Môže nás nevera naučiť niečo o láske? Expertka na vzťahy búra mýty o tom, prečo ľudia podvádzajú

„Má niekto z vás skúsenosť s neverou?“ pýtala sa Esther Perel ľudí v sálach, keď pred pár rokmi začala na prednáškach hovoriť o nevere. Neprekvapilo ju, s akou reakciou sa stretla. Nastalo ticho. Neprihlásil sa nikto.

Keď svoju otázku pozmenila, situácia sa razom otočila. „Koľkým z vás poznačila život nevera?“ Ruky išli hore.

Napriek tomu, že sme ako spoločnosť čoraz otvorenejší v otázkach sexu, nevera ostáva za stenou viny, hanby a tajomstva. „Nedokážeme zabrániť, aby sa diala, a tak sa aspoň všetci zhodneme na tom, že diať by sa nemala,“ konštatuje Perel.

Lenže jej táto spoločenská zhoda nestačila. Denne vo svojej pracovni vidí zdrvených mužov, ženy a páry, ktorých aféra dostala na dno. Preto o nej začala hovoriť a písať tak otvorene, ba až provokujúco, že sa stala najznámejšou expertkou na vzťahy na svete.

Pamätáte si na Monicu Lewinskú?

Môže to znieť podozrivo, veď ako môže jedna psychoterapeutka zastať úlohu svetovo uznávanej odborníčky na vzťahy?

Nuž, nestala sa ňou z večera do rána, hoci je pravda, že jej prvá prednáška na konferencii TED pred desiatimi rokmi mala k tomu blízko. Hovorila vtedy o tom zvláštnom paradoxe, ktorý sa deje vo vzťahoch, kde sa nám síce podarí vybudovať pocit istoty, dôvery a bezpečia, no sex zmizne a ani za nič sa ho nedarí prinavrátiť, hoci po tom obaja partneri túžia.

Za jeden deň si jej prednášku pozrelo milión ľudí. A odvtedy ďalších devätnásť.

Jej odvážne úvahy o tom, prečo to tak je a čo sa s tým dá robiť, nevznikli len tak. Predchádzali im roky štúdia aj praxe a takisto rodinnej histórie, v ktorej má zázemie. Jej rodičia, pôvodom Poliaci, prežili holokaust. Perel sa narodila v Belgicku, kde sa jej mama s otcom zoznámili po oslobodení z táborov. A ako povedala v rozhovore pre New York Times, neboli z tých, ktorí nadobudli doživotnú identitu obetí. „Oni nielenže prežili a bojovali o život, oni sa ho rozhodli prežiť naplno. A v tomto zmysle zažili erotiku ako protiliek na smrť.“

Po štúdiách v Jeruzaleme a v americkom Massachusetts sa chcela vrátiť do Európy, ale Amerika ju lákala a dodnes je tam doma. Napriek tomu v jej reči stále počuť Európu, ale to bude možno aj preto, že hovorí deviatimi jazykmi, terapie vedie v siedmich z nich. Bez pochýb aj vďaka tomu dokáže preniknúť do prežívania ľudí z odlišných kultúr a neraz to vo svojich záveroch zúročuje: čo je niekde tabu, je inde normálne, tak prečo to nevyužiť v snahe získať viac nadhľadu?

*

Ak ide o jej prvú úspešnú TED prednášku o tom, „ako spojiť vzrušenie a erotiku s domácim šťastím“, spätne vidí, že kľúčovým podnetom sa stal „škandál“ amerického prezidenta Billa Clintona koncom 90. rokov.

Zaujalo ju, že sa z tejto udalosti stal národný, ak nie svetový prieskum o nevere: od toho, čo za ňu možno považovať, až po to, ako sa má skončiť. Okrem fotografií modrých šiat Moniky Lewinskej „s dôkazovým materiálom“ a nešikovných vyjadrení prezidenta si však všímala aj pozíciu Hillary Clintonovej. So svojou dilemou podvedenej manželky stála pred celým svetom.

