Kedy dať dieťaťu prvý smartfón: Začnite rodinným tabletom a počkajte, kým sa naučí vytvárať si vzťahy offline

Kedy a ako zistiť, či je dieťa pripravené na prvý mobil s internetom? Štyria psychológovia detailne odpovedajú na to, ako sprevádzať dieťa pri jeho prvých stretnutiach s technológiou.

Tvrdia, že najlepšie je začať tlačidlovým mobilom alebo zdieľaným rodinným tabletom. Vysvetľujú aj to, prečo smart hodinky pomôžu skôr rodičom, ktorí cez ne môžu deti sledovať. Keď je dieťa zrelé na smartfón, možno spoznať aj podľa toho, či je zdravo socializované a komunikuje s okolím v reálnom svete, aby ho virtuálny svet neprevalcoval.

Odporúčajú aj to, ako odolať tlaku dieťaťa, keď už chce prvý mobil aj napriek tomu, že rodičia to ešte zakazujú.

Na otázky odpovedajú psychológ a psychologičky:

• Michal Božík, psychológ v štátnom Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie, venuje sa téme detí a digitálnych technológií;
• Jarmila Tomková, psychologička, konzultantka Esetu pre oblasť kyberbezpečnosti detí;
• Silvia Pokusová, detská psychologička zaoberajúca sa psychológiou hrou;
• Lenka Sokolová, venuje sa pedagogickej a školskej psychológii, Univerzita Komenského.

Kedy dať dieťaťu prvý smartfón?

Odporúčania psychológov hovoria o veku od 3. do 5. ročníka základnej školy – teda od 9 do 10 rokov. Psychologička Jarmila Tomková odporúča počkať na prvý smartfón, až keď dieťa ukončí prvý stupeň základnej školy.

Ani najšikovnejšie dieťa nedokáže už v siedmich rokoch uvažovať ako malý dospelák, hovorí Tomková. Myslenie detí zreje postupne: najprv vnímajú svet detsky, naivne, dôverčivo a konkrétne – teda narábajú v mysli s tým, čo tu a teraz vidia. Ešte si nedokážu abstraktne premietnuť, aké dôsledky budú mať ich činy. „Malým deťom nenapadne spochybňovať správanie druhých ako neúprimné,“ vysvetľuje psychologička.

Až vekom sa dostávajú k abstraktnejšiemu mysleniu. „Už dokážu predvídať dôsledky svojich činov, porovnávať a vyhodnocovať možné scenáre,“ dodáva psychologička. „Osobne odporúčam rodičom ‚prvostupniarov‘ nejakú dobu frustrovať a vysvetľovať, prečo to ešte nie je dobré.“

Psychológ Michal Božík podľa výskumných štúdií aj jeho rozhovorov s učiteľmi odhaduje, že priemerne dostávajú deti prvý smartfón vo veku 9 až 10 rokov. „Ak sú dopredu nastavené a prediskutované pravidlá používania, tak tento vek je úplne primeraný, aj keď ja osobne som skôr fanúšikom mierneho odďaľovania vlastnenia prvého digitálneho zariadenia,“ dodáva.

Ako zistiť, či je dieťa zrelé na smartfón?

Samotný vek nie je najdôležitejší, tvrdia psychológovia, každé dieťa vyrastá inak. Odporúčajú dve podmienky, ako spoznať zrelosť dieťaťa na mobil.

Prvou podmienkou je zrelosť myslenia dieťaťa. To znamená, že dieťa dokáže premýšľať abstraktnejšie, vytvárať si možné scenáre a odhadovať dôsledky svojich činov. Psychologička Pokusová odporúča všímať si aj to, či je dieťa zdravo socializované – ako funguje v spoločnosti a ako sa správa v rôznych sociálnych situáciách.

„Pokiaľ dieťa ešte nerozpráva, neudržiava očný kontakt s rodičmi, rodinou či rovesníkmi a okolím, neodporúčam podporovať dieťa v tom, aby využívalo smartfón na komunikáciu,“ dodáva.

Sokolová pripomína, že smartfón by nemal byť ďalšou hračkou pre dieťa. Malo by ho dostať vtedy, ak má preň a rodinu zmysel. „Napríklad keď začne samo dochádzať na krúžky alebo keď potrebuje smartfón na sledovanie a vypracovanie zadaných školských úloh,“ vysvetľuje.

Druhou podmienkou je to, ako smartfón používa samotný rodič. Ako sa používa technika v domácnosti? Ako často vidí dieťa rodičov so smartfónom v rukách? Je mobil či tablet dostupný dieťaťu kedykoľvek? Niektorí rodičia podľa Pokusovej využívajú smartfón už od narodenia detí – púšťajú im rozprávky alebo im smartfón nechávajú v dosahu dieťaťa, ktoré ho môže stláčať, listovať si v ňom.

