Seriál Motýliky pôsobí idealisticky. V realite musel nedobrovoľne urobiť coming-out aj jeden z hercov

Keď minulý rok v apríli pribudlo na Netflixe prvých osem epizód seriálu Motýliky, očakávalo sa, že záujem vzbudia iba u tínedžerov, prípadne u mladých dospelých. Príbeh je totiž zasadený do stredoškolského prostredia, pričom takmer všetky postavy riešia svoje kamarátske a romantické vzťahy vrátane príslušnosti k LGBTI+ orientáciám a rodovým identitám. Novinku s názvom Heartstopper v origináli si však okamžite obľúbili aj staršie generácie.

„Myslím si, že práve v tom spočíva tajomstvo úspechu seriálu,“ vyjadril sa herec Joe Locke, ktorý stvárňuje hlavnú postavu Charlieho. „Nikto z nás nečakal, že bude rezonovať so starším obecenstvom, a predsa sa to deje.“ Vychádza pritom aj z osobného stretnutia s jedným fanúšikom. „Mal 56 rokov a pred blízkymi urobil coming-out po tom, ako videl Motýliky. Teraz si našiel partnera a vraj je najšťastnejší, aký v živote bol.“

S osobnými príbehmi sa ľudia zverili aj pod oficiálnym trailerom k prvej sérii na YouTube. „Kiežby existovali podobné seriály, keď som bol ja tínedžer. Veľmi by mi to pomohlo,“ napísal 51-ročný Brit Howard Trigg. „Nedokázal som hovoriť o svojej identite, ku kvír ľuďom sa vtedy pristupovalo tak, aby celý život cítili hanbu a poníženie.“

Podobné komentáre neušli ani tímu, ktorý stojí za výrobou seriálu, preto dostal v druhej sérii priestor aj romantický vzťah dvoch učiteľov. Ten však nebol vymýšľaný dodatočne, ale takisto pochádza z komiksovej predlohy od Alice Osemanovej.

Fiktívne postavy Nick a Charlie existujú už takmer dekádu. Prvýkrát sa objavili v autorkinej debutovej knihe Solitaire, pričom hlavnou postavou bola Charlieho sestra Tori. V roku 2016 začala Alice Oseman publikovať online komiksy o dvojici stredoškolákov na sociálnej sieti Tumblr. Popularitu si získali tak rýchlo, že finančný cieľ jej crowdfundingovej kampane na vydanie tlačených kníh sa naplnil za dve hodiny.

Dnes autorka chystá zo série Motýliky už šiesty diel a ako tvorkyňa a producentka sa podieľa aj na netflixovom spracovaní, o ktorom je už rok známe, že sa dočká aj tretej série.

Niektorým ušla pointa seriálu

Prvé epizódy spájala téma objavovania a v kontexte spoločenských predsudkov aj zmierovania sa so svojou sexualitou. Druhá séria na to nadväzuje zobrazovaním rôznych prístupov ku coming-outu. Charlie kedysi pre svoju orientáciu zažíval v škole šikanu, a tak chce, aby mal jeho partner Nick úplne inú skúsenosť. Netlačí ho do žiadnych verejných oznamov či prejavov lásky a z opatrnosti ich vzťah ešte skrýva.

Nick by však najradšej žil otvorene, len mu dlhšie trvá nazbierať odvahu. „Neviem, prečo je také ťažké to skrátka povedať,“ lamentuje hneď na začiatku druhej série. Situáciu mu postupne sťažuje príchod netolerantného brata a neskôr aj otca, ktorý o svoje deti veľmi nejaví záujem.

Špecifikom jeho postupných coming-outov je aj prehliadanie bisexuálnej orientácie zo strany okolia. Tu sa seriál a komiksová predloha opierajú o časté predsudky aj medzi LGBTI+ ľuďmi. Názory, že bisexualita neexistuje a ide len o fázu, kým sa človek zaradí k lesbám či gejom, musí Nick vyvracať až do poslednej epizódy.

Napriek tomu môže byť so svojimi skúsenosťami viac než spokojný. Prakticky ho nikto netlačil urobiť coming-out nasilu a aj v tých najvypätejších momentoch dokáže sebavedomo reagovať. Škoda, že rovnako príjemnú skúsenosť so zverejnením svojej orientácie nemal aj herec Kit Connor, ktorý Nicka stvárnil.

Minulú jeseň preniklo medzi fanúšikov seriálu Motýliky video, ako sa pred nakrúcaním iného projektu drží za ruky s kolegyňou Maiou Reficcovou. Špekulácie o tom, či tvoria pár, boli okamžité. O Connorovi sa však takisto vedelo, že sa v súkromí pravidelne zúčastňuje Pride podujatí, a tak zrazu musel čeliť obvineniam z queerbaitingu. V tomto kontexte ide o praktiku, keď sa niekto na seba snaží pritiahnuť pozornosť a publicitu náznakmi, že by mohol byť kvír.

