstaviť konkrétny dátum, kedy sa s Kyjivom začnú oficiálne rokovania, spolu s plánom, čo sa bude diať ďalej.

Ukrajinský analytik: Problémom je chýbajúca jednota

Ukrajinskí predstavitelia často zdôrazňujú, že sú schopní reforiem aj počas vojny. Samotní Ukrajinci sú jednoznačne za vstup do EÚ, podľa najnovších prieskumov ho podporuje až 90 percent populácie.

Aj ukrajinský zahraničnopolitický analytik Andrej Buzarov tvrdí, že nemá „žiadne pochybnosti o tom, že Ukrajinci z politického aj zo sociálneho hľadiska podporujú myšlienku európskej integrácie“.

Zároveň je podľa neho potrebné brať na vedomie, že po plnoformátovej vojne z februára 2022 ušli do európskych krajín milióny Ukrajincov. „Majú v nich dočasnú ochranu, integrujú sa tam, a tak sú už de facto súčasťou Únie,“ vysvetľuje pre Denník N.

Buzarov pripomína, že prezident Zelenskyj nedávno označil vstup do Únie za jednu z piatich absolútnych priorít ukrajinskej zahraničnej politiky. Aj on však uznáva, že situácia je „oveľa viac komplikovaná“.

„Pobaltie, škandinávske krajiny, ale aj okolité štáty vrátane Slovenska nás budú podporovať, keďže ich zaujíma regionálna spolupráca. O Francúzsku, Nemecku, Taliansku a možno aj Rakúsku či Maďarsku mám však vážne pochybnosti,“ dodáva.

Buzarov je presvedčený, že hlavným problémom ukrajinskej integrácie do EÚ je práve jej „chýbajúca jednota“.