Ak rodič používa smartfón dennodenne, oveľa ťažšie bude dieťaťu vysvetľovať, prečo mu vlastný mobil ešte zakazuje. Keď dieťa vidí často mobil v rukách rodiča, vníma tým, že takáto frekvencia používania je úplne prirodzená. Psychológovia zdôrazňujú, že rodič ide dieťaťu príkladom. „Je dôležité, aby viedol svoje dieťa v súlade s vlastnými presvedčeniami, podľa ktorých sa sám riadi,“ hovorí Pokusová.

Podľa Božíka je ilúzia myslieť si, že existuje konkrétny vek či stav, keď je dieťa na mobil pripravené. „Tým, že ho dostane, tak sa práca rodiča iba začína – ak chce brať ‚digitálne rodičovstvo‘ vážne,“ hovorí psychológ.

S akou technológiou začať?

Psychológovia odporúčajú dva typy techniky – tlačidlový mobil bez internetu a rodinný tablet.

Podľa Tomkovej v prvých ročníkoch základnej školy stačí dieťaťu iba obyčajný tlačidlový telefón. „Aby sa dieťa naučilo telefonovať, starať sa o zariadenie, nedávať osobné údaje hocikomu, netelefonovať počas prechádzania cez cestu,“ vysvetľuje.

Podľa nej by smartfón prvostupniara zbytočne rozptyľoval a riziká jeho používania prevažujú nad výhodami. „Nástup prváka do školy by rozhodne nemal vyzerať tak, že ‚nová taška na pleciach a v nej smartfón‘,“ hovorí.

Božík zase odporúča ako dobré úvodné zariadenie tablet, ktorý zdieľa celá rodina. S tým, že dieťa má jasne definované pravidlá, kedy, koľko a na čo ho používa. A ideálne, ak ho občas používa rodič spolu s dieťaťom. „Okrem iného to pomáha budovať dôveru medzi rodičom a dieťaťom,“ hovorí Božík.

Aj podľa Sokolovej je dobré ešte pred vlastným mobilom používať zdieľané zariadenie, a to v spoločnosti rodičov. Rodičia tak môžu mať prehľad, čo dieťa na telefóne najviac zaujíma. Na druhej strane sa dieťa oboznamuje s technológiou bez toho, aby malo neobmedzený trvalý prístup k vlastnému smartfónu.

Rodičia riešia tlak dieťaťa na vlastný mobil aj smart hodinkami – vďaka nim vedia pohyb detí aj sledovať. „Pred vlastným smartfónom volí mnoho rodičov smart hodinky, ale to len preto, aby mali dieťa ‚pod kontrolou‘,“ tvrdí Božík. To síce môže upokojiť rodičov, ale nemusí to znamenať, že sa dieťa cez hodinky pripraví na obsah, ktorý ho čaká na internete.

Ako si nastaviť pravidlá na smartfón?

To, že dieťa dovŕšilo istý vek, ešte stále neznamená, že samo od seba vie správne používať smartfón, upozorňujú psychológovia. Rodičia ich to najprv potrebujú naučiť a potom ich používaním ďalej sprevádzať.

Tomková odporúča napríklad aj takúto dohodu s dieťaťom – od ďalšieho školského roku dostaneš vlastný smartfón a dovtedy sa ho budeme učiť používať spolu doma.

Dobré je prebrať si spolu tieto otázky:

Na čo chceš mobil používať? Rodič môže s dieťaťom prebrať, aké sú hlavné funkcie smartfónu, a v rozhovore zistiť, čo od toho očakáva dieťa. Mobil s internetom sa používa predovšetkým na komunikáciu, vyhľadávanie dôležitých informácií a na zábavu – videá, hry, seriály.

Robíme to spolu. Psychológovia zdôrazňujú, aby sa rodič snažil porozumieť tomu, čo sa deje v digitálnom svete dieťaťa – a to bez predsudkov. Keď si rodič a dieťa zvyknú byť spolu pri hrách, googlení na internete či nových aplikáciách, investujú do spoločného času a o online zážitkoch sa budú rozprávať. „Podporí to vzájomnú dôveru a spojenectvo. Pre staršie dieťa potom bude prirodzenejšie zdôverovať sa s tým, čo zažíva online,“ hovorí psychologička Tomková.

Podľa nej je dobré, keď dieťa začína s používaním smartfónu s rodičom a naďalej podľa možností aspoň niekedy robí obľúbené online aktivity spoločne. „Aby v období puberty, keď sa dieťa rodičom vzdiali, už bola nadviazaná dôvera a spojenectvo,“ hovorí psychologička.

