Denník N

Slováci budovali futbalovú Barcelonu, Kubala bol Messim svojej doby

Ladislav Kubala v drese Barcelony v roku 1953. Foto – Nationaal Archief Fotocollectie Anefo/wikimedia/cc
Ladislav Kubala v drese Barcelony v roku 1953. Foto – Nationaal Archief Fotocollectie Anefo/wikimedia/cc

Dnes to už znie neuveriteľne, ale futbalovú Barcelonu kedysi ťahali osobnosti so slovenskými koreňmi: jeden mužstvo trénoval a druhý patril k najlepším futbalistom sveta.

Po druhej svetovej vojne sa Real Madrid a Barcelona bili o hráča, ktorý s veľkým futbalom začínal v Bratislave. O pár rokov kvôli nemu vraj v Katalánsku stavali väčší štadión.

Ladislav Kubala bol Messim svojej doby.

Útek v uniforme sovietskeho vojaka

Kubalov otec, Slovák s maďarskými predkami, pracoval ako murár a dúfal, že jeho syn by sa neskôr mohol venovať hudbe. Manželka, Slovenka poľského pôvodu, bola len radovou robotníčkou v továrni. Žili v chudobnej budapeštianskej štvrti, ale aj tak našetrili a synovi kúpili husle.

Z Ladislava sa však stal virtuóz s loptou a husle použil pri pouličných zápasoch namiesto bránkovej žrde. Bol taký vynikajúci, že v jedenástich sfalšoval dátum narodenia, aby mohol nastupovať za továrenský tím. Patril k najväčším talentom maďarského futbalu, ale v roku 1946 sa presťahoval do Československa, asi aby sa vyhol vojenskej službe. Začal hrať za I. ČsŠK Bratislava, predchodcu Slovana a oženil sa s dcérou Ferdinanda Daučíka, bývalého československého reprezentačného obrancu a počas vojny trénera reprezentácie Slovenského štátu.

Po nastolení komunizmu v roku 1948 sa Kubala rozhodol emigrovať. Prezliekol sa do uniformy sovietskeho vojaka, spolu s ostatnými utečencami sa dostali cez všetky kontroly a posledné kilometre pred hranicami s Rakúskom išli pešo. V Innsbrucku podal žiadosť o azyl a po troch dňoch si ho všimli miestni strážnici, ktorí ho spoznali a vybavili mu všetky potrebné papiere.

Chcel odísť do Talianska, kde mu ponúkol zmluvu vtedy najlepší tamojší klub FC Turín, ale jej podpis odložil, aby pomohol manželke a synovi v úteku z východného bloku. Bábätko položili na pneumatiku a podarilo sa im preplávať cez Dunaj. Futbalisti Turína napokon spiatočnú cestu zo zápasu v Lisabone, na ktorý mal Kubala pôvodne cestovať, neprežili – lietadlo narazilo do baziliky Superga a všetci zahynuli.

Reprezentant

Kubala počas pôsobenia v Bratislave párkrát nastúpil za československú reprezentáciu. Keďže to vtedajšie pravidlá FIFA dovoľovali, po prestupe do budapeštianskeho Vasasu mohol opäť nastúpiť aj za maďarský národný tím. Vďaka dlhej dobe odohranej v Barcelone spĺňal požiadavky aj na udelenie španielskeho občianstva a v drese tamojšej reprezentácie odohral až 19 stretnutí. Okrem štartov za výber Európy hral aj za Katalánsko, nikdy neuznané ako člena FIFA.

Keďže sa narodil a vyrastal v Budapešti, možno ho považovať skôr za maďarského občana. Kvôli emigrácii prišiel o medzinárodnú slávu – keby v Maďarsku zostal, pravdepodobne by bol spolu s Ferencom Puskásom súčasťou jedného z najlepších mužstiev v histórii, ktoré sa dostalo až do finále MS 1954. Keď sa so Španielskom prebojoval do štvrťfinále prvého ročníka ME, v pozícii favorizovaného celku mali nastúpiť proti Sovietskemu zväzu. Franco im však z politických dôvodov nedovolil cestovať do Moskvy a hráči sa museli z madridského letiska vrátiť domov.

