Pavel Malovič: Umrieť sa dá z dopingu aj inak. Hráč sa chválil, že si dá dva brufeny a energeťák

„Mal som aj hráča, ktorý bol závislý od voltarenu, vraj sa po ňom cítil uvoľnene,“ hovorí v rozhovore známy slovenský športový lekár a dopingový komisár Pavel Malovič.

Vysvetľuje, prečo by zakázal energetické nápoje ľuďom mladším ako 18 rokov; spomína na to, ako Maradonu nechytili na kokaín, ale na kvapky do nosa, a ako futbalisti závislí od fajčenia nevydržia bez cigarety ani dopingovú kontrolu.

Čo sa dočítate v texte:

• V čom bol Peter Dubovský podobný Lionelovi Messimu?
• Prečo Malovič vraví, že úmrtia mladých cyklistov môžu súvisieť s experimentovaním s preparátmi?
• Na čo je dobré využiť „modrú pilulku“ vo výške 3000 metrov nad morom?
• Aké negatívne účinky na telo majú energetické nápoje a čo je ich najväčší problém?
• Aké negatívne účinky na telo majú nikotínové vrecúška a sú problémom pre srdce?
• Aké bizarné závislosti a kombinácie preparátov Malovič vo svojej kariére riešil?

Futbalové sezóny sa neustále predlžujú, na čo sa sťažujú hráči, tréneri aj kluby. Je čoraz viac dôležitých súťaží a ubúdajú aj prípravné reprezentačné zápasy. Mnohí odohrajú za sezónu aj 60 či 70 zápasov. Ako sa na to pozeráte?

Snaha znížiť počet zápasov tam v súčasnosti je. Nie je v poriadku, koľko sa hrá. Dám vám jeden príklad: To, že boli majstrovstvá sveta vo futbale v Katare v novembri, urobilo favoritov na titul Argentínu. Aspoň v mojich očiach.

Prečo?

Messi nebol unavený. Keby bol šampionát v júni, vylúčené, že by vyhrali. Napriek tomu, v akej nízkej intenzite Messi trénuje, po sezóne skrátka nevládze. Pamätám si na dianie spred pár rokov, keď pred jednými MS musel spať takmer každý deň do dvanástej hodiny. Mohli s ním robiť niečo až poobede. Na sústredenie pred letným šampionátom prišiel vždy taký unavený, že to nedopadlo dobre. Teraz v Katare boli v plnom „švungu“.

Nemá taká herná záťaž vplyv aj na srdce?

Ani nie. Pri nadmernej záťaži sa srdce skrátka naučí pracovať ekonomickejšie. Pokiaľ je srdce zdravé a nie sú v ňom nejaké nuansy, ktoré si trebárs nikto nevšimol, tak je aj futbalista zdravý. To však nevylučuje prílišnú amortizáciu kĺbových spojení a šľachových úponov, čo je najčastejší problém. Ani to však nie je taký častý jav u hráčov, ktorí dodržujú všetky regeneračné postupy. Nemôže sa stať, že len sa skončí tréning a takpovediac s mokrými vlasmi už sedia na káve. Musia tam zostať jednu či dve hodiny a regenerovať. Na to majú tréningové centrá.

Lionel Messi viditeľne trpel dva roky v PSG, po prestupe do Interu Miami vyzerá úplne inak. Čím to je?

Je to čisto o nálade. Má tam kamarátov z FC Barcelona (hráčmi Interu Miami sú aj Sergio Busquets a Jordi Alba, Messiho bývalí spoluhráči z Barcelony, pozn. red.). On nikdy veľa netrénoval, je to viac o tíme a nálade. Nie náhodou mal najhoršiu náladu v PSG, kde trénoval najviac. Keď som ho videl počas jeho pôsobenia v PSG, všimol som si, ako zmenil muskulatúru aj kompozíciu stehenných svalov.