„Na čo myslíš v týchto dňoch?“ opýtal sa Perelovej Rich Simon, zakladateľ a editor platformy pre psychoterapeutov, keď to všetko prehrmelo spoločnosťou. „A ja som stroho povedala: Myslím na Američanov a sex. A on povedal: Tak prečo o tom nenapíšeš?“

A ona napísala. Ten článok vyšiel a v priebehu týždňa jej volalo šesť literárnych agentov s ponukou na knihu. Vášeň v zajatí s podtitulom Ako spojiť vzrušenie a erotiku s domácim šťastím vydala v roku 2003 vo vydavateľstve HarperCollins a stala sa bestsellerom.

V slovenčine vyšla pred dvoma rokmi v malom vydavateľstve Bajkal, ktoré teraz v preklade Kataríny Bartoňovej vydalo aj jej druhú úspešnú knihu z roku 2017 Prehodnotenie nevery. A že je čo prehodnocovať.

Aféry nie sú, čo bývali, lebo ani manželstvo nie je

Ak je niečo, v čom sa internetoví kritici Esther Perelovej zhodujú naprieč kontinentmi, tak je to obvinenie, že nadŕža neverníkom a neverniciam a ospravedlňuje ich konanie. Napokon, čerstvo podvedeným môže už podtitul knihy Čo nás môže nevera naučiť o láske znieť v lepšom prípade ako zlý vtip, v horšom ako donebavolajúca arogancia.

Esther Perel nebola prvá, kto povedal, že vzťahy po nevere môžu pokračovať, ba dokonca môžu byť ešte silnejšie (a mnoho ďalších nepravdepodobných tvrdení), ale rozhodne sa jej podarilo povedať to s najväčším dosahom a presvedčivosťou.

Uveriteľnosť je to, čo z jej prvej aj druhej knihy robí mimoriadne zaujímavé čítanie, lebo prakticky na každú, aj tú najmenej pravdepodobnú a predstaviteľnú situáciu, má Esther Perel príbeh zo svojej ordinácie, ktorý dokáže rozpovedať.

Preto je schopná postupne klásť a zodpovedať všetky tie bežné otázky: Prečo teraz? Prečo s ňou, s ním? Je sex niekedy iba sexom? Je niekedy lepšie neveru utajiť? Ako veľa povedať? Prečo žiarlivosť, taký nízky pud, zožiera aj inteligentných a rozvážnych ľudí a vedie ich k šialeným činom pomsty? Prečo aj šťastní ľudia podvádzajú? Je nevera vždy prejavom sebeckosti a slabosti alebo môže byť v niektorých prípadoch pochopiteľná, prijateľná, ba dokonca považovaná za akt odvahy statočnosti? Existujú potreby, ktoré manželstvo, dokonca ani to dobré, nedokáže naplniť? Ako dlho to bude trvať, kým sa pár z nevery dokáže spamätať? Majú šancu páry, ktoré vzišli z podvádzania iných? A čo tie druhé, všetky tie milenky, ktoré roky čakali a čakajú?

Nie vždy sa to číta ľahko. Tie príbehy sú síce osobité v detailoch, ale zároveň sa až príliš ponášajú na tie, ktoré ste už možno videli aj zblízka. Všetky tie spočiatku bezstarostné páry, ktoré sa po odhalení nevery postavia na frontovú líniu, prepadnú do totálnej frustrácie, výčitiek, paralyzujúcej bolesti, poníženia, krízy vlastnej identity, ktoré môžu trvať roky. „Nevera znamená smrť dvoch nevinných ilúzií – že vaše manželstvo je výnimočné a že vy osobne ste jedineční alebo cenení,“ píše Perel.

