Svetový newsfilter: Putinov režim má nového nepriateľa na tri písmená a vojna proti nemu sa týka všetkých

Dobrý deň,

útoky dronov na ruské hlavné mesto pokračujú aj naďalej a už takmer pravidelne spôsobujú výpadky letov na moskovských letiskách Vnukovo a Domodedovo.

Hoci sa Kremeľ tvári, že so špeciálnou operáciou, ktorá mala trvať nanajvýš niekoľko týždňov, je všetko v poriadku, vojna a jej negatívny vplyv na bežný život sa nedá prehliadnuť.

V Rusku to cíti úplne každý a výnimkou nie je ani Vladimir Putin, ktorý nedávno musel zrušiť svoju účasť na samite krajín BRICS, aby ho náhodou nezatkli. Nie je to však jeho jediná diplomatická prehra.

Európa: Ruský režim buduje digitálny gulag

V saudskoarabskej Džidde sa cez víkend konalo stretnutie, na ktorom sa hľadala cesta k mierovému riešeniu na Ukrajine. Prišli naň poradcovia lídrov z vyše 40 krajín, zastúpená bola napríklad aj Čína.

A hoci krajiny globálneho juhu majú na vojnu trochu benevolentnejší pohľad ako Západ, nikto z nich nechcel, aby sa Ukrajina prestala brániť a vzdala sa svojho územia v prospech Ruska.

O čo ide: Z rokovaní nevzišla žiadna konkrétna dohoda, no štáty sa dohodli, že v rozhovoroch budú pokračovať. Na stretnutí boli všetci veľkí hráči aj spojenci Moskvy, no Rusko naň nepozvali.

To je pre Putina zlá vizitka, ktorá sa pridáva do zástupu zlých správ o mŕtvych ruských vojakoch, pozícii Ruska vo svete, ale aj o útokoch dronmi, ktoré narušili navonok bezstarostné leto v Moskve.

Putin do vojny vtiahol všetkých Rusov a okrem obmedzenej možnosti cestovať do Európy a odlivu západných značiek či rizika mobilizácie to bežní Rusi pociťujú najmä obrovskými represiami.

Podobne ako v časoch najtvrdšej sovietskej totality sa prejavovanie politických názorov stalo extrémne nebezpečným. Kto prejaví hnev voči vojne, môže veľmi rýchlo skončiť vo väzení.

Krutý príklad represií: Netýka sa to len novodobých, verejne známych odporcov režimu, ako sú (nedávno už po druhý raz odsúdený) Alexej Navaľnyj či Ilia Jašin, alebo Vladimir Kara-Murza, ktorí dostali dlhoročné tresty.

To, že sa z Ruska stáva stále drsnejšia totalitná krajina, sa prejavuje aj v digitálnom priestore a nezáleží v ňom na tom, či podporujete Putina alebo nie.

Rusi museli prejsť na sociálne siete „Made in Russia“, ktoré sú povinné poskytovať súkromné údaje tajným službám.

Ešte dôležitejším príkladom je to, ako si štátny cenzor Roskomnadzor nedávno vynútil, aby Apple vypol obľúbený podcast Meduzy, ktorej novinári pracujú v lotyšskom exile.

Ak sa na tento kvalitný spravodajský portál v Rusku chcete dostať, musíte použiť služby VPN, aby ste obišli blokádu zavedenú cenzorom.

Digitálny gulag: Stále sa to dá aj pomocou bezplatných VPN služieb, avšak „digitálny gulag” začína byť v Rusku stále viac a viac efektívnejší.

Tento týždeň tam zaznamenali masívny výpadok rôznych VPN služieb a experti to spájajú so snahou Roskomnadzoru odpojiť Rusov od posledných nezávislých zdrojov.

Všetko v situácii, keď sa používanie VPN stalo v Rusku „absolútnou nevyhnutnosťou”, ako povedal ruský aktivista z projektu Roskomsvoboda.

Stačí si uvedomiť, koľko Rusov napriek blokáde uverejňuje príbehy a fotografie na Instagrame. Nehovoriac o tom, že ide o jeden z najlepších spôsobov, ako si chrániť súkromie a zabezpečiť sa proti hekerom.

