Ak politici myslia svoje slová vážne, vládu nezostaví nik. Kompromisy by museli robiť všetci

Ak by sa politici držali toho, čo dnes hovoria o povolebnej spolupráci, a voľby by sa skončili podľa doteraz známych prieskumov, vládu by nedokázal poskladať nikto.

Najbližšie by k tomu bol Smer. Na základe čísel z posledných prieskumov však nemá partnerov do vlády istých.

Medzi stranami, ktoré sú oponentmi Smeru, je situácia komplikovanejšia. Ich vyhlásenia z uplynulých mesiacov ukazujú, že každá z nich by v prípade koaličných rokovaní musela robiť menšie či väčšie kompromisy. Výsledkom by bola vláda najmenej piatich strán – piatich strán, ktoré na seba počas kampane viac či menej útočia.

Necelé dva mesiace pred voľbami sme zozbierali výroky predstaviteľov politických strán a zostavili tabuľku, ktorá potvrdzuje, že najväčší koaličný potenciál majú Sme rodina a KDH – teoreticky by mohli byť vo viacerých vládnych zostavách. Vládu s kresťanskými demokratmi nepriamo vylučuje iba Republika. So Sme rodina majú problém SNS či Progresívne Slovensko, strana Borisa Kollára sa zas vymedzuje voči Progresívnemu Slovensku aj Smeru.

Tento text je súhrnom aktuálnej situácie, po voľbách sa aj vzhľadom na ich výsledky postoje strán môžu zmeniť. Ukazujú to príklady z minulosti, napríklad v roku 2016 do koalície so Smerom napriek vyjadreniam spred volieb išli Most-Híd a Sieť.

Poznámka: Zelená kolónka znamená, že strana spoluprácu preferuje alebo jednoznačne pripúšťa, červenú sme priradili, ak ju otvorene vylučuje, sivou sú vyznačené nejasné postoje. Niektoré kolónky neobsahujú citáty. Ide o situácie, kde sa nepodarilo dohľadať konkrétne vyjadrenie politickej strany k spolupráci, no na základe jej pôsobenia a hodnotového zamerania sme sa rozhodli priradiť jednu z možností. Aj v tomto prípade platí, že situácia po voľbách môže byť iná.

Smer: Základom vlády je spolupráca s Hlasom, nemá problém s Republikou

Situácia je najjasnejšia pri Smere. Predseda Robert Fico dal viackrát najavo, že za najbližšieho partnera považuje Hlas. Strana Petra Pellegriniho má v prvej dvadsiatke svojej kandidátky až 13 mien, ktoré v roku 2020 v parlamentných voľbách kandidovali za Smer.

Fico pravidelne opakuje, že „základom úspešnej vlády je spolupráca Smeru a Hlasu“. Pellegriniho stranu viackrát označil za prirodzeného partnera a ponúkal mu spoluprácu aj pred spojenými komunálnymi a župnými voľbami.

Keď sa Pellegrini k bývalej strane jasne nehlásil a vo februári ešte aj povedal, že si nevie predstaviť, že by bol v jednej vláde s predsedom Smeru, Fico naňho začal útočiť a spája ho s Progresívnym Slovenskom.

Aktuálna stratégia Hlasu je spochybňovanie PS, na ktoré často útočí aj Smer.

Napriek starým aj novým krivdám medzi bývalými spolustraníkmi vedie pre Smer v prípade volebného víťazstva najjednoduchšia cesta k väčšine v parlamente cez rokovania s Hlasom a ďalšími menšími stranami.

Do úvahy prichádza Republika, s ktorou sa Fico začal zbližovať už v auguste minulého roka. Vtedy spravil video, na ktorom podával ruku Milanovi Uhríkovi a ďakoval mu za podporu zberu podpisov na referendum o predčasných voľbách.

