Opakuje sa to pred každými voľbami. Politici – najčastejšie tí, ktorým aktuálne nežičia prieskumy straníckych preferencií – spochybňujú výsledky zverejňované agentúrami.

„Neverte vymysleným prieskumom,“ napísal Richard Raši z Hlasu pred pár dňami.

Predseda OĽaNO Igor Matovič zasa pravidelne hovorí – prieskumy nám pred voľbami vždy hádali menej, ako sme reálne mali.

Politici – ale aj médiá, vrátane Denníka N – robia pri interpretácii prieskumov mnohé chyby, napríklad keď dávajú vážnosť posunom, ktoré môžu byť spôsobené len náhodou, či kreatívne pracujú s pojmom štatistická chyba.

Najväčším omylom je však považovať prieskum straníckych preferencií za odhad či predpoveď volebného výsledku.

„Predvolebný prieskum zachytáva rozloženie preferencií v čase, keď sa uskutoční, a nie je predpoveďou výsledku volieb,“ vraví riaditeľ prieskumnej agentúry Focus, sociológ Martin Slosiarik.

Denník N pripravil veľké porovnanie vývoja straníckych preferencií s reálnymi volebnými výsledkami od roku 1998 do posledných volieb v roku 2020. Cieľom je vysvetliť, že dôležité je sledovať viac trendy ako aktuálne čísla, a ukázať, ako veľmi môžu výsledky volieb ovplyvniť udalosti z posledných dní pred voľbami.

Pohľad na podrobné grafy od roku 1998 pritom ukazuje, že prieskumy straníckych preferencií v skutočnosti pomerne presne opisujú vývoj predvolebných nálad – a neraz sa z nich dalo vyčítať, ako strany napokon dopadnú. Takmer v každých voľbách došlo aj k prekvapeniam. A takmer vždy mali svoje vysvetlenie.

Ku každým voľbám od roku 1998 sme pripravili aj historické grafy preferencií, na ktorých vidno krivky strán v prieskumoch a konečný výsledok volieb. V grafoch si môžete prepnúť aj zobrazenie konkrétnej jednej strany, aby ste jej dáta mohli študovať podrobnejšie.

Začíname poslednými voľbami v roku 2020 a jedným z najväčších zvratov v histórii slovenských volieb.