Latinská Amerika: Ničenie pralesa sa spomalilo

Klčovanie stromov v Amazonskom pralese sa výrazne obmedzilo, no juhoamerickí lídri sa na samite nedokázali dohodnúť na ešte ambicióznejších cieľoch. Podporu žiadajú aj od zvyšku sveta.

O čo ide: Kým bol prezidentom Brazílie Jair Bolsonaro, rúbanie dažďových pralesov dosahovalo rekordy. Vyčítali mu to ochranári, domorodé kmene, zahraniční lídri aj jeho najväčší rival Luiz Inácio Lula da Silva.

Lula sľuboval, že ako prezident bude pralesy chrániť lepšie a po jeho nástupe do úradu sa situácia naozaj zlepšila. Júlové čísla sú najnižšie od roku 2017, vyrúbalo sa 500 štvorcových kilometrov zalesnenej plochy.

To nie je málo, rovná sa to rozlohe Prahy. Treba však brať do úvahy aj to, aký obrovský je Amazonský prales – zaberá 5,5 milióna štvorcových kilometrov. A až 60 percent z jeho rozlohy pripadá na Brazíliu.

Čo sa zmenilo: Dôležité je, že vyrúb v pralese v júli medziročne klesol o 66 percent. Pred rokom ešte bol prezidentom Bolsonaro, ktorý bol za to, aby sa prales menil tak, ako to vyhovovalo ekonomickým záujmom.

Oslaboval štátne organizácie, ktoré boli zodpovedné za ochranu a boj proti ilegálnemu výrubu, a presadzoval politiku obmedzujúcu práva pôvodného obyvateľstva. Počas jeho štvorročnej vlády zmizlo vyše 34-tisíc štvorcových kilometrov lesa, čo je viac ako rozloha Belgicka.

Lula ani zďaleka nie je bezchybný a čelí kritike za korupciu alebo aktuálne za svoje postoje k vojne proti Ukrajine, no za prvých sedem mesiacov jeho vlády výrub v Amazonskom pralese medziročne klesol o vyše 40 percent.

Lula na samite o Amazonskom pralese. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: Keď sa Lula stal prezidentom, sľúbil, že do roku 2030 úplne zastaví klčovanie v Amazonskom pralese. Jedným z krokov na ochranu lesov majú byť aj dohody s lídrami ostatných juhoamerických štátov, na ktorých území leží tento vzácny dažďový prales.

Lula sa s nimi stretol tento týždeň, no z rokovaní nevzišiel záväzok, že všetci do konca desaťročia prestanú rúbať stromy v pralese. Namiesto toho v spoločnej deklarácii hovoria, že prales nedokážu ochrániť sami.

Žiadajú svet, aby im s tým pomohol, pretože zdroje z Amazónie sa využívajú aj za hranicami kontinentu. Okrem toho je zastavenie výrubu dôležité v boji proti klimatickej kríze, čo sa takisto týka celej planéty. Preto chcú pomoc v podobe veľkého investičného plánu, ktorý by týmto krajinám kompenzoval náklady spojené s ochranou pralesa.

Odborníci na túto tému však juhoamerickým lídrom vyčítajú, že deklarácia z ich stretnutia je veľmi vágna a neobsahuje konkrétne sľuby ani kroky. Vrátane toho, že výrub sa do roku 2030 úplne zastaví.

Ázia: Ďalší zvrat v prípade Imrana Chána

Bývalý pakistanský premiér Imran Chán definitívne nebude môcť kandidovať v jesenných predčasných voľbách. Minulý týždeň ho obvinili z úplatkárstva a teraz volebná komisia rozhodla, že sa o verejnú funkciu nemôže uchádzať ďalších päť rokov.

Aký je kontext: V Pakistane je aj viac než sedem desaťročí po vyhlásení nezávislosti najvplyvnejšou inštitúciou armáda.

Pred piatimi rokmi sa postavila na Chánovu stranu a výrazne mu dopomohla dostať sa na čelo vlády. Postupne sa však jej vzťahy s premiérom zhoršili, a aj preto ho vlani na jar odvolal parlament.