Fico už predtým povedal, že nemá problém rozprávať sa s Republikou. V máji to v RTVS zopakoval aj podpredseda strany Ľuboš Blaha. „Nevylučujeme Republiku a musíme, samozrejme, veľmi pozorne sledovať, akým spôsobom sa vyhraňujú voči fašizmu,“ hovoril.

Fico však zároveň tvrdil, že jeho strana nepôjde do vlády so stranou, ktorá chce vystúpiť z NATO. Keď ho na tento rozpor upozornili v TA3, predseda Smeru reagoval, že kľúčové je to, čo je napísané v programovom vyhlásení vlády.

Blízkosť Smeru a SNS, ktorá sa v prieskumoch od konca júna pravidelne umiestňuje tesne nad piatimi percentami, vyplýva zo spoločnej koaličnej vlády z rokov 2016 až 2020 aj z aktuálnych postojov strán – napríklad k téme vojny proti Ukrajine a kritiky strán, ktoré vládli po voľbách v roku 2020.

Fico koncom apríla na spoločnej tlačovej konferencii s Andrejom Dankom povedal, že „SNS je spoľahlivý partner a tvrdo bojujúca strana“.

„Obdivujem projekt integrácie pána Danka. Nepochybujem, že bude úspešný a strana má šancu prekročiť päť percent,“ povedal predseda Smeru.

SNS v posledných mesiacoch rastie a v relevantných prieskumoch je už nad piatimi percentami. Ak sa dostane do parlamentu, Fico bude mať skladanie vlády jednoduchšie.

Spolupráca Smeru s PS, SaS či OĽaNO je vylúčená. Fico progresívcov v júni označil za „priame ohrozenie národno-štátnych záujmov Slovenskej republiky“, za radikálnu považuje aj agendu SaS, Igora Matoviča zas pravidelne nazýva bláznom a podvodníkom.

Voči KDH ani Aliancii sa Ficova strana nikdy otvorene nevymedzila. Svojimi vyjadreniami nedáva najavo ani to, že by mala problém vládnuť so Sme rodina, kritika je skôr osobne namierená na predsedu Borisa Kollára.

Svoje vlastné koalície si môžete zostaviť v interaktívnom grafe na základe výsledkov posledného prieskumu agentúry Ipsos.

Progresívne Slovensko: O Hlase či Sme rodina vám ešte povieme v septembri

Progresívne Slovensko, ktoré sa v prieskumoch objavuje na druhom mieste, by to pri skladaní vlády malo zložitejšie ako Smer. Najprirodzenejším partnerom PS je SaS, tá však bojuje o podobných voličov. Podľa prieskumov strane Richarda Sulíka hrozí, že sa nedostane do parlamentu.

„Netajím sa tým, že SaS je pre nás najbližší partner, či už hodnotovo, alebo všeobecne politicky,“ povedal predseda PS Michal Šimečka pre Startitup ešte vlani v októbri po komunálnych voľbách, v ktorých tieto dve strany v Bratislave vytvorili koalíciu spolu s Teamom Bratislava.

Pri ostatných stranách bývalej vládnej koalície je to zložitejšie. S Igorom Matovičom PS nechce spolupracovať, hoci oficiálne OĽaNO z povolebných rokovaní nevylúčilo. Ak by však platila Matovičova podmienka, že pôjde do vlády iba s tým, kto súhlasí s 500-eurovou odmenou za voľby, koalícia by nevznikla. „Keď si toto zadal ako podmienku, vlastne sa vylúčil sám, tam nie je veľmi o čom sa baviť,“ povedal Šimečka koncom júna v rozhovore pre Denník N.

Zložité by boli aj rokovania so Sme rodina. Ešte začiatkom minulého roka predseda strany Michal Šimečka hovoril, že si spoluprácu s Borisom Kollárom nevie predstaviť, no zároveň dodával, že je príliš skoro na takéto hodnotenia.

V marci tohto roka potom Šimečka povedal, že Sme rodina nebude prvou voľbou PS. Pred mesiacom predseda Progresívneho Slovenska skonštatoval, že Kollárova strana je krajnou pravicou.