Najlepšie to bolo vidieť v zápase proti Chorvátsku na Majstrovstvách sveta vo futbale v Katare, keď Joškovi Gvardiolovi tromi kľučkami „hore – dole“ v pomerne dlhej dráhe utiekol a senzačne asistoval. To predtým Messi často nerobil, 85 minút len chodí, dve minúty behá, minútu šprintuje a dá dva góly, ktorými rozhodne.

Čo ste si na Messim všimli?

Myslím si, že mal iného kondičného trénera. Veľa cvičil s rehabilitačnými pomôckami a pravdepodobne zmenil spôsob cvičenia. Všimol som si totiž, že má omnoho silnejšiu aj ruku a vnútornú stranu stehien. Podpísalo sa to napríklad aj na trestných kopoch. Vždy ich kopal dobre, ale teraz je to ešte lepšie. Aj ten posledný gól, ktorý dal z priameho kopu za Inter Miami, bol nádherný. Tak ich kopal aj Peter Dubovský. Na to si skvelo spomínam. Preňho to bolo ako penalta. Pozrel sa bokom za múr a videli ste mu v očiach istotu. Vedel, že ho premení.

 

V jednom rozhovore ste povedali toto: „Ľudia tak málo uvažujú o budúcnosti, až som z toho zdesený.“ Ako ste to mysleli?

Povedal som to v rozhovore, v ktorom sme sa rozprávali o športovcoch, ktorí nemyslia na budúcnosť po konci profesionálnej kariéry. Žijú carpe diem (latinské príslovie, užívaj dňa, pozn. red.). Keď športovec nemyslí na obdobie, keď nebude na vrchole, veľmi jednoducho sa môže stať človekom bez domova, ako sme to už párkrát videli.

V čom je problém?

Nemyslia na to, takže si nešetria, zrazu sa dostanú do bodu, že robia, čo bolo predtým zakázané alebo to nemohli robiť v takej miere. Priberú. A keď už nemajú toľko peňazí a nie sú na vrchole, často sú nútení vykonávať zamestnania, na ktoré neboli stavaní. A je to pre nich postkariérny traumatický šok.

Čo je pre nich najväčší strašiak?

Vždy to boli najmä kasína. Veď sa pozrite napríklad na príbeh českého futbalového trénera Vlastimila Petrželu, ktorý v kasíne prehral ťažké milióny. Keď napríklad trénoval Zenit Petrohrad, ešte ani neskončil tréning a už sedel v aute smerom do kasína. Tam mal svoj automat. Každý sa čudoval, že má v klube taký vysoký plat, bolo to však dané tým, že šéf vedel, že všetko, čo mu zaplatí, prehrá v jeho vlastnom kasíne.

Energetické nápoje by som mladým ľuďom zakázal

Nie ste fanúšikom energetických nápojov. Sú skutočne takým problémom?

Ja by som ich zakázal, minimálne pre ľudí do 18 rokov. Všímam si aj prípady, keď to pijú 12-, 13-roční chlapci, ktorých v tom mnohokrát podporujú rodičia, prípadne im v tom príliš nebránia.

Aké negatívne účinky majú na telo?

Primárne je to vysokokalorický nápoj. Väčšinou je v nich guarana, ktorá udrží bdelosť 2-3 hodiny. Keď vypijete kávu, idete rýchlo hore a potom to rýchlo energeticky klesne, pričom káva je močopudná. Keď si dáte energetický náboj, vyletíte hore a pokles energie je pomalší.

Pôvodne to bolo vymyslené pre kamionistov, aby vydržali počas dlhých ciest, a to hlavne popoludní, keď je siesta. Prax teda funguje, ale určite si nedajú tri. Majú na to systém. Keď si dá tri, začne „blázniť“. Navyše je to veľmi rizikové, keď sa kombinujú s alkoholom.

V týchto týždňoch sa končili letné prípravy futbalových klubov a začínajú sezóny. Ako náročné obdobie to pre hráčov je?