Chán to bez dôkazov označil za americké sprisahanie a niekoľko mesiacov organizoval protestné akcie. Počas jednej z nich ho dokonca postrelili, čo sám označil za „útok na celý Pakistan“.

Čo sa mu stalo potom: Na jar ho zatkli pre obvinenia z korupcie, na čo jeho priaznivci zareagovali masívnymi protestmi.

Demonštrácie na jeho podporu pokračovali aj po tom, čo súd nariadil jeho prepustenie. Zúčastňovali sa na nich predovšetkým mladí ľudia, medzi ktorými je Chán obľúbený aj pre mimoriadne efektívnu komunikáciu na sociálnych sieťach.

Minulý týždeň zatkli Chána opäť, pričom tentoraz ho obvinili z úplatkárstva. Podľa súdu kupoval štátne dary z národného archívu a následne ich predával za vyššiu sumu.

Čo teraz: Podľa pakistanských zákonov sa obvinený Chán nemôže päť rokov uchádzať o funkciu. V praxi to znamená, že nebude môcť kandidovať v jesenných voľbách.

Jeho podporovatelia aj on sám hovoria o politicky motivovanom procese a upozorňujú, že čelí ďalším 150 obvineniam.

Súd aj súčasná vláda tieto výčitky odmietajú a tvrdia, že Chán ignoroval súdne konania.

Čítajte viac: Zosadili ho, postrelili, zatkli a teraz znova zatkli. Prečo expremiér Imran Chán vyvoláva v Pakistane také napätie?napätie v Pakistane?

Severná Amerika: DeSantis má problémy

Kampaň hlavného vyzývateľa Donalda Trumpa pred blížiacimi sa primárkami nenapĺňa očakávania. Ron DeSantis preto tento týždeň vymenil šéfa kampane a voči bývalému prezidentovi sa vymedzuje čoraz tvrdšie.

Aký je kontext: DeSantis patrí do generácie mladých republikánov, ktorí si vybudovali kariéru na ostrej kritike politiky Baracka Obamu. Spočiatku sa prezentoval predovšetkým ako ekonomický jastrab, ktorý rázne odmietal zavedenie všeobecnej zdravotnej starostlivosti.

Hviezdou amerických konzervatívcov sa stal po tom, čo ho pred piatimi rokmi s Trumpovou pomocou zvolili za guvernéra Floridy.

Prvýkrát na seba upútal veľkú pozornosť počas covidu, keď napriek radám epidemiológov otváral obchody a odmietal povinné nosenie rúšok. Zároveň na školách zakázal vyučovať o úlohe rasizmu v americkej histórii, obmedzil práva LGBTI+ ľudí a zliberalizoval zbraňovú legislatívu.

Čo sa očakávalo: V minuloročných voľbách DeSantis jednoznačne obhájil svoj post guvernéra, keď získal aj viacero okrskov, ktoré desaťročia volili demokratov. Zatiaľ čo v roku 2018 vyhral iba o pár desiatok tisíc hlasov, vlani zvíťazil o 20 percentuálnych bodov.

Mnohí vtedy tvrdili, že môže byť jediným súperom oslabeného Donalda Trumpa v súboji o republikánsku nomináciu do budúcoročných prezidentských volieb. Úvodné prieskumy naznačovali, že medzi konzervatívcami mal vysokú podporu.

Lenže v posledných mesiacoch začal na Trumpa výrazne strácať, a ak by sa konali republikánske primárky teraz, proti Trumpovi by nemal šancu.

Čo bude ďalej: DeSantis v snahe zvrátiť negatívny trend tento týždeň vymenil šéfa kampane a upútal veľkú pozornosť vyjadrením, že Trump „samozrejme“ nevyhral prezidentské voľby v roku 2020.

Bývalý prezident doteraz odmieta uznať porážku a veľká časť republikánskeho mainstreamu stále opakuje, že Joe Biden nie je legitímnym prezidentom.

Napriek výraznej aktivite sú mnohí k DeSantisovým vyhliadkam skeptickí. Trumpovej popularite vnútri strany neuškodili ani tri obvinenia, a ak sa nestane nič zásadné, o rok sa bude opäť uchádzať opäť o post prezidenta on.

Afrika: Junta sa nechce vzdať moci v Nigeri

Dva týždne po prevrate zostáva situácia v Nigeri neistá. Spojenci prezidenta odkazujú vojenskej junte, že stále je priestor vrátiť sa k demokracii, no ich výzvy sa zatiaľ nestretli s pochopením.

Čo sa stalo: Prezident Mohamed Bazoum, ktorého koncom júla zvrhla skupina vojakov, naďalej zostáva v domácom väzení.

CNN sa dostala k SMS, ktoré Bazoum poslal priateľovi, a 63-ročný politik v nich píše, že je izolovaný, bez kontaktu s inými ľuďmi a od vojakov dostáva iba suchú ryžu a cestoviny. Spolu s manželkou a synom nemajú ani elektrinu a prístup k tečúcej vode.

Na druhej strane Bazoumovi umožnili, aby sa telefonicky rozprával s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Spojené štáty aj OSN vo štvrtok vyhlásili, že majú obavy o zdravie a bezpečnosť Bazouma a jeho rodiny.

Neustupujú: V Nigeri tento týždeň dokonca bola Blinkenova námestníčka, ktorá sa snažila presvedčiť juntu, aby moc vrátila demokratickej vláde. Nebola úspešná rovnako ako štáty z Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS).

Krajiny, ktoré susedia s Nigerom, dali junte týždeň na to, aby ukončili svoju vzburu, no ultimátum vypršalo a vojaci sú stále pri moci. ECOWAS už na nich uvalil sankcie a zastavil vývoz elektriny z Nigérie, ktorá Nigeru doteraz pokrývala väčšinu spotreby.

Junta medzičasom vymenovala novú vládu, v ktorej sedia aj vodcovia puču, a zrušila stretnutie so zástupcami OSN, Africkej únie a susedných štátov.

Plagát na podporu prezidenta Bazouma. Foto – TASR/AP

Čo bude ďalej: S pribúdajúcim časom sa vytráca šanca, že by sa diplomatickou cestou ešte podarilo zvrátiť vývoj v Nigeri. Vojenskú intervenciu spoločenstva západoafrických štátov si nepraje nikto, no ECOWAS vo štvrtok avizoval, že táto možnosť stále nie je vylúčená a štáty už dávajú dokopy pohotovostné jednotky.

Ak na prípadnú intervenciu junta odpovie silou, povedie to ku krvavej vojne a ďalšej destabilizácii regiónu. K tomu však môžeme smerovať aj bez vojenského zásahu zvonku.

Predstavitelia Spojených štátov už začali verejne hovoriť o tom, že nestabilitu v Nigeri využíva Vagnerova skupina, ktorá v oblasti pôsobí.

Meno týždňa: Fernando Villavicencio

Len nedávno sme vo Svetovom newsfiltri písali o zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii v Ekvádore, za ktorú môžu hlavne zločinecké skupiny zarábajúce na drogách. Ďalším prejavom týchto problémov sa stala vražda prezidentského kandidáta.

Fernando Villavicencio nepatril k favoritom volieb, ktoré budú ešte tento mesiac, no verejne vystupoval proti organizovanému zločinu a korupcii v radoch úradníkov a policajtov. Zastrelili ho v stredu večer po mítingu v hlavnom meste Quito, keď politik nastúpil do svojho auta.

Vláda v reakcii na vraždu vyhlásila výnimočný stav na 60 dní, no voľby, ktoré sa majú konať 20. augusta, neplánuje odložiť. Niektorí prezidentskí kandidáti sa však rozhodli pozastaviť predvolebnú kampaň.

Viac čítajte tu.

Video týždňa

V Kyjive odstránili zo stometrového pamätníka sovietske symboly (kosák a kladivo) a nahradili ich ukrajinským trojzubcom. Socha, ktorá bola známa ako Matka vlasť, sa premenovala na Matka Ukrajina a všetky zmeny majú byť hotové do 24. augusta, keď Ukrajinci oslavujú Deň nezávislosti.