„To by bola nesmierne náročná spolupráca a nevieme si ju dobre predstaviť, keďže, ako som už povedal, strana Sme rodina je krajná pravica,“ vysvetľoval Šimečka, podľa ktorého to ešte zhoršila skutočnosť, že Kollár zbil svoju bývalú partnerku. No nechcel vylúčiť ani takúto koalíciu. Šimečka viackrát povedal, že PS sa k povolebnej stratégii vyjadrí až v septembri, a to sa týka aj Hlasu.

„Naši voliči to budú vedieť, kým pôjdu k urnám,“ povedal predseda PS v apríli v Na telo o potenciálnej spolupráci so stranou Petra Pellegriniho. V minulosti hovoril, že si to nevie predstaviť a chce urobiť všetko preto, aby mohla vzniknúť vláda bez Smeru a Hlasu.

PS je ochotné spolupracovať aj s KDH a nepovažuje ho za hrozbu, hoci predseda tejto strany Milan Majerský to vníma opačne. Progresívne Slovensko podľa neho „v mnohom“ je hrozbou.

„Vnímam to tak, že je pred voľbami a aj KDH a jeho líder musí niečo svojim voličom hovoriť. Deň po voľbách bude realita iná a vravím aj pánovi Majerskému, aj verejne, že ja som pripravený sa potom o tom rozprávať aj s KDH,“ hovorí zas Šimečka.

„Nebudem sedem týždňov pred voľbami takto kresliť červené čiary. Koalície sa majú skladať po voľbách,“ povedal Šimečka v polovici augusta v RTVS o spolupráci s KDH a so Sme rodina.

Spolupráca PS so Smerom, s Republikou a SNS je vylúčená.

Hlas môže rozhodnúť: Smer alebo Progresívne Slovensko

Hlas na júnovom sneme zo spolupráce vylúčil OĽaNO a ĽSNS. Z podmienok, ktoré si stanovil pre povolebné rokovania, vyplývalo, že spolupracovať nechce ani s Republikou, túto stranu však konkrétne nemenoval.

Pellegrini po sneme povedal, že spoluprácu s bývalými členmi ĽSNS nepripúšťa. O týždeň neskôr už jasnejšie dal najavo, že Hlas nepôjde do koalície, v ktorej by bola aj Republika – a to ani v prípade, že vláda s Republikou a so Smerom by bola po voľbách jedinou možnosťou. „Sama Republika sa svojím postojom, apelom na vystúpenie z NATO rozhodla, že nemôže byť prirodzeným partnerom Hlasu,“ dodal líder Hlasu.

Povolebná spolupráca Hlasu so Smerom sa stále javí ako veľmi pravdepodobná možnosť, hoci o svojej bývalej strane už vyhlásil aj to, že uviazla v minulosti. Ak by Pellegrini trval na svojich vyjadreniach, jeden z predsedov by sa musel vzdať postu vo vláde. „Osobne si neviem fyzicky predstaviť sedieť s Robertom Ficom v jednej vláde,“ vyhlásil Pellegrini vo februári.

O tom, s kým pôjdu do vlády, bude rozhodovať predsedníctvo strany. Podľa informácií Denníka N tam prevláda názor, že lepšie bude ísť so Smerom, no ideálne bez Fica vo vláde.

„My sme Smer nevylúčili a o tom, ako dopadnú voľby, rozhodnú ľudia – a aj o tom, ako bude vyzerať budúca koalícia,“ povedal na konci júla generálny manažér strany Matúš Šutaj-Eštok. Okrem Republiky za extrémistov označil aj Progresívne Slovensko.

Miernejšie vyjadrenia k PS majú ďalší poprední predstavitelia strany vrátane Pellegriniho, ktorý spoluprácu otvorene nevylúčil. „Pri PS vnímam značnú mieru možno síce pekných myšlienok aj snahy o nejaké heslá, ale nemajú absolútne žiadne skúsenosti,“ povedal predseda Hlasu. Na otázku, či by si radšej vybral Smer alebo PS, odpovedať nechcel.