Sú dva typy spôsobov, ako nastaviť pravidlá. Aktívne – teda vysvetľovať, diskutovať, pomáhať. A potom reštriktívne – obmedzovať a nastavovať limity. Platí pravidlo: čím staršie dieťa, tým menej by malo byť reštriktívnych metód a viac aktívnych, vysvetľuje psychológ Božík. Cieľom je, aby dieťa pochopilo význam pravidiel. „Aby si dokázalo nastaviť pravidlá samo pre seba tak, aby ho digitálne technológie neprevalcovali v dospelom živote,“ vysvetľuje psychológ.

Pravidlá musia byť deťom jasné, zrozumiteľné a odsúhlasené. Na ich tvorení by sa malo podieľať aj dieťa. Nejde o to, aby bolo dieťa držané v úplnej bubline, teda aby sme ho úplne uchránili pred negatívnym obsahom. Cieľom je, naopak, posilniť schopnosti dieťaťa. „Aby dokázalo vyhodnotiť samo, ktorý obsah je negatívny, ako sa s ním vyrovnať a čo robiť, ak to nevie – teda prísť za rodičom,“ hovorí Božík.

Kedy hry používať? Kľúčovým pravidlom je dohodnúť si, v akom čase dňa môže dieťa smartfón používať. Pokusová odporúča viesť deti k tomu, aby tak robili až po povinnostiach – teda po jedle, po učení, v rámci voľného času. Božík odporúča, že čas pred obrazovkou by nemal presiahnuť tretinu voľného času dieťaťa. Svoj čas má venovať aj pohybovým a intelektuálnym činnostiam, ako napríklad čítanie.

Pred spaním odložiť! Psychológovia sa zhodujú, že ide o jednu z najdôležitejších oblastí. Pokusová odporúča odložiť smartfón minimálne hodinu pred uložením sa do postele. Modré svetlo z obrazovky nepriaznivo vplýva na spánkový režim – čo je problém najmä u tínedžerov.

Podľa Božíka sa tento problém často prehliada. „Tým, že ich mladé telo sa s tým dokáže relatívne ľahko vyrovnať, tento problém bagatelizujú a nedokážu vnímať dlhodobé riziká,“ vysvetľuje. Výsledkom je slabá kvalita spánku, ktorá môže viesť k obezite či depresiám. Tomková odporúča dohodnúť si jedno miesto, kam mobil ukladáme pred spaním.

Nezabudnúť byť slušný. Asi každý rodič vedie dieťa k slušnému správaniu sa k ostatným. Výnimkou nemá byť ani online priestor. Psychologička Tomková upozorňuje, že aj malé deti sa môžu stretnúť s dizinhibičným efektom v online komunikácii – dovolia si to, čo by si naživo nedovolili. Deti to láka k odviazanému správaniu v četoch a na sociálnych sieťach. „To umožňuje priechod emócií, agresivitu, hate speech, kyberšikanovanie či trolling,“ vysvetľuje.

Rodičovské kontroly. Konkrétne aplikácie umožňujú rodičom sledovať čas detí na internete. Podľa Tomkovej je to dobré najmä pre menšie deti, teda prvostupniarov. „Malé deti majú vedieť o tom, že rodič ich online aktivity monitoruje. Vytvára to pocit bezpečia, ale taktiež to deti učí, že tak isto ako offline ani na internete si nemôže robiť, čo chce,“ hovorí.

Existujú na to mnohé aplikácie. Vďaka nim dokážu rodičia sledovať napríklad aj vyhľadávanie na internete, zakázať navštevovanie niektorých stránok či volanie len na konkrétne telefónne čísla. Dajú sa cez ne nastaviť aj limity na používanie konkrétnych aplikácií.

Nielen ako dlho, ale aj čo na internete robia. Božík odporúča, aby sa v rodinách pravidlá nezúžili iba na to, ako dlho môže byť dieťa s mobilom v ruke. Omnoho dôležitejšie je to, čo si na mobile prezerá. Tomková odporúča urobiť s menšími deťmi dohodu – každú novú aplikáciu začíname spolu. „Spoločne si ich naštudujú, stiahnu, zoznámia sa s nimi a nejakú dobu budú v ‚spolupoužívaní‘,“ hovorí.

Božík odporúča venovať čas tomu, aby pre dieťa našli kvalitné vzdelávacie hry alebo aplikácie a občas si ich zahrali spolu s dieťaťom. Alebo si aspoň nájsť čas vypočuť dieťa, čo zaujímavé našlo na internete alebo čo vzrušujúce v hre prežilo.

Na čo si dať pozor?

Sociálne siete. Práve tam môže číhať na deti najviac nástrah. Psychológovia odporúčajú zamerať sa na to, ako pripraviť deti na vstup na sociálne siete. Na začiatku je dohoda, v akom veku si môže dieťa založiť vlastný profil. Tomková odporúča počkať s tým až ku koncu prvého stupňa základnej školy. Dodáva, že v každej rodine je to jedinečné, ale rodič nemusí podľahnúť žiadosti dieťaťa okamžite. „Je možné, že dieťa bude nástojiť, a preto má rozumieť, z akých dôvodov je v tom rodič prísny, aby sa zachovala dôvera a spojenectvo napriek pevnosti hraníc a pravidiel,“ vysvetľuje. Keď je nastavená férová dohoda, je väčšia šanca, že dieťa si nezačne profily zakladať poza chrbát rodičov.