Ferdinand Daučík. Foto - FC Barcelona
Ferdinand Daučík. Foto – FC Barcelona

Zostavili futbalový tím z emigrantov

Maďarská futbalová federácia protestovala proti tomu, aby Kubala podpísal zmluvu v západnej Európe. FIFA mu preto na rok pozastavila činnosť, nastupovať mohol iba v priateľských zápasoch. Vtedy sa so svokrom Daučíkom dohodli, že z emigrantov zostavia futbalový tím, ktorý absolvuje európske turné. Súčasťou mužstva boli Čechoslováci, Maďari, Juhoslovania či Rumuni a nastupovali proti najlepším mužstvám západnej Európy.

Keď hrali s Espanyolom, Kubala si nabehol na dlhý pas dopredu, vo výške jedným dotykom loptu skrotil, druhým prehodil najbližšieho obrancu a potom z voleja skóroval.

Funkcionári Realu Madrid mu ihneď ponúkli zmluvu, ale boj o služby Kubalu napokon vyhrala Barcelona. A nikdy to neoľutovala. Veľa fanúšikov si dodnes myslí, že Kubala bol najlepším hráčom klubovej histórie. Barcelonu priviedol k úspechom a štadión bol stále plný, lebo ľudia ho chceli vidieť.

„Kubala bol stavebným kameňom, na ktorom bola vybudovaná popularizácia futbalu v Katalánsku. S ním a s Alfredom Di Stéfanom v Madride sa z futbalu stala opera,“ tvrdil Josep Samitier, kľúčový hráč Barcelony pred vojnou.

 

Boj o Kubalu: Museli vziať aj trénera

Barcelona sa po druhej svetovej vojne snažila vybudovať konkurencieschopný káder, ale až nákup Kubalu výrazne zvýšil jej kvalitu.

Prestup sa kvôli Kubalovmu dištancu naťahoval dlhé mesiace a je okolo neho veľa nejasností. Hovorilo sa, že prezident Barcelony Senillosa prikázal maďarskému plavcovi Zolyomimu, aby Kubalovi nedovolil žiadne kontakty so zástupcami Realu aj za cenu toho, že ho občas opil. Podľa inej verzie ho oklamal vtedajší tréner Barcelony Samitier a namiesto vlaku do Madridu nastúpili na spoj do Barcelony.

Uznávaný publicista Sid Lowe v knihe „Fear and Loathing in La Liga“ však napísal, že väčšina týchto historiek sa zrejme nezakladá na pravde. Podľa neho sa Kubala v situácii vyznal a iba sa snažil vyjednať si čo najvýhodnejšie podmienky.

Údajne záujemcom povedal, že podpíše zmluvu iba s tým klubom, ktorý zároveň prijme Daučíka ako kouča. Barcelona súhlasila a Kubalovi sľúbila plat 1 200 pesos mesačne a preplatenie nákladov na bývanie v hodnote 3 600 pesos. Aj keď Kubala bol oficiálne vedený ako amatér, bol to vtedy najdrahší nákup v histórii klubu.

Ako strieborná líška uspela s Barcou

Barcelona po vojne na post trénera najala niekdajšieho španielskeho reprezentanta Samitiera. Mužstvu chcel naordinovať dynamický a agresívny štýl hry po vzore úspešného Chapmanovho Arsenalu z tridsiatych rokov, ale tím nedosahoval svoj výsledkový potenciál. Možnosť najať Daučíka prišla vo vhodnej chvíli, aj keď predtým nikdy dlhodobo netrénoval za hranicami Československa.

Daučík, rodák zo Šiah, bol dlho defenzívnou oporou I. ČsŠK a neskôr prestúpil do Slavie Praha, vtedy jedného z najlepších klubov v Európe. Futbal hrali aj jeho traja starší bratia, otec im doniesol koženú loptu ešte pred prvou svetovou vojnou z práce v Budapešti alebo vo Viedni. Dostal sa aj do širšej nominácie Československa na MS 1934, ale na turnaj napokon cestoval iba jeden Slovák – šikovný záložník Štefan Čambal, ktorého pražská tlač viackrát obvinila z maďarofilstva.