Tam niekde sa začína aj jej vysvetľovanie toho, prečo dnes nevera bolí viac než v minulosti a prečo k nej napriek tomu tak často dochádza. „Milostné aféry už nie sú to, čo bývali, pretože ani manželstvo už nie je také ako predtým,“ píše Perel.

Nie je to tak dávno, čo manželstvá „z lásky“ prakticky neexistovali, a ani dnes to v mnohých krajinách sveta nie je samozrejmosťou. Lenže potom sú tu krajiny, kde hľadáme toho pravého, tú pravú a s nimi to predsa musí fungovať. Všetko. Vždy.

„Naše očakávania od manželstva nenadobudli nikdy predtým také epické rozmery,“ nazdáva sa Esther Perel. „Očakávame, že jeden človek nám poskytne to, čo predtým zabezpečovala celá komunita, a to zároveň žijeme dvakrát dlhšie. Pre dvojčlenný tím je to nadľudská úloha.“

Prečo hovoriť o obetiach a vinníkoch nestačí

Svojim kritikom z obhajovania nevery Esther Perel opakovane vysvetľuje, že „neodsudzovať neznamená schvaľovať“.

Tí, ktorým to nestačilo, sa jej vraj začali priamo pýtať, či je teda „za alebo proti“ nevere. Vymyslela účinnú odpoveď: „Áno.“ Svojich podozrievavých vypočúvateľov tým zaručene zmätie. „Medzi pochopením a ospravedlnením je veľký rozdiel,“ píše aj v úvode Prehodnotenia nevery Perel. „Zložitosti lásky a túžby sa nedajú jednoducho kategorizovať na dobré a zlé, na obeť a vinníka.“

Prirodzene, aj ona vo svojej pracovni stretla množstvo „ľahkovážnych narcisov a sexuálnych všežravcov“, ktorí jej aj svojim blízkym roky bezostyšne klamali. Väčšinou sú však podľa nej účastníkmi nevery ľudia, pre ktorých sú monogamia a vernosť dôležitými hodnotami. Ako je teda možné, že ich prekročia? Že investujú množstvo času, energie a niekedy aj peňazí, aby ich porušili?

„Moralizujúci tón súčasnej diskusie má tendenciu pripisovať dôvody k nevere nefunkčným párom alebo nezrelým jednotlivcom,“ píše Perel. „Ak máte doma všetko, čo potrebujete, nepotrebujete chodiť inam. Verný partner je zrelý, oddaný a realistický; ten, kto podvádza, je sebecký, nezrelý a nemá nad sebou kontrolu.“

Lenže ona tento rokmi zaužívaný výklad krok za krokom rozkladá. V jej knihe vidíme mužov a ženy, heterosexuálne aj neheterosexuálne páry, ktoré k nej prichádzajú a z ktorých rozprávania je zrejmé, že to nebudú žiadni ľahkovážni hlupáci. Motívy ich správania sa podľa Perelovej síce najčastejšie redukujú na jednu z dvoch možností – problematické vzťahy v manželstve alebo problematické správanie jedného z partnerov, ktoré má korene v minulosti, no až príliš často počúva ešte niečo iné: príbeh nevery ako posilňujúcej formy sebaobjavovania, hľadania novej (alebo stratenej) identity.

„Posilňujúca?! Už počujem, ako niektorí ľudia vykrikujú. Objavovanie samého seba, to je mi ale prdel! Jasné, znie to lepšie ako súloženie v moteli na diaľnici!,“ píše s nadhľadom. A potom rozpovie príbeh Priye, päťdesiatničky, ktorá má pomer s mužom, s ktorým by nikdy, nikdy, nikdy netvorila pár. Ona má šťastné manželstvo a všetko, po čom túžila. Je zničená svojím správaním a nevie si ho vysvetliť. Svojho muža a svoju rodinu miluje. „Myslím, že to nie je o vašom manželstve, ale o vás,“ hovorí jej Perel na x-tom sedení, keď prechádzajú jej životným príbehom.