Bezpečne a kriticky. Dovtedy je dobré prebrať si všetky riziká. A to je ochrana osobných údajov pri zdieľaní, ako odhaliť a nekomunikovať s online cudzincami alebo o tom, že nikdy nevieme, či je na druhom konci skutočne ten človek, ako si myslíme. Súčasťou toho sú aj dezinformácie a hoaxy či ukážky toho, ako cielene sa na internete polarizuje spoločnosť.

Kulty krásy. Rodičia by mali deťom ukázať, aké nezdravé normy na nich môžu pôsobiť cez sociálne siete. Čo to znamená byť pekný? Je to iba o tom, koľko vážim? Páči sa mi, aké hodnoty predstavuje tento influencer? Psychológovia odporúčajú rodičom prebrať to s deťmi a budovať ich odolnosť.

Nech dieťa internet neprevalcuje. Tomková upozorňuje aj na informačnú presýtenosť a nadmerné používanie smartfónu. Pravidlami a reguláciami sa deti učia zdržanlivejšiemu využívaniu technológií. „Deti to učí od útleho veku, že existuje aj bdelé zaobchádzanie s technológiami a nielen neohraničené informačné a mediálne zahltenie. Učíme tým deti postupnej sebakontrole,“ dodáva Tomková.

Pomôcť odolnosti voči virtuálnemu svetu môžu rodičia aj tým, že budú aktívne venovať čas deťom. Môžu tým rozvíjať sociálne zručnosti detí, ktoré by si inak kompenzovali smartfónom. Opak hrozí, ak rodičia nevenujú deťom čas alebo ho netrávia aktívne. „Takéto deti si vytvárajú svoj virtuálny svet, v ktorom si kompenzujú všetko to, čo nedostávajú alebo nezažívajú v ich reálnom svete: napríklad zážitky spojené s úspechom v rôznych hrách, ktoré môžu využívať aj ako únik z reality, ktorej dennodenne čelia,“ tvrdí Pokusová.

Porno. Od momentu, keď dostane dieťa svoj prvý smartfón, je to otázka dní, maximálne týždňov, keď sa stretne s pornografiou, hovorí psychológ Božík. „Je pritom úplne jedno, akú reguláciu nastavíme, pornografia na neho v nejakom bode vyskočí tak či tak, stačí aj nevinné googlenie,“ tvrdí.

Podľa neho práve preto nemá zmysel deti viesť k slepej izolácii od nebezpečných obsahov. Lepšia je tá ťažšia cesta – diskusia. „Rodič dieťa pripraví na to, že je tu preň, ak sa stretne s nejakým obsahom, pri ktorom sa bude cítiť nekomfortne, aby dieťa malo dôveru, že môže prísť za rodičom a porozprávať sa s ním o tom,“ hovorí.

Ako odolať tlaku?

Čo ak ešte smartfón dieťaťu dať nechcete, ale každý večer dobiedza?

V prvom rade by mal ísť samotný rodič príkladom. Ak žiada od dieťaťa, aby trávilo čas aktívne a nie pri obrazovke, musí to robiť aj on. Vlastným príkladom ukazovať, že dokáže nájsť aj iné spôsoby trávenia času. Podľa Pokusovej to môže budovať u dieťaťa odolnosť. „Je veľmi zdravé, keď dieťa dokáže odolať tlaku okolia či väčšiny, prejaviť iný názor a byť natoľko kreatívne, že sa dokáže vynájsť, zahrať, zabaviť aj inak,“ hovorí.

Odolať tlaku dieťaťa sa podľa Božíka dá iba neustálou diskusiou a vysvetľovaním. „To, samozrejme, musí sprevádzať aj budovanie silnej osobnosti dieťaťa, aby si takýto názor dokázalo obhájiť aj pred rovesníkmi,“ hovorí.

Tomková odporúča hľadať nielen zákazy a varovania, ale aj pozitívne dôvody, prečo ešte dieťa nepotrebuje mobil. Za príklad môže dať aj známe osobnosti zo sveta digitálnych technológií. „Ako napríklad Bill Gates, ktorý dobre pozná online riziká a dovoľuje deťom technológie radšej neskôr.“

Treba sa tiež zmieriť s tým, že deti nemožno od smartfónu odstrihnúť úplne. Božík varuje pred druhým extrémom, a to príliš veľkou izoláciou detí od digitálnych technológií. Výsledkom môže byť to, že dieťa potom prevalcujú.