Pellegrini si vie predstaviť aj spoluprácu so Sme rodina a s KDH, ak „neplánuje hneď od začiatku ťahať Slovensko do nejakých veľkých kultúrnych vojen“. O SaS hovorí, že nie sú amatéri, aby sa spájali so stranami, ktoré boli v minulej vláde a zodpovedajú za marazmus v krajine.

Problémom pri spolupráci s SaS môže byť aj heslo silný štát, ktoré Hlas často používa. Naznačuje to aj sám Pellegrini.

„Ak hovoríme o silnom štáte, tak to asi ťažko s nami dokáže robiť liberálna strana, ktorá chce, aby všetko riešil trh a aby sme my do ničoho nezasahovali, a ktorá ešte aj zrušila obedy zadarmo, lebo rodičia vedia lepšie, či dieťaťu treba teplé jedlo alebo nové čižmičky, to povedal Richard Sulík,“ povedal predseda Hlasu v auguste.

O Progresívnom Slovensku zas na tej istej tlačovej konferencii vyhlásil, že dodnes nevie, čo sú za strana. „Čo sú oni, pravica, liberálna pravica alebo extrémna ľavica? Neviem, aké je ich hodnotové zoskupenie, oni majú len pekné logo, pekné videjká a pekne sa usmievajú. Preto vám ani neviem odpovedať, keby sme im hovorili o silnom štáte, či by vôbec chápali, čo myslíme.“

Republika už Smer otvorene nekritizuje

Milanovi Uhríkovi momentálne najčastejšie pripomínajú, že ešte ako člen ĽSNS označoval Smer za úhlavného nepriateľa a polomafiánsku stranu. Dnes hovorí, že strana Roberta Fica prešla sebareflexiou. „Zmenila sa spoločenská situácia,“ povedal v júli v TA3.

„Nemám problém sadnúť si za rokovací stôl aj s Robertom Ficom; pripomínam však, že Republika má silne antikorupčný charakter,“ povedal ešte vlani v auguste pre Aktuality.

V rámci predvolebnej kampane Republika občas kritizuje aj Hlas a Sme rodina, no spoluprácu s nimi nevylúčili.

SNS zas Uhrík považuje za prirodzeného partnera, hoci podľa slov predsedu strany majú výhrady voči „ich minulým pôsobeniam vo vláde“. „Vieme ísť do vlády aj s SNS,“ povedal v rozhovore pre Refresher.

V predvolebnej kampani sa so stranou Andreja Danka kritizujú, nedospelo to však do štádia, že by spolu odmietali vládnuť – zjavne si uvedomujú, že bojujú o podobného proruského voliča.

Uhrík v júni na Facebooku odrádzal ľudí od toho, aby hlasovali za Dankovu stranu. Varoval, že takto ich hlasy pre „vlastencov“ môžu prepadnúť. To bolo ešte v čase, keď sa SNS v prieskumoch pohybovala pod hranicou zvoliteľnosti.

Na základe verejných výrokov predstaviteľov Republiky je nereálna aj povolebná spolupráca s KDH. Milan Mazurek vlani ako kandidát na prešovského župana kritizoval Milana Majerského a výhrady voči jeho strane prenášal aj na celoštátnu úroveň. „KDH pri moci znamená trápenie, dlhy a luxusný život papalášov,“ písal Mazurek.

„Nesmieme dovoliť, aby sa KDH dostalo do parlamentu, a už za žiadnych okolností nie, aby sa stalo súčasťou ďalšej vlády,“ vyhlásil v ďalšom statuse.