„Myslíte si, že ste mali vzťah s chlapíkom s dodávkou,“ objasňuje jej, „no v skutočnosti ste mali len intímne stretnutie sama so sebou, ktoré vám on pomohol sprostredkovať.“ Tak čo s tým urobíte?

Porno, eskort, milenky – také jednoduché?

Medzi najzaujímavejšie časti knihy patria práve príbehy, v ktorých Perel odkrýva dlhší časový horizont a priebeh terapie. Nehovoriac o tých príbehoch, ktoré patria k tým najviac „jednoznačným“ a zrazu takými nie sú.

Kým u osemdesiatnika, ktorý sa cíti „neverný“, lebo sa schádza s inou osemdesiatničkou, ktorú stretol v domove, kde leží jeho manželka s ťažkým Alzheimerom, poľahky mávnete rukou, priestor dostávajú aj muži, ktorí ťahajú nie jeden paralelný vzťah, ale hneď niekoľko alebo presedia hodiny pri porne, platia si prostitútky či eskort. Sú to bezohľadní ignoranti alebo je problém niekde inde?

K pochybnostiam vás dostanú aj príbehy, v ktorých muži (z rôznych dôvodov) nedokážu mať sex so svojimi manželkami, ktoré milujú, no mimo domovskej spálne im to funguje priam dokonale. „Rozkol lásky a žiadostivosti je jeden z najnáročnejších scenárov nevery, s ktorým sa stretávam,“ píše Perel a podrobne opisuje niekoľko takých. Nie náhodou v tejto kapitole zmieňuje iba mužov.

V kapitole o milenkách sú zasa výlučne ženy. „Stretla som veľa mužov, ktorí boli milencami vydatých žien (alebo ženatých mužov). Ale ešte som nestretla muža, ktorý by bol slobodný a tridsať rokov dával lásku manželke iného muža v nádeji, že tá ho raz opustí a založí si rodinu s ním.“

*

Ak patríte k ľuďom, ktorých téma vzťahov zaujíma, na množstvo z toho, čo kniha Esther Perelovej Prehodnotenie nevery prináša, ste už zrejme v posledných rokoch narazili.

Niekde v čase medzi vydaním prvej a druhej knihy sa najmä vďaka mimoriadne pozitívnej odozve po živých prednáškach rozhodla, že sa pokúsi svoje skúsenosti šíriť nielen medzi kolegami a kolegyňami, ale aj smerom k širokej verejnosti, a odvtedy to intenzívne robí. Má vlastný web, zásobuje sociálne siete a jej podcast Where should we begin? (Kde začneme?) sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch najlepšie hodnotených. Jej knihy boli preložené do tridsiatich jazykov a čo vraj nie je úplne bežné, aj po nadobudnutí popularity ostala uznávanou expertkou aj medzi psychoterapeutmi.

Napriek tomu, že mnohé z téz v jej knihe o nevere už možno časom nepôsobia až tak provokujúco či radikálne ako v čase jej originálneho vydania, je to strhujúci štýl jej rozprávania, zmysel pre dôležité detaily, zmes empatie, otvorenosti a humoru, ktorý z nej robí skvelé a v mnohom i objavné čítanie. Bola by škoda, keby táto novodobá „biblia moderných vzťahov“, nemala slovenské vydanie.

Azda sa čoskoro dočkáme aj ďalšieho pokračovania. Nejaké riešenia pre budúcnosť úspešných partnerstiev či manželstiev sú síce načrtnuté aj v tejto knihe, no zatiaľ je to všetko len vo fáze „experimentu“, najmä na poli toho, čo znamená monogamia, a ako s ňou naložiť. A ak nie ste priamymi aktérmi tejto výzvy, musí nám zatiaľ postačiť pomerne strohé konštatovanie. „Naši partneri nám nepatria, sú len zapožičaní s možnosťou predĺženia lehoty alebo aj nie.“