Psychiater Péter Hunčík: Ak pocítim, že môj život je už nedôstojný, chcem mať právo rozhodnúť o svojom odchode
Bojím sa odkázanosti na iných, bojím sa neznesiteľnej bolesti. Eutanázia by mala byť jedným zo základných ľudských práv, hovorí Péter Hunčík.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
PÉTER HUNČÍK (1951) je dlhoročný a známy psychiater. Pracoval ako poradca prezidenta Václava Havla, stál pri vzniku televízie Nova, patrí k našim najlepším expertom na komunikáciu, prednáša na zahraničných univerzitách.
Tento text je súčasťou nového seriálu rozhovorov na tému Eutanázia – áno či nie?. Ak k téme máte čo povedať, napíšte, prosím, na [email protected].
Svojimi článkami ste sa viackrát pokúšali otvoriť tému eutanázie. Nepodarilo sa. Prečo o nej naša spoločnosť nechce diskutovať?
Prvý text o eutanázii som napísal už v roku 2010, tejto téme sa teda aktívne venujem pomerne dlho. Vždy mi však bolo povedané, že na Slovensku sú pred voľbami dôležitejšie problémy, a preto žiadny lekár, ktorý chce nastoliť otázku eutanázie, nemá šancu. Tak som teda jeden článok zámerne napísal po voľbách 2020.
Žiaľ, odvtedy sme sa nikam nepohli, hoci sa aj ozvalo pár ľudí, medzi nimi významný biológ Ladislav Kováč, že táto snaha má zmysel. Mám však pocit, že Slovensko sa do diskusie samo od seba nepustí. Naša spoločnosť je totiž pasívna, nerada vychádza z komfortnej zóny, nerada diskutuje o citlivých otázkach. Ostáva to teda na pár jednotlivcoch.
Eutanáziu nemá v programe žiadna relevantná strana. Nepremrháme v tomto ďalšie desaťročia?
Pasívnu eutanáziu, keď sa pacient môže zriecť opatrení vedúcich k predlžovaniu jeho života, má zavedenú drvivá väčšina európskych krajín, aktívnu, čiže cielené a aktívne skrátenie života niektoré z nich. Nejaký krok musí urobiť aj Slovensko. Samozrejme, je mi jasné, že pri aktívnej eutanázii vyskakuje množstvo etických, teologických, morálnych a lekárskych dilem, ktoré treba prekročiť. Naša spoločnosť totiž, rovnako ako iné v Európe, jednoducho starne.
V rámci starnutia sa pritom objavujú aj mimoriadne komplikované prípady, ktoré medicína zbytočne naťahuje. Dĺžku života síce predĺži, ale jeho kvalitu nie. Treba dodať, že pri modernom spôsobe života aj mladí neraz prichádzajú k takým ťažkým úrazom a nehodám, že strácajú šancu žiť dôstojný život.
Myslím si, že v takýchto prípadoch má človek so zdravým a čistým mozgom, teda lucidný, právo požiadať o ukončenie života. Je to rovnaké právo ako právo na dôstojný život.
Čiže ukončenie života by malo patriť medzi základné ľudské práva?