Daučík pri svojej trénerskej práci ťažil z tzv. „dunajskej školy“, systému hry, ktorý sa v medzivojnovom období presadil v troch stredoeurópskych metropolách (Prahe, Viedni a v Budapešti). Išlo o technický futbal s rýchlymi kombináciami, prihrávkami a nečakanými kolmicami.

Daučík, kvôli typickým šedinám prezývaný „strieborná líška“, priniesol stredoeurópsky štýl do Barcelony a uspel – dva razy vyhral ligu, trikrát pohár a raz aj Latinský pohár. V Katalánsku skončil až po štyroch rokoch po hádke s viacerými kľúčovými hráčmi, no španielske popredné kluby trénoval až do konca 70. rokov.

Definoval éru a vypredával Nou Camp

Kubala s Daučíkom prišli do Barcelony v období, keď španielsky futbal trpel kvôli politickej aj športovej izolácii krajiny a hral veľmi málo zápasov so zahraničnými celkami. Legendárne duo úplne zmenilo spôsob barcelonskej hry.

Vtedajší brankár Antoni Ramallets neskôr Kubalu chválil: „Definoval éru. Spravil Les Corts (štadión Barcelony) príliš malým a získal si obdiv všetkých. Revolucionizoval taktiku a pokryl celé ihrisko. Na začiatku ku mne zvykol pribehnúť a povedal: ‚Daj mi loptu.‘ Predstieral som, že ho nepočujem a vykopol som ju dopredu. Ale potom sme si uvedomili, že má dobrý nápad. Prestali sme lopty odkopávať, a tak mohol prihrávať, podržať loptu a ostatní zrazu zistili, že to dokážu aj oni. Bol génius, maestro, profesor! Mohli ste vidieť, ako ho naháňali traja súperi a on sa cez všetkých dostal. S pokojom, akoby o nič nešlo.“

Doteraz sa hovorí, že fantastické výkony Kubalu prinútili vedenie, aby začali s budovaním nového štadióna s väčšou kapacitou. V skutočnosti sa o projekte uvažovalo už predtým, pozemky boli kúpené ešte pred príchodom Kubalu.

Nou Camp s kapacitou okolo 93-tisíc miest otvorili v roku 1957 a Kubalovi pred ním neskôr vybudovali sochu, aj keď sa vážne uvažovalo o pomenovaní štadióna podľa Kubalu.

Di Stéfano: So ženami bol úspešnejší

Kubala sa rýchlo stal hviezdou. Francovmu režimu slúžil ako propagandistický nástroj na to, aby zdôraznil svoju odlišnosť od diktatúr vo východnej Európe. Aj keď o sebe tvrdil, že je „muž bez domoviny, lebo v mojej krajine vládne komunizmus“, v televízii niekoľkokrát Franca pochválil a reprezentoval aj španielsku reprezentáciu.

Futbal bol jeho celoživotnou láskou, no patril k hráčom, ktorí sa dokázali poriadne zabaviť i mimo ihriska. Legendárny útočník Realu Madrid Alfredo Di Stéfano s ním chvíľu býval na jednej izbe a povedal, že jediná vec, ktorú doteraz Kubalovi nedokáže opustiť, je, že „bol so ženami úspešnejší ako ja.“

V Barcelone sa rozprávali vtipy, ako by Kubala v meste mohol mať aj sto detí. Zamilovala sa doňho aj talianska spisovateľka Francesca Petrella, napísala o ňom dokonca ódu. Opisovala ho: „Môj hrdina je blonďavý ako vikingský boh a silný a vysoký ako grécky bojovník.“

Mal osobného šoféra zo Zaragozy. Z nočných žúrov ho vozil rovno na tréningy alebo zápasy. Ak mal opicu, rýchlo si dal studenú sprchu, kávu s aspirinom a išiel na ihrisko. A potom dal tri góly. Raz pri návrate zo zápasu v zahraničí pri colnej kontrole sa úradník podnapitého Kubalu spýtal, či si niečo priviezol. Ukázal na brucho a povedal: „Áno, dva litre whisky.“

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie