Diplomovku o novinách z prvých dní okupácie ukrývala 20 rokov v šachte. Čo písali o slzách Dubčeka?
V pondelok uplynie 55 rokov od začiatku okupácie Československa. Mimoriadne vydania novín, ktoré v auguste 1968 informovali šokovaných ľudí, sa zachovali vďaka diplomovej práci vtedajšej študentky žurnalistiky. Prácu schovávala v skrýši, vybrala ju až po Nežnej revolúcii.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[Už len do konca týždňa môžete podporiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku v maďarčine (napunk.sk/2024). Maďarský projekt Denníka N Napunk bude v tejto dobe ešte dôležitejší. ]
V záhrade pod bratislavskou Kolibou, dva metre pod zemou, vo vodovodnej šachte ukryla koncom jari 1969 Maja Šmidová svoju diplomovú prácu o mimoriadnych vydaniach novín, ktoré vychádzali prvé dni po vtrhnutí tankov Varšavskej zmluvy na územie Československa 21. augusta 1968. Vtedy noviny ešte slobodne informovali, ako sovietski vojaci strieľali do bezbranných ľudí a aké zdesenie a strach panovali v štáte.
Prácu aj s výtlačkami novín vtedajšia študentka žurnalistiky na Univerzite Komenského dobre zabalila, aby nezvlhli, a spolu s otcom dali balík na tajné miesto v šachte, kde predpokladali, že ho nik hľadať nebude. Zachránila tak aj článok o tom, ako mal Alexander Dubček slzy v očiach, keď sa o obsadzovaní Československa dozvedel.
„Diplomovku som schovala, keď mi v škole povedali, že ju tam prišli hľadať. Kto nás udal, netuším. Nikto mi to nikdy nepovedal. V škole sa veľmi báli, musela som spraviť druhú diplomovú prácu, ktorá už nebola pre režim taká dráždivá,“ spomína 78-ročná dôchodkyňa Šmidová, čo sa dialo v roku 1969, keď mala 25 rokov a bola v poslednom ročníku štúdia.
Iba jeden deň mala na to, aby