Mnoho hráčov a klubov má veľmi akčné letné aj zimné prípravy. Baviť sa o tom, aké náročné to je, je baviť sa aj o individuálnom prístupe. Pre 18-ročného je to inak náročné ako pre 35-ročného. A aj preto sa k ich príprave musí pristupovať individuálne. Individualizácia záťaže je kľúčová. V minulosti boli u nás tréneri, ktorí tomu nechceli rozumieť. Zničili tak často starších hráčov. Dnes je to už inak, tréningy, najmä tie kondičné, sa robia v skupinkách.

Kondíciu musíte naberať dvakrát do roka. Toto leto bola dlhšia prestávka, takže aj keď sme robili prehliadky hráčov, všimli sme si, že ich srdcia pracovali ekonomickejšie; bolo vidieť, že dostali poriadnu záťaž. Ale žeby teda v našich podmienkach bola nejaká zničujúca príprava, to sa nedá povedať.

Ako to myslíte?

Čerpám z výsledkov. Cyklista v laboratórnom prostredí má okamžitý výkon v podobe maximálnej spotreby kyslíka na kilogram váhy, takzvaný VO2 max, na úrovni 80. Špičkový stredopoliar vo futbale pôsobiaci v lige, v ktorej sa len neprechádza, má okolo 72 či 75. V našej lige sme šťastní, keď máme hráčov s číslami na úrovni 55. Môžeme sa porovnávať, ako len chceme, ale na Slovensku máme len veľmi málo hráčov, ktorí môžu pri plnej koncentrácii v zápase odohrať viac ako 60 minút. Tomu dávajú za pravdu aj často čudné závery zápasov, keď sa jasné víťazstvo mení na tragédiu. Nechcem menovať kluby ani hráčov, lebo je to citlivá otázka, ale máme tu takých, ktorí to vydržia, lebo sú na tom kondične dobre, ale to nie sú tí technici. Tí, keď sú v závere zaplavení odpadovými produktmi, skrátka posledných 15 minút zápasu „nedajú“.

Hráči pred kontrolou fajčia v sprche

V týchto dňoch ukončil kariéru legendárny brankár Gianluigi Buffon, mal 45 rokov. Kam až smerujeme s dlhovekosťou u futbalistov? Buffon nie je jediný prípad, ďalšími sú Cristiano Ronaldo či Zlatan Ibrahimovič.

Dôležité je povedať si, na akej pozícii daný hráč hrá. Kľúčové sú však aj také atribúty, ako šťastie, ktoré vás chráni pred zraneniami, a ako je to trebárs v prípade Cristiana Ronalda, ako dobre sa o seba staráte. Buffon má totiž 45 rokov a pokojne mohol chytať ešte ďalších 5 rokov, len ho to zrejme prestalo baviť. V Taliansku majú všeobecne v histórii dlhovekosť na brankárskom poste, príkladom môže byť legendárny Dino Zoff.

Čím to je?

Organizácia a typ hry im dávajú moc byť v bráne dlhšie. Futbalu musia aj čosi odovzdať, o tom niet diskusie, aj keď o Buffonovi sa to 100-percentne povedať nedá, keďže vieme, že nemal príkladnú životosprávu.

Ako to?

Bol tuhým fajčiarom. Počas dopingových kontrol alebo pred nimi som s týmto jeho aspektom mal bohaté skúsenosti. O tom však neskôr.

Keď sa vrátim ešte k Buffonovi. Spomínali ste, že s ním máte všelijaké skúsenosti, hlavne s jeho fajčením.

Veľmi veľa hráčov je závislých od cigariet alebo žuvacieho tabaku. A keď prídu do dopingovej miestnosti, vedia, že tabak mať môžu, ale fajčiť sa tam nesmie. Skúšajú preto všelijaké triky.

Napríklad?

Skúšajú fajčiť pod sprchami. V Besiktase chytal legendárny brankár Rüştü Reçber, ktorého poznáme aj z FC Barcelona. Na starom štadióne Besiktasu jemu konkrétne urobili na záchode špeciálne okienko. A raz urobil taký trik, že pred dopingovou kontrolou išiel akože na iný druh potreby, tam si vyfajčil dve cigarety a za 15 minút bol pripravený. Bez nej by to trvalo 3 hodiny.

Čím to je?

Veľkú rolu tam hrala psychika.

Dopingu a zabraňovaniu dopingu v športe sa venujete desiatky rokov. Pocitovo je futbal menej dopingový šport, než čo bola či je cyklistika. Je to len pocit?

Nie, je to tak. Futbalisti sú viac vzdelávaní a majú aj iné zmluvy. Keď som spolupracoval s národným tímom, hráči, ktorí prichádzali na zraz, vždy priniesli ukázať všetky preparáty, čo užívajú. Vyhodnotili sme to a porozprávali sme sa s nimi o tom. Vždy si dávam pozor, aby tréneri aj hráči rozumeli, čo chcem povedať. Keď sa mi to podarí, tak chápu, aký veľký problém by bol, keby dopovali.

Čo hráčov najviac vystraší?

Extrémne prípady, ako napríklad že stratia sponzora alebo keď prestanú hrať aj na pol roka. A to si potom predstavte, keď hráč dostane štvorročný trest. To je veľký problém. Vo futbale si čosi také ani nepamätám. Pamätám si napríklad na prípad Drnovice, keď boli pozitívne testovaní dvaja hráči, Rostislav Prokop a Milan Poštulka. Dostali dva roky. Jedli štolverky, ktoré švajčiarskym turistom predávajú, aby lepšie prekonávali výškové rozdiely. Okrem iných látok v nich je aj efedrín. Keď sa vrátili, ešte hrali, ale už to nikdy neboli tí istí hráči.

Ďalším príkladom môže byť David Bystroň z Viktorie Plzeň, ktorý dostal trest na dva roky. Bol závislý od pervitínu, čo predtým v klube nevedeli.

Neprišli na to?

Mal trik na to, aby to zakryl. Bola mimosúťažná kontrola s desiatimi hráčmi. Musíte mať istú hustotu moču, pokiaľ ju nedosiahnete, zopakuje sa to ešte raz a potom už viac nie. Chodil pod sprchu, kde sa vymočil, a vracal sa a stále mu to akože nešlo. Až po nejakých troch hodinách neustáleho pitia a sprchovania to išlo a hustotu mal prakticky nulovú – blízku vode, čo je nehodnotiteľné.

Myslel si preto, že pri takomto „systéme“ sa nič nemôže stať. Potom však hrala Plzeň v Európe proti BATE Borisov a tam nefungovali sprchy. Bol testovaný pozitívne a dostal dvojročný dištanc. Keď sa vrátil, už nehral v Plzni, skončil v piatej švajčiarskej lige a obesil sa.

Podobných nešťastných káuz vyplývajúcich z dopingu je viac. Veľkí hráči si to však nedovolia.

Ale veľkí hráči a veľké tímy sú aj v cyklistike. A napriek tomu posledných 30 rokov sme videli jednu veľkú kauzu za druhou. Ako je to možné?

Možno to nie je záležitosť ani toho samotného cyklistu, ale tímu okolo neho. Dnes je toho menej aj pre to, že existuje zmluva medzi najväčšími farmakologickými firmami a WADA, podľa ktorej musia preparát, ktorý uvedú na trh do dvoch rokov a je stále označený len číslom, predstaviť WADA. Tá si ho vyhodnotí a analyzuje, a tým pádom sa minimalizuje pravdepodobnosť, že sa objaví nejaký preparát, o ktorom sa nevie.

Ďalšou cestou je mnoho liekov či preparátov, ktoré pomáhajú k lepšiemu výkonu, ale nie sú zakázané.

Napríklad?

Modrú pilulku môžete užiť vo výške nad 3000 metrov nad morom, pretože zlepšuje pľúcnu cirkuláciu a nemá efekt, pre ktorý sa stala populárna. Je viacero takých preparátov, ktoré nie sú na dopingovej listine a môžete vďaka nim získať väčšiu či menšiu výhodu. Športovci si napríklad miešajú ibubrofenové preparáty s energetickými nápojmi. Poznám takú obyčaj vo futbale. Dokonca existuje titulok v časopise Mladá Fronta Dnes, že „dám si jeden brufen, dva redbully a jedu“. Starší hráč, ktorý to povedal, riskuje život, pretože to môže viesť k poruche rytmu srdca.

Často to tiež kombinujú s nikotínovými vrecúškami pod hornú peru, čo je istá forma žuvacieho tabaku. Existujú hráči, ktorí si naraz dajú aj šestnásť kúskov. Bohužiaľ, nech si hovoria tabakové firmy čokoľvek, tento produkt nerobí ľudskému telu dobre.

Mal som niekoľko prípadov hráčov, ktorí boli na záťažovom teste, a na EKG som videl výrazne rizikové poruchy rytmu srdca. Často sú to mladí hráči, ktorí najprv zatĺkajú, pretože tam často sedia aj ich rodičia. Keď tam rodič nie je a vy pritlačíte, nakoniec sa vždy priznajú.

Máme prípady aj hráčov, ktorí mladí hrajú v Škandinávii a tam sa na to naučia a sú závislí. Mal som dokonca mladého futbalistu, ktorý sa z tejto závislosti aj liečil. A so športom aj nakoniec skončil. Musel byť vyšetrovaný a liečený na kardiológii.

Má žuvací tabak priamy vplyv na srdce?

Áno. Podľa mojich skúseností áno. Vždy keď ich hráč pravidelne užíva, odhováram ho od toho pre dlhodobé účinky, ktoré na jeho telo môže takýto tabak mať.

Najznámejší prípad závislého futbalistu je stále Diego Maradona, ktorý roky užíval kokaín.

To je pravda, ale paradoxne na to ho nikdy nechytili. Zradili ho kvapky do nosa, ktoré by už dnes žiadny problém neboli. On mal totiž vinou kokaínu zničené nosné priehradky a neustále mal nádchu. Často preto používal práve kvapky do nosa.

Sú rôzne druhy kvapiek, ktoré vyzerajú rovnako, a v jedných je zakázaná látka a v jedných nie, pričom účinky sú takmer identické. Dokonale si spomínam na tú dopingovú kontrolu, bolo to v roku 1994 na majstrovstvách sveta v USA. Kolega mu dal zlý preparát. Nešlo teda o žiadny kokaín, ale šlo o „priblblé“ kvapky do nosa.

Pozor na nesprávnu kombináciu liekov

Nedávno sme robili rozhovor s českým kondičným trénerom Michalom Břetenářom. S profesionálnym športom musel skončiť pre syndróm predĺženého QT intervalu. O čo presne ide?

Srdce je elektrický orgán a EKG je výboj, ktorý zaznamená, ako ide elektrický impulz. Narušený QT interval je porucha tohto vedenia. Poznáme krátky aj predĺžený QT interval, ten druhý je častejší. Táto porucha vedenia býva najčastejšie kódovaná geneticky, no dá sa aj získať.

Ako?

Napríklad nesprávnou kombináciou liečiv a výživových doplnkov, ale aj „prechodením“ takzvaných banálnych ochorení (chrípka, angína). Stáva sa, že to máte na EKG, ale veľmi sa to podceňuje. QT interval je nebezpečný v tom, že keď s ním máte problém, z ničoho nič môže dôjsť k takej poruche rytmu, takzvanému mihotaniu komôr (fibrilácia), že sa to môže skončiť smrťou. Nemožno to nikdy podceňovať.

Břetenář na to prišiel až po tom, čo jeho sestra prežila tri infarkty v krátkom čase a musel ísť na prehliadku. Doslova povedal, že na ten syndróm neprídete inak ako infarktom.

