Denník N

Odborníčka na spánok: Prišiel za mnou muž, ktorý chrápal po 12 pivách. Na to nemusel chodiť k nám, stačí zdravý rozum

Vladimíra Bellová. Foto – archív Vladimíry Bellovej
Vladimíra Bellová. Foto – archív Vladimíry Bellovej

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

„Chrápanie nemusí byť žiadna dráma, tá sa začína, ak je spojené s prestávkami v dýchaní,“ hovorí lekárka Vladimíra Bellová zo Spánkového laboratória Kliniky pneumológie a ftizeológie v Univerzitnej nemocnici Martin.

So spánkovými poruchami dýchania sa často spája aj nadmerná únava, ktorá dokáže výrazným spôsobom ovplyvniť nielen život pacienta, ale aj jeho partnera a blízkych.

„Človek potom už nemusí byť ani taký príjemný spoločník počas dňa, ako sme boli zvyknutí. Nevládze byť veselý, podať pracovný výkon alebo sa venovať rodine, napríklad absolvovať výlety,“ vraví odborníčka.

V rozhovore hovorí aj o tom:

  • kedy je chrápanie neškodné;
  • ako spoznať, že chrápanie môže byť prejavom väčších problémov;
  • čo u ľudí spúšťa spánkové poruchy dýchania;
  • čo môže spôsobiť, ak sa poruchy neliečia včas;
  • ako by mal človek správne spať a či dokáže pomôcť malá loptička.

Veľa ľudí nepovažuje vlastné chrápanie za skutočný problém, vnímajú skôr to, že je nepríjemné pre partnera či partnerku. Prečo je to tak? 

Takmer každý z nás chrápe, respektíve v určitých obdobiach života môžeme chrápať všetci. Povedzme keď zaspíme hlbokým spánkom, keď sme vyčerpaní, prípadne keď prežijeme príjemný deň s nejakým fyzickým výkonom, napríklad ideme na turistiku, alebo keď sa dobre navečeriame. Vtedy môžeme dobre zaspať a chrápať.

Neznamená to však, že chrápanie je vždy vážna vec. Ak sa zobudíme vyspatí a oddýchnutí, nemusí byť chrápanie nebezpečné.

Chrápať môžeme, aj keď sme mierne prechladnutí a máme opuchnuté sliznice v dýchacích cestách. Človek, ktorý chrápe výrazne, by mal byť vyšetrený lekárom ORL, či nemá mechanickú prekážku v dýchacích cestách. Nesprávna životospráva, alkohol pred spaním, preparáty pôsobiace tlmivo na centrálny nervový systém, sýte jedlo pred spaním zvyšujú pravdepodobnosť chrápania.

Ak chrápanie nie je kontinuálne, je prerušované, človek nedýcha a to nedýchanie sa ukončí hlasným chrápaním, môže to byť pre človeka veľmi nebezpečné. V takomto prípade už hovoríme o spánkových poruchách dýchania.

Ako jednoducho vysvetliť, čo je to chrápanie? 

Keď začnú pri dýchaní vibrovať mäkké tkanivá, mäkké podnebie a výbežok, ktorý sa volá ovula, prúdiaci vzduch pri nádychu a výdychu vytvára určitý zvuk, ktorý sa prejavuje chrápaním.

Ak sú dýchacie cesty nosohltanu zúžené, nestačí priechod vzduchu nosom a nosohltanom a človek musí otvoriť ústa. A keď otvorím ústa a do toho mi vibrujú mäkké tkanivá, vzduch vychádza aj ústami a spolu s ním aj zvuk.

Ako chrápanie ovplyvňuje spánok človeka?

Ide o to, o akom chrápaní sa rozprávame. Môže ísť o benígne chrápanie, ktoré je pre človeka neškodné a môže sa stať každému z nás. Nie je to žiadna dráma, hoci nám ho môže náš spolunocľažník vytknúť.

Dráma sa začína v prípade, ak je chrápanie spojené s prestávkami v dýchaní. Tie pauzy výrazne znižujú kvalitu spánku, lebo spánok sa prerušuje budením sa na prestávky v dýchaní. Aj keď spím sedem-osem hodín, no chrápem a mám prestávky v dýchaní, zobudím sa unavená, ospalá a aj v priebehu dňa sa cítim nevyspatá a až neprimerane ospalá.

Ak má človek zástavu dýchania, tá je prirodzene ukončená nadýchnutím sa a zachrápaním, prudkým aj zvukovým fenoménom. Tá zástava je pre človeka nebezpečná.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cesta k zdraviu

Duševné zdravie

Rozhovory

Zdravie

Teraz najčítanejšie