Otakar Horák
Pavol Štrba
Práve prebiehajú „nové vesmírne preteky“.
Na južný pól Mesiaca, kam úspešne nepristála ešte žiadna sonda, mieria až dve misie naraz, ruská a indická.
Konkurenčné projekty majú podobné úlohy a pri južnom póle budú okrem iného pátrať po vodnom ľade či nerastoch.
Po vybudovaní mesačných základní by miestne suroviny mohli slúžiť na výrobu raketového paliva či kyslíka. Pre dlhodobý pobyt človeka na Mesiaci je voda nevyhnutnosťou.
Podľa doterajšieho rozvrhu by pri južnom póle mala pristáť ako prvá ruská sonda Luna 25 a s odstupom dvoch dní by 23. augusta mala nasledovať indická sonda Čandraján-3.
No časový plán sa ešte môže meniť.
Záleží na tom, kto bude prvý? Má misia pre Rusko aj politický význam a chce ňou krajina vyslať signál, že patrí medzi veľmoci? A prečo má naraz toľko krajín – okrem Ruska a Indie aj USA a Čína – záujem práve o okolie južného pólu Mesiaca?
Vesmírne preteky v 20. storočí
Pôvodné vesmírne preteky prebiehali medzi dvomi mocnosťami studenej vojny – USA a Sovietskym zväzom. Americký prezident John F. Kennedy k nim najprv pristupoval zdržanlivo, no to sa zmenilo po apríli 1961, keď zlyhala invázia do Zátoky svíň na Kube s cieľom zvrhnúť vládu komunistu Fidela Castra.
O mesiac nato predniesol Kennedy pamätnú reč, v ktorej zvolil vesmír za hlavné bojisko studenej vojny. Cieľom bolo ohúriť svet a dokázať niečo, na čo iní ani nepomysleli.
Najprv vo vesmírnych pretekoch viedli Sovieti, keďže ako prví vyslali na orbitu Zeme družicu (1957) a človeka do vesmíru (1961) a ako prví mäkko pristáli so sondou na Mesiaci (1966).
Lenže v roku 1969 Američania pristáli s ľudskou posádkou na Mesiaci (do roku 1972 ešte päťkrát).
Pilotovaným misiám nevedeli Sovieti konkurovať a na Mesiaci pristáli vždy iba bez ľudí. Naposledy to bolo v roku 1976, keď sonda Luna 24 odobrala na Mesiaci horniny a úspešne sa vrátila na Zem. Rusku tak trvalo takmer 50 rokov, kým opätovne spustilo ďalšiu mesačnú misiu.
Rok 1976 bol už dávno – Amerike vtedy vládol Gerald Ford, Sovietskemu zväzu Leonid Brežnev a socialistickému Československu čerstvo zvolený prezident Gustáv Husák. Vladimir Putin mal 24 a ešte ho verejnosť poznala len ako džudistu, Joe Biden mal 34 a bol „len“ senátorom.
Vzťahy na bode mrazu
Luna 25 odštartovala do vesmíru 11. augusta a pri južnom póle Mesiaca (500 kilometrov od neho v kráteri Boguslawsky) by mala pristáť desať dní nato. Ruská sonda by o dva dni mala predbehnúť indickú misiu Čandraján-3, ktorá odštartovala už 14. júla.
Indickej sonde trvá cesta dlhšie, lebo je dvakrát ťažšia ako Luna 25 a do vesmíru ju vypustili na menej výkonnej rakete. Indická sonda musela nabrať rýchlosť tým, že okolo Zeme vykonala veľké eliptické dráhy. Až potom, keď nabrala dostatočnú rýchlosť, sa mohla vydať k Mesiacu.
Pôvodne mala ruská sonda Luna 25 štartovať do vesmíru už v októbri 2021, no let sa z rôznych dôvodov posúval až na terajší august.
Je možné, že načasovanie oboch misií – ruskej a indickej – je náhoda, no do úvahy pripadá aj možnosť, že Rusi mohli so štartom ešte počkať a ponáhľali sa na poslednú chvíľu, aby predbehli konkurentov.
Tesno na orbite Mesiaca
Indická kozmická agentúra (ISRO) vydala správu, že pre štart Luny 25 je na obežnej dráhe Mesiaca menej priestoru. Už teraz sa na nej nachádza šesť aktívnych kozmických sond – štyri patria NASA, jedna je z Južnej Kórey a ďalšia z predchádzajúcej indickej misie – a tento počet sa ešte zvýši v nasledujúcich dvoch rokoch, keď po Lune 25 priletí k Mesiacu ďalších deväť sond.