Sulík už s Matovičom vládnuť nebude

Pri SaS je jasné, že nebudú spolupracovať so Smerom, s Republikou a SNS (a ĽSNS, ktorá sa do parlamentu podľa prieskumov nedostane). Hlas zatiaľ predseda strany Sulík nevylučuje, pri otázkach na túto tému opakuje, že on si to síce nevie predstaviť, no rozhodnúť o tom musí kongres strany. Zatiaľ sa tak nestalo.

Napríklad Jana Bittó-Cigániková ešte pred rokom povedala, že si nevie predstaviť spoločnú vládu s Hlasom, no môže sa stať, že o tom budú rokovať, ak by vo vláde mali byť fašisti a Smer. Považuje to za poslednú možnosť, ktorej by podľa nej mal predchádzať prieskum v strane.

„V našej strane je veľmi veľa ľudí, ktorí si to v žiadnom prípade nevedia predstaviť a reagujú na to veľmi emotívne, že v žiadnom prípade, lebo Hlas je druhý Smer,“ vravela v máji poslankyňa SaS.

Otázna je spolupráca s OĽaNO a so Sme rodina, s ktorými SaS bola v predchádzajúcej vláde. Sulík v lete 2021 vylúčil, že by si ešte niekedy sadol do vlády s Igorom Matovičom, voči jeho hnutiu sa však takto nevymedzuje.

„My sme OĽaNO nevylúčili zo spolupráce. Jediné obmedzenie je moje osobné: ja už s Igorom Matovičom viac nebudem sedieť vo vláde,“ zopakoval predseda SaS v polovici augusta v RTVS.

Borisa Kollára si zas nevie opäť predstaviť na poste predsedu Národnej rady, no otázka možnej spolupráce sa vyrieši až po voľbách. Predseda SaS tvrdí, že si to vie „v niečom predstaviť, v niečom už nie“.

Kresťanských demokratov považuje za prijateľného partnera: „Vyjednávania možno budú iskriť, ale verím, že sa dohodneme.“

SaS však minulý rok na jeseň uviedla, že po voľbách pôjde len do takej vlády, ktorá by mala v koaličnej zmluve registrované partnerstvá. Ak by sa toho držali, prakticky by to znemožnilo spoluprácu nielen s KDH, ale aj so Sme rodina – za predpokladu, že ani tieto strany by neboli ochotné ustúpiť.

Sme rodina a KDH majú veľký potenciál

Sme rodina aj KDH zhodne tvrdia, že nepôjdu do vlády so stranou, ktorá by chcela presadiť registrované partnerstvá. To sa týka nielen SaS, ale aj PS.

A kým líder KDH Milan Majerský označuje Progresívne Slovensko „v niečom“ za hrozbu, podpredseda Sme rodina Milan Krajniak ich priamo označil za extrémistov.

„Ja by som takmer vylúčil našu spoluprácu s Progresívnym Slovenskom, lebo ich považujem za extrémistov, extrémny a radikálny okraj našej politickej scény. Urobím všetko pre to, aby sme s nimi vo vláde nemuseli spolupracovať,“ povedal vo februári Krajniak pre Denník N.

Boris Kollár spoluprácu s PS považuje za poslednú možnosť. Scenár, že by sa premiérom stal líder progresívcov Michal Šimečka, pre televíziu Markíza označil za katastrofu.

Sme rodina odmieta aj spoluprácu so Smerom a s Republikou. „Chceme rokovať s tými stranami, ktoré spoločnosť nerozoštvávajú. Vylúčili sme dve, a to je Smer a Republika,“ povedal v máji RTVS Krajniak.

Proti spolupráci s Republikou hovorí aj ďalší argument, ktorý použil Boris Kollár. Predseda strany vylúčil spoluprácu so stranami spochybňujúcimi západné smerovanie Slovenska.

To sa môže týkať aj SNS a jej predsedu Andreja Danka, ktorý sa aj po invázii zastáva Vladimira Putina a Ruska. O tom, že spolupráca týchto strán je nepredstaviteľná, hovorili ich lídri aj pred voľbami v roku 2020.