Trošku by som to poopravil. Prísť na to môžete, aj keď sa veľmi pozorne pozriete na EKG. Na ňom to je. Niekedy je to až v záťažovom rytme, ale mnohokrát aj v pokojovom stave. Málokto si to však všimne.

Ľudia však nechodia na prehliadku ku kardiológovi len tak.

Aj počas vyšetrenia u praktického lekára sa robí pokojové EKG a už na ňom by tento syndróm mal byť spozorovaný.

Podobný problém na minuloročnom Eure prežil aj Christian Eriksen, ktorý skolaboval počas zápasu. Teraz hrá za Manchester United taktiež s defibrilátorom. V Taliansku hrať nemohol, miestna liga to nedovoľuje. Aký veľký problém to je?

S defibrilátorom hrá napríklad aj holandský reprezentant Daley Blind, ktorý mal ťažký zápal srdcového svalu, takzvanú myokarditídu. Spomínam si, ako som bol vo februári minulého roka na zápase Ajaxu a stretol som sa s Blindom, ktorý mi povedal, že prakticky po celý čas je v poriadku, len raz sa mu stala nepríjemnosť.

Aká?

Kolaboval, no stroj okamžite naskočil, takže sa prebral.

Cyklistika je pre mňa laboratórium

Jedným zo športov, ktoré boli dopingom najviac zasiahnuté, je cyklistika. Ako je na tom v súčasnosti?

Cyklistika je pre mňa vždy laboratóriom, čo nové sa deje na poli zakázaných či dovolených preparátov. Po covide sa to nestalo, ale v minulosti sa pravidelne dialo, že na jar takmer vždy zomrel mladý cyklista. Vždy z neznámych príčin. Môj názor je, že to bolo vplyvom kombinácie nejakých liekov a preparátov, ktoré sa skúšali.

Klasickým príkladom je meldónium, ktoré je v podstate kardiotonikum, ktoré sa používalo vo vojne, keď ruskí vojaci vo vojne v Afganistane museli prekonávať vrcholy aj 2000 metrov nad morom a schádzali dole s batohmi s váhou aj 80 kilogramov, a nespali aj tri moci. Hľadalo sa preto niečo, čo by im pomohlo. A došli na toto kardiotonikum. Keď to máte v armáde, dostane sa to do armádnych družstiev a z nich do celého športového sveta. Pamätám si kauzu Marie Šarapovovej, čo bol veľmi kontroverzný prípad, pretože to užívalo strašne veľa ľudí. Dokonca jeden futbalista aj u nás.

Povedali ste mi, že úroveň cyklistiky sa o čosi znížila. Je to dané tým, že je v nej napríklad menej dopingu, a teda nevidíme také senzačné výkony?

Určite aj to. Mal som trénerov, ktorí si nevedeli predstaviť trénovať bez dopingu, bol to pre nich vrchol zlepšenia športového výkonu. Milovali ho. Ale to sa dá vyriešiť aj tým, že udržíte všetky hodnoty krvných testov na prijateľnej úrovni len pomocou výživových doplnkov.

A už to môže byť brané ako povolený doping. Boli príklady v dráhovej cyklistike, že si dal pretekár štyri brufeny a vyhral. Nič nevidel, necítil ani nepočul, len išiel rovno. Alebo je móda, že si dá športovec dve nikotínové vrecúška a v energetickom nápoji má zamiešané dva brufeny. To vypije a ide. A potom načo sú vám nejaké zakázané preparáty? Umriete z toho aj toho.

A máte potom hráčov, ktorí sú od toho závislí. Mal som hráča, ktorý bol závislý od voltarenu.

Ako ste na to prišli?

Prišiel pred zápasom za mnou a poprosil ma o ružové tabletky, ktoré si doma zabudol. Najprv som netušil, čo myslí. Vysypal som celú lekárničku, aby mi ukázal. A ukázal na Voltaren Retard. Mal devätnásť rokov.

Ako vám to vysvetlil?

Vraj sa potom cíti uvoľnene.