Denník N

Na Mesiaci prebiehajú nové vesmírne preteky. Rusko a India majú sondu, Čína chce základňu a Amerika vyšle ľudí (+ rozhovor)

Nosná raketa Sojuz s lunárnym modulom Luna-25 štartuje z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Foto - TASR/AP
Nosná raketa Sojuz s lunárnym modulom Luna-25 štartuje z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Foto – TASR/AP

V okolí južného pólu Mesiaca by budúci týždeň mali pristáť až dve sondy – indická a ruská. Záleží na tom, kto bude prvý? Má misia pre Rusko aj politický význam a chce ňou krajina vyslať signál, že patrí medzi veľmoci? A prečo má naraz toľko krajín – okrem Ruska a Indie aj USA a Čína – záujem práve o okolie južného pólu Mesiaca?

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Práve prebiehajú „nové vesmírne preteky“.

Na južný pól Mesiaca, kam úspešne nepristála ešte žiadna sonda, mieria až dve misie naraz, ruská a indická.

Konkurenčné projekty majú podobné úlohy a pri južnom póle budú okrem iného pátrať po vodnom ľade či nerastoch.

Po vybudovaní mesačných základní by miestne suroviny mohli slúžiť na výrobu raketového paliva či kyslíka. Pre dlhodobý pobyt človeka na Mesiaci je voda nevyhnutnosťou.

Podľa doterajšieho rozvrhu by pri južnom póle mala pristáť ako prvá ruská sonda Luna 25 a s odstupom dvoch dní by 23. augusta mala nasledovať indická sonda Čandraján-3.

No časový plán sa ešte môže meniť.

Záleží na tom, kto bude prvý? Má misia pre Rusko aj politický význam a chce ňou krajina vyslať signál, že patrí medzi veľmoci? A prečo má naraz toľko krajín – okrem Ruska a Indie aj USA a Čína – záujem práve o okolie južného pólu Mesiaca?

Vesmírne preteky v 20. storočí

Pôvodné vesmírne preteky prebiehali medzi dvomi mocnosťami studenej vojny – USA a Sovietskym zväzom. Americký prezident John F. Kennedy k nim najprv pristupoval zdržanlivo, no to sa zmenilo po apríli 1961, keď zlyhala invázia do Zátoky svíň na Kube s cieľom zvrhnúť vládu komunistu Fidela Castra.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Technológie

Vesmír

Veda

Teraz najčítanejšie