Online diskusie boli najmä v októbri také intenzívne, až herec publikoval na Twitteri rázny príspevok: „Som bi. Gratulujem všetkým, ktorí nasilu donútili 18-ročného, aby urobil coming-out. Myslím si, že niektorým z vás ušla pointa nášho seriálu.“

Naratív celej diskusie sa následne zmenil a do popredia sa dostala téma, akí dokážu byť aj fanúšikovia mladých hercov toxickí. V auguste Connor pre britský Vogue vysvetlil, že v danom momente necítil hnev, ale skôr sklamanie z dovtedajších reakcií. „Ešte som nebol pripravený o tom hovoriť. Možno by som teraz už nepoužil formuláciu, že ma niekto ,donútil‘, ale aj tak by som to radšej urobil iným spôsobom,“ dodal k svojmu coming-outu.

Podľa jeho slov ho vlastná bisexualita počas dospievania nezaskočila a rodina reagovala nadmieru chápavo. Do budúcna by sa však herec akýmkoľvek nálepkám rád vyhol. „Nechcem, aby si ľudia pri pozeraní čohokoľvek, kde budem, povedali: ‚Aha, to je Nick z Motýlikov.‘ Hádam nedostanem ani nálepku lámača sŕdc alebo kvír herca. Páčilo by sa mi, keby som bol jednoducho považovaný za herca, ktorý dokáže robiť na rôznych veciach.“

Už sa nechce nenávidieť

Connorov seriálový kolega Joe Locke alias Charlie sa k téme nepriamo vyjadril pre Teen Vogue. „Existuje predstava, že strata súkromia je súčasťou našej práce. To je niečo, čo azda ďalšia generácia v očiach verejnosti zmení.“

Locke navyše z vlastnej skúsenosti dobre vie, aké to je, keď ľudia z rôznych kútov sveta riešia hercovu orientáciu. O ňom sa dlho špekulovalo, že je gej, no prvýkrát to oficiálne potvrdil až v spomínanom rozhovore publikovanom začiatkom mesiaca. „Tušil som to asi od deviatich rokov a od dvanástich som nič neskrýval.“

Orientácia oboch hercov je teda totožná s tou, ktorú stvárňujú na obrazovkách, a navyše majú naozaj takmer stredoškolský vek – zhodne devätnásť rokov. Skutočná pridaná hodnota však spočíva v spôsobe, akým sa ich seriálové postavy dokážu rozprávať.

Ukazujú to najmä scény o poruchách príjmu potravy. Charlie tuší, že má problém, dokonca v jednom z dielov odpadne v múzeu. V partnerovi následne nájde oporu a vie sa mu zdôveriť. „Niekedy mám pocit, že jedlo je jediná vec v mojom živote, ktorú dokážem kontrolovať.“ Nezdravé návyky si vytvoril, keď zažíval v škole najhoršiu šikanu.

Seriál okrem toho vychádza aj z ďalšej reálie – výskumy ukazujú, že LGBTI+ mladí ľudia sú v dôsledku homofóbie či transfóbie náchylnejší na sebapoškodzovanie, čo bol kedysi aj Charlieho prípad. „Myslel som si, že dnes už ľudia reagujú lepšie, no nazývali ma nechutným. Začal som sa preto nenávidieť,“ spomína v poslednej epizóde na ťažké obdobie. „Už sa tak nikdy nechcem cítiť.“

Tínedžeri nie sú ľahostajní

Motýliky sa popri ústrednej dvojici venujú aj ženským kvír postavám. Najzaujímavejší je príbeh Darcy, ktorá síce pôsobí sebavedomo v škole, ale doma svoju orientáciu skrýva, a tak má pocit, že ju nikto úplne nepozná.

Keďže britský seriál si zaumienil byť pre LGBTI+ ľudí v prvom rade útechou a zrejme aj idealistickým miestom s čo najväčšou reprezentáciou, všetky konflikty sa v rámci možností vždy viac-menej vyriešia. Niektoré prípady sa dokonca dajú považovať za ukážku zrelosti. Zjavne to oceňujú aj recenzenti, ktorých hodnotenie dosahuje na portáli Rotten Tomatoes až 98 percent.

Napríklad Ben, Charlieho prvý priateľ, sa už v ďalšej sérii neukáže, lebo ani v komiksoch nemá väčšiu úlohu. Namiesto prehnaného happyendu sa však od hlavnej postavy dočká iba realistických slov: „Chceš odpustenie, len aby si mohol mať zo seba lepší pocit.“

Autentická je aj Isaacova cesta k uvedomeniu si svojej asexuality. Tento odklon od knižnej predlohy iniciovala priamo autorka Alice Oseman, ktorá sa identifikuje ako aromantická asexuálka.

Do mozaiky stredoškolských príbehov zapadá aj stres z prestupu na inú školu, začínanie nového vzťahu či obava zo straty priateľstva. Áno, niektoré scény sú veľmi presladené a ani táto netflixová šou sa nevyhla intenzívnej návšteve parížskych atrakcií. No pod farebným povrchom sa skrýva ešte jeden odkaz pre všetky vekové kategórie.

Herec Joe Locke dúfa, že aj seriálom Motýliky sa podarí upraviť naratív o mladých ľuďoch. „Tínedžerom vraj na ničom nezáleží. Pritom si myslím, že práve naša generácia je dlhodobo najuvedomelejšia, pokiaľ ide o problémy vo svete.“ Dôvod je podľa neho očividný. „My sme tí, ktorí ich napokon budú všetky riešiť.“