ISRO uviedla, že družica Čandrajánu-2 musela od štartu v roku 2019 vykonať tri manévre, aby nedošlo ku kolízii s inými sondami na orbite Mesiaca.
Zdroj – BBC Future
Podľa analytikov nie je náhoda, že preteky vo vesmíre sa dejú v čase, keď sú vzťahy medzi Moskvou a Západom (ale aj Čínou) opäť na bode mrazu. Medzinárodné spoločenstvo sa snaží, aby si Mesiac nerozparcelovali len dve veľmoci: USA, Čína (a spolu s ňou čiastočne aj Rusko).
Rovnako ako v roku 1976 aj teraz by malo pristátie na Mesiaci pre Moskvu v prvom rade politický význam. V čase, keď pre vojnu na Ukrajine čelí západným sankciám, môže byť mäkké pristátie v okolí južného pólu Mesiaca dôležitým signálom pre Čínu. Ide o jednu z mála veľmocí, ktorá po agresii na Ukrajine zostala ich relatívnym spojencom a ktorá má s Mesiacom svoje vlastné, ešte veľkolepejšie plány.
Peking chce na Mesiaci najneskôr do roku 2030 postaviť prvú mesačnú základňu. „Putin si uvedomuje, že Rusko je podriadeným partnerom vo vzťahu s Čínou a platí to aj o vesmíre,“ tvrdí pre Politico americký novinár Tim Marshall, ktorý sa boju veľmocí o nadvládu vo vesmíre venuje vo svojej najnovšej knihe Budúcnosť geografie.
Opisuje v nej, že boj o nadvládu vesmíru je opäť tu a otvorený konflikt medzi veľmocami v kozme môže byť už v blízkych rokoch na spadnutie. „Mnohí z nás sa stále pozerajú na vesmír ako na niečo, čo je niekde tam ďaleko a v budúcnosti. Ale vesmír existuje tu a teraz,“ tvrdí.
Kedysi to bola najmä túžba po vedeckom bádaní, dnes je to najmä vidina peňazí. Tak opisujú mnohí odborníci rozdiel medzi tým, ako vyzerala snaha o ovládnutie vesmíru včera a dnes.
Rolu politiky vidí v prípade ruskej misie aj astronóm Jiří Šilha. „Naposledy bol Sovietsky zväz na Mesiaci pred 47 rokmi. Od roku 1976 sa sústredili na výskum Venuše, Marsu a na obývanie okolia Zeme – postavením stanice MIR a spoluprácou na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS),“ povedal Šilha, ktorý pôsobí na Katedre astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.
Podľa vedca predstavuje mäkké pristátie na južnom póle Mesiaca „isté prvenstvo, ktoré možno politicky využiť“, no zložitosťou ho nemožno porovnať s aktivitami Číny, ktorá by na Mesiaci chcela postaviť spomínanú mesačnú stanicu, ani s pilotovanou misiou Artemis III, ktorú zastrešuje NASA.
Aj cieľom Artemis III je okolie južného pólu, no americká vesmírna agentúra minulý týždeň pripustila, že misia môže byť bez ľudskej posádky, keďže spoločnosť SpaceX mešká s dodaním pristávacieho modulu. Ak by sa zariadenie nedokončilo včas, Artemis III by sa mohla zmeniť na inú misiu. Do okolia južného pólu Mesiaca plánuje Čína vyslať svoj rover v roku 2026.
Štart Čandraján-3 14. júla 2023. Zdroj – AP/YouTube
O okolí južného pólu
V tejto chvíli nevedno, či Rusi naozaj pristanú ako prví pri južnom póle Mesiaca, keďže plány sa ešte môžu zmeniť. Obe misie spája, že ich cieľom je región, v ktorom sa predtým nepristávalo.
Napríklad všetkých šesť lokalít programu Apolla sa nachádza v okolí rovníka privrátenej strany Mesiaca. „Misie Apollo sa sústredili na planiny, kde bola istota, že sú relatívne rovné,“ dodal astronóm Jiří Šilha.
Okoliu južného pólu sa misie vyhýbali, lebo miestny terén je oveľa hrboľatejší a je posiaty krátermi, čo zvyšuje riziko nehody pri pristávaní.