Sme rodina, naopak, nemá problém s KDH. A aj predseda kresťanských demokratov Milan Majerský by si po voľbách radšej vybral stranu Borisa Kollára ako PS.

KDH rovnako ako Sme rodina vylúčilo spoluprácu so Smerom a s extrémistami. Pri Hlase hovoria, že im „svieti červená kontrolka“, pretože mnohí predstavitelia Hlasu boli členmi Smeru. Majerský však Pellegriniho strane nehovorí jednoznačne nie a vysvetľuje, že celoslovenská rada KDH neprijala uznesenie, ktoré by Hlas vylúčilo z povolebnej spolupráce.

Otázny je postoj k OĽaNO, ktoré KDH počas posledného volebného obdobia kritizovalo. Majerský navyše Matovičovi vyčíta, že nie je predvídateľný.

„Konzervatívna politika je predvídateľná, jasná, občan aj politický partner musia vedieť, čo možno od konzervatívneho politika očakávať. Obávam sa, že u Matoviča si nemôžete byť istý ničím; čo sa povie v jeden deň, už neplatí na druhý deň,“ povedal v rozhovore pre Postoj.

Ako zostavovanie vlády ovplyvnia OĽaNO a SNS

V špecifickej situácii je OĽaNO. Na to, aby sa dostalo do parlamentu, potrebuje sedem percent, keďže do volieb ide v koalícii s Kresťanskou úniou a so stranou Za ľudí. Ak by ich aj získali, ich koaličný potenciál by bol otázny.

Igor Matovič si ako podmienku vstupu do vlády stanovil, že ostatné strany podporia odmenu 500 eur za účasť vo voľbách. Zvyšné strany to odmietajú, takže ak Matovič z tejto podmienky neustúpi, v koalícii nebude. Potom sa však môže stať, že bez viac než 7-percentného OĽaNO nebude možné zložiť vládu, v ktorej by nebol Smer.

Rozloženie mandátov ovplyvní aj to, či v parlamente bude SNS, ktorá sa pohybuje okolo piatich percent. V jej prípade sa za možných partnerov dá považovať iba Smer, Republika a Hlas. Pri Sme rodina by musel urobiť vcelku veľký názorový obrat, no sám hovorí, že kedysi si nevedel predstaviť ani koalíciu s Bélom Bugárom.

O lídroch predchádzajúcej koalície Andrej Danko hovorí, že musia ostať mimo moci. Boris Kollár je pre neho gauner, ktorý „nemá čo robiť v politike“. Ak by sa tohto postoja držal, vylúčená by bola aj vláda Smer, Hlas, Sme rodina a SNS, ktorá by podľa posledného prieskumu Ipsosu mala tesnú väčšinu 76 mandátov.

Kto teda bude vládnuť?

Rekapitulácia na záver: Ak by voľby dopadli približne tak, ako ukazuje posledný prieskum Ipsosu, a strany sa by sa držali toho, koho dnes považujú za prijateľného partnera a s kým do vlády ísť nechcú, žiadna koalícia by nevznikla.

Spojenie Smer, Hlas a Sme rodina by malo iba 69 mandátov a museli by k sebe pribrať buď Republiku (to odmietajú Hlas aj Sme rodina), alebo SNS. Ak máme veriť slovám Andreja Danka, že predstavitelia bývalej koalície musia zostať mimo moci, tak sa to nestane.

Na druhej strane by základom koalície teoreticky mohli byť PS a Hlas, ktorí sa definitívne navzájom nevylúčili, no ak by sa aj dokázali dohodnúť, tak vládu zostavia len v prípade, že v nej popri SaS budú aj Sme rodina a KDH, prípadne jeden z tejto dvojice a OĽaNO – a to zas vládu s Hlasom odmieta za všetkých okolností.

A to je – ako to dnes konštatujú aj samotní politickí lídri – predzvesť náročných rokovaní, pri ktorých bude nevyhnutné robiť kompromisy.