„Na druhej strane planiny v okolí rovníka je náročnejšie osídliť, keďže tam nie sú rezervoáre zamrznutej vody (slnečné lúče tam preniknú až dovnútra kráterov) a nepanujú tam stabilné svetelné podmienky, čo komplikuje kontinuálne nabíjanie slnečných panelov,“ povedal Šilha.
Do kráterov v okolí južného pólu nepreniká slnečné žiarenie – možno po milióny rokov – a na ich dne sa nachádza pomerne veľa vodného ľadu. Ten by sa mohol využiť na výrobu paliva či kyslíka. Po úprave by voda mohla byť dokonca pitná.
Hoci je Slnko v okolí pólov Mesiaca nízko nad obzorom, na niektorých vyvýšeninách môže svietiť skoro neustále. „Posádky alebo vozidlá tak môžu neustále čerpať elektrickú energiu zo solárnych panelov,“ povedal v minulosti pre Denník N astronóm Peter Vereš z Astrofyzikálneho centra na Harvardovej univerzite a v Smithsonovom inštitúte. Vedec ešte dodal, že miestny materiál by sa mohol ťažiť na stavbu mesačných príbytkov.
Na mesačnej stanici by sa mohol robiť základný a aplikovaný výskum astrofyziky, biológie, fyziológie a slúžiť by mohla ako prestupová stanica pre lety do hlbokého vesmíru.
Astronóm: Ruský kozmický výskum je v hlbokom úpadku
Odpovedá astronóm Peter Vereš z Astrofyzikálneho centra na Harvardovej univerzite a v Smithsonovom inštitúte.
Na južnom póle Mesiaca by budúci týždeň mali pristáť Rusko aj India, no zaujímajú sa oň aj v USA a Číne. Prečo sa záujem vesmírnych mocností sústredí práve na túto oblasť?
Južný pól Mesiaca sa stal terčom záujmu od deväťdesiatych rokov, keď najprv sonda Clementine pomocou radaru a potom [misia] Lunar Prospector pomocou spektrometra z dráhy okolo Mesiaca objavili a potvrdili výskyt vody na Mesiaci. Bol to nečakaný objav, nakoľko Mesiac nemá atmosféru, a teda atmosférický tlak, a teploty na jeho povrchu neumožňujú prítomnosť vody v akomkoľvek skupenstve. Ale ukázalo sa, že hlboké impaktné krátery v oblasti pólov sú dlhodobo v tieni a stabilná orientácia rotačnej osi Mesiaca umožňujú, že v tieni mohli ostať miliardy rokov.
Nezodpovedanou otázkou zostáva, ako sa voda na Mesiac dostala: buď prišla v podobe impaktov komét alebo asteroidov, ktoré na povrch Mesiaca dopadli, alebo interakciou slnečného žiarenia s minerálmi a oxidmi, pri ktorých sa uvoľňujú atómy kyslíka a vodíka a formujú sa molekuly vody.
Voda môže slúžiť ako zdroj paliva a energie, pitnej vody a kyslíka pre budúce misie ľudí. Vodu si tam nemôžeme predstavovať v kvapalnom či pevnom skupenstve ako v podobe kusov ľadu alebo ľadovcov. Je tam skôr roztrúsená v regolite v podobe drobných ľadových kryštálov, maximálne do málo percent hmotnosti regolitu, takže vodu bude treba najprv extrahovať.
Presné dátumy, kedy Rusko a India pristanú na južnom póle, sa ešte môžu meniť – je podľa vás dôležité, kto bude mať prvenstvo, prinajmenšom symbolicky? Ide Rusku o to, aby predbehlo Indiu? Pamätá si história len „víťazov“?
Myslím si, že v tomto prípade nie je súťaž až taká dôležitá. Rusko a India majú rôzne dôvody a ciele a netreba zabúdať ani na aktívne čínske sondy na Mesiaci – už tento rok plánujú pristáť v blízkosti južného pólu a na rozdiel od ruskej a indickej misie aj doniesť vzorky na Zem. Cieľom amerického programu Artemis je do oblasti južného pólu dostať ľudí a zriadiť stálu obývanú stanicu na polárnej dráhe okolo Mesiaca.
Treba dodať, že ani Luna 25 ani Čandraján-3 nepristanú na južnom póle, ale stále pomerne ďaleko. Až misie ako Artemis III alebo čínske návratové misie majú pristáť v bezprostrednej blízkosti južného pólu. Za dôležitejšie považujem, či sa podarí tento trend udržať a či sa počet misií zvýši. A takisto ako dopadnú oneskorené snahy NASA dopraviť na južný pól ľudí a či sa dožijeme vybudovania stálej základne.
Nehrozí, že vypuknú spory o zdroje na Mesiaci (či iných vesmírnych telesách)?
O prípadných sporoch na povrchu Mesiaca bude rozhodovať najmä Medzinárodná kozmická zmluva (Outer Space Treaty), ktorú podpísali všetky adekvátne národy. Tá nezakazuje využívanie zdrojov pre národy alebo pre výskum, ale skôr privlastnenie si zdrojov alebo územia na Mesiaci. Dohoda o Mesiaci sa asi rešpektovať nebude, nakoľko ju de facto všetci adekvátni hráči nepodporili.
Problémom je, že niektoré krajiny pripravili sami pre seba zákony – ignorujúc pri tom medzinárodné spoločenstvo –, aby využívali, dokonca cez súkromné spoločnosti, vesmírne zdroje podľa vlastného uváženia (USA, Luxembursko).
Medzinárodná zmluva má tiež niekoľko „dier“ a výnimiek, ktoré sa dajú zneužiť. Napríklad keď niekto využíva danú lokalitu na výskum, nikto ďalší ho nemôže „rušiť“ alebo obmedzovať. Napríklad celý kráter Shackleton na južnom póle si môžete obohnať vodivým káblom a tváriť sa, že ide o rádioteleskop. V tom prípade by do krátera ani k jeho okoliu nemohol nikto prísť. Legálne by ste nevlastnili kráter, ale mali ho exkluzívne rezervovaný na výskum.
Podľa denníka New York Times sa ruský prezident Vladimir Putin schválne zameriava na dobývanie vesmíru, aby ukázal, že Rusko je veľmoc. Budeme zase svedkami „vesmírnych pretekov“ medzi veľmocami a pôjde pri výskume vesmíru najmä o politiku?
Čo sa týka ruského kozmického výskumu, je v hlbokom úpadku. Dávno ho predbehla Čína, Japonsko, India a Európska vesmírna agentúra (ESA). Stačí si pozrieť počet a druh vypustených sond, ich destinácií a pole ich pôsobnosti a výskumu podľa danej krajiny. Prvá ruská sonda letí k Mesiacu po takmer päťdesiatich rokoch (naposledy sovietska Luna 24). Stačí si pozrieť, koľko sond iných krajín tam mierilo odvtedy (desiatky). Zároveň im nepomáhajú ani sankcie a odstúpenie dovtedajších partnerov (ESA) z pripravovaných misií.
Čo sa týka planetárneho výskumu, za posledných tridsať rokov malo Rusko iba dve sondy – Mars 96 a Phobos-Grunt (2011) –, ktoré zlyhali, alebo zopár ďalekohľadov (rádiová, röntgenová a UV oblasť spektra). Posledné roky sú čoraz viac dôležité aj súkromné subjekty, no žiaden z nich nie je z Ruska. Myslím, že v tomto prípade o preteky medzi Ruskom a ďalším hráčom nepôjde v zmysle pretekov, aké poznáme zo 60. rokov minulého storočia.
Výskum ľadu, nerastov i atmosféry
Na Mesiaci sa zatiaľ podarilo pristáť iba trom krajinám – Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom a Číne. Predošlá misia Čandraján-2 z roku 2019 zlyhala a spojenie s pristávacím modulom sa prerušilo 2,1 kilometra nad mesačným povrchom.
„Tiene [na južnom póle] sú veľmi dlhé a Mesiac má veľmi jednotný sivý povrch, takže rozlíšiť krátery a balvany bude oveľa náročnejšie,“ povedal pre BBC Future o nástrahách pristávania v tejto oblasti astrofyzik Jack Burns z University of Colorado Boulder.
Zameranie oboch misií – ruskej a indickej – je podobné a skúmať by mali mesačný ľad či atmosféru. „Mesiac má atmosféru zloženú z niektorých nezvyčajných plynov vrátane sodíka a draslíka, ktoré sa nenachádzajú v atmosfére Zeme, Marsu ani Venuše,“ uvádza NASA.
Vzorky vážiace dokopy okolo 400 kilogramov, ktoré doteraz sovietske, americké či čínske sondy zozbierali z Mesiaca a priniesli na Zem, naznačujú, že sa tam môžu nachádzať veľké náleziská platiny alebo vzácnych kovov. Tie sú kľúčové na výrobu batérií či čipov a Západ je pri ich dovoze závislý najmä od Afriky alebo Číny – čo je často jedno a to isté.
Poznatky o tom, ako Mesiac zhromažďoval vodu, by mohli napovedať, aká je história vody na iných vesmírnych telesách našej slnečnej sústavy.
Luna 25 je stacionárny (nehybný) pristávací modul. Váži okolo 1 750 kilogramov a nesie okolo 30 kilogramov vedeckých prístrojov. „Dizajn pristávacieho modulu sa veľmi podobá na to, čo Sovietsky zväz v 70. rokoch postavil pre pristátie na Mesiaci,“ cituje denník New York Times Anatolija Zaka, ktorý prevádzkuje portál RussianSpaceWeb.com o ruskom vesmírnom programe. Zak napísal knihu Rusko vo vesmíre: Vysvetlená minulosť, prebádaná budúcnosť.
Nový pristávací modul je však menší, keďže používa modernejšie technológie. „Je férové, že sa ho rozhodli nazvať Luna 25, keďže ide o pokračovanie sovietskeho dedičstva,“ dodal Zak.
Luna 25 bude skúmať aj vplyv slnečného vetra na Mesiac. Na jeho povrchu umiestni laserový reflektor na presné meranie vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Očakáva sa, že ruská sonda bude fungovať jeden rok. „Má vrták, takže sa dostane pod povrch a vzorky bude analyzovať priamo na mieste,“ dodal Šilha.
Životnosť indickej misie je kratšia, asi dva týždne, vysvetlil astronóm z UK v Bratislave. Jej súčasťou je aj 26-kilogramový rover Pragján. Šesťkolesové vozidlo bude zbierať kľúčové údaje z povrchu Mesiaca a snímky, ktoré pošle na analýzu na Zem.
Predzvesť budúceho súperenia?
V tejto chvíli 28 krajín podpísalo dohody Artemis (z angl. Artemis Accords) o spolupráci v oblasti civilného prieskumu a mierového využívania Mesiaca, Marsu a iných astronomických objektov.
Signatármi dohody však nie je Rusko ani Čína, ktoré – spolu s Venezuelou či Pakistanom – pracujú na vlastnej základni, Medzinárodnej mesačnej výskumnej stanici.
Jej výstavba by sa mohla začať už v roku 2026.
Súťaž Luny 25 a Čandrajánu-3 o prvé mäkké pristátie v okolí južného pólu Mesiaca tak možno vnímať ako predzvesť budúceho vesmírneho súperenia. „Je možné, že sa vytvoria súperiace bloky,“ pripustil Šilha.
Podľa astronóma k tomu prispelo rozhodnutie amerického kongresu, ktorý zakázal spoluprácu NASA s Čínou na vesmírnych projektoch. „Rozumiem tomu, že mocenské bloky existovali počas studenej vojny, ale teraz vidíme, že by bolo lepšie, ak by krajiny spolupracovali – ambiciózne ciele tak dosiahnu efektívnejšie a rýchlejšie.“
Kozmická zmluva z roku 1979 uvádza, že prírodné zdroje Mesiaca nepatria žiadnej krajine, no podpísalo ju len niekoľko krajín a chýbajú medzi nimi USA, Rusko aj Čína. „Čo to bude znamenať do budúcnosti, keď sa [na Mesiaci] budú ťažiť zdroje? Bude mať každý rovnaký nárok?“ uvažuje pre BBC Future astrofyzik Jack Burns o budúcich politických nástrahách a dodáva: „Nechceme skončiť v nejakých územných sporoch na Mesiaci, dosť zlé je to už na Zemi.“
Aj Jiří Šilha považuje za možné, že v budúcnosti nastanú rozbroje pre suroviny na Mesiaci. Na druhej strane Mesiac je obrovský a vyslať ľudí a technológie naň dokáže len niekoľko krajín, najbližších desať rokov možno iba USA a Čína. Ak bude konkurencia minimálna, mohlo by to znížiť riziko konfliktu.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
