Malé strany odstúpiť z volieb neplánujú. Väčšie ich na to zatiaľ nevyzývajú

Lídri stredopravých strán s preferenciami pod 5 percent, teda Demokratov, Modrých a Mosta-Híd a Maďarského fóra, v posledných dňoch začínajú čeliť čoraz väčšiemu tlaku, nech v záujme toho, aby vo voľbách neprepadli hlasy prozápadných voličov, z kampane odstúpili.

Doteraz odpovedali viac-menej jednotne: že o tom neuvažujú. Náznak iného rozmýšľania priniesol rozhovor SME s europoslankyňou Luciou Ďuriš Nicholsonovou, ktorá pôvodne zakladala vlastnú stranu Jablko, no do volieb kandiduje zo 150. miesta kandidátky strany Demokrati.

„Ak sa preferencie Demokratov nebudú hýbať smerom hore, postavíme sa k tomu čelom. Nikto z tých subjektov, ktoré nebudú mať istotu, že prejdú cez päť percent, by nemal riskovať, že tieto hlasy prepadnú,“ povedala.

Ďuriš Nicholsonová hovorila za seba, respektíve ďalších štyroch ľudí z pripravovanej strany Jablko, ktorí sú na kandidátke Demokratov. No pridala aj termín, dokedy podľa nej treba takéto rozhodnutie urobiť; tým je 10. september. Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra.

V doterajšej debate o prípadnom odstúpení strán sa novinári obracajú najmä na menšie strany. No ako to vidia tie, ktoré sa v prieskumoch umiestňujú nad piatimi percentami? Nezvažujú výzvu pre politikov z iných strán? Alebo ešte inak – neprišli za nimi s nejakou ponukou?

Prekvapivá výzva na odstúpenie

Paradoxne, ako prvý sa na predstaviteľov strán s nižšou podporou obrátil v sobotu predseda maďarskej Aliancie Krisztián Forró.

V Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu debatoval s lídrom spojených strán Modrých a Mosta-Híd, expremiérom Mikulášom Dzurindom, a predsedom Maďarského fóra (ktoré ide do volieb s ďalšími menšími stranami) Zsoltom Simonom.

Otázka na prípadné odstúpenie z volieb prišla na konci relácie. Dzurinda aj Simon takýto scenár odmietli. „Určite nezvážime odstúpenie z tohto politického boja. My spájame Slovensko, spájame menšiny, spájame väčšinu s minoritami sami. Pre nás je ponuka, ktorú sme priniesli na politickú paletu, nesmierne dôležitá,“ vyhlásil Zsolt Simon.

„Prvého mája 2004 sme dotiahli Slovensko do Európskej únie,“ reagoval zasa Dzurinda. „Dnes nosím v hlave druhý sen. Dotiahnuť Európu na Slovensko, lebo, žiaľ, po nás nastala politika, keď som začal pozorovať, že európske máme iba ceny, ale všetko ostatné má ďaleko od Európy. Preto budeme kandidovať 30. septembra tohto roku.“

Ako tretí dostal slovo Krisztián Forró z Aliancie. Ten tiež povedal, že jeho strana z volieb neodstúpi, ale nečakane pridal výzvu, ktorú adresoval spoludiskutujúcim. „Chcel by som aj vyzvať tu prítomných pánov, aby odstúpili z volieb,“ povedal Forró.

„Ja by som chcel poprosiť pána Dzurindu – pre to, lebo je bývalý kresťanský demokrat, by mal odstúpiť za KDH a Maďari by mali odstúpiť za Szövetség (Alianciu).“

Pod „Maďarmi“ mal Forró na mysli nielen Maďarské fórum Zsolta Simona, ale aj politikov Mosta-Híd, ktorí vytvorili spoločnú kandidátku s Dzurindovými Modrými.

Paradoxné na tejto výzve bolo najmä to, že ani Aliancia dlhodobo v prieskumoch nedosahuje podporu 5 percent potrebnú na vstup do parlamentu. V poslednom prieskume Ipsosu mala len 2,2 percenta, v aktuálnom Focuse 4 percentá, v sondáži agentúry AKO 2,2 percenta.

Na porovnanie Modrí sa v prieskumoch týchto agentúr pohybujú aktuálne tesne pod dvomi percentami, Maďarské fórum dosahuje maximálne jedno percento. Strana Demokrati, o ktorej je v súvislosti s prípadným odstúpením z volieb tiež reč, má v posledných prieskumoch preferencií podporu od dvoch do štyroch percent.

DS volí SDKÚ

Úvahy o odstúpení z volieb odmietli strany s nižšou podporu aj v sérii ďalších vyjadrení. Mikuláš Dzurinda dal rozhovor portálu Postoj, kde svoju pozíciu zopakoval. Redaktori portálu mu pripomenuli aj dianie spred parlamentných volieb v roku 2002.

Dzurinda bol vtedy premiérom a predsedom najsilnejšej stredopravej strany, SDKÚ. Parlamentné voľby sa konali 20. a 21. septembra (v piatok a sobotu, keďže boli ešte dvojdňové). V nedeľu 15. septembra v Slovenskej televízii nečakane oznámil odstúpenie z volieb líder menšej pravicovej Demokratickej strany Ľudovít Kaník. Rozhodnutie potvrdil na tlačovej konferencii s Dzurindom nasledujúci pondelok, kde podporil SDKÚ.

Preferencie DS sa pohybovali okolo dvoch percent, no mnohí komentátori sa zhodujú, že Kaníkov krok priniesol nový impulz do kampane, vďaka ktorej SDKÚ uhrala až prekvapivo dobrý výsledok. Volilo ju 15 percent ľudí a Mikuláš Dzurinda znovu zostavoval vládu.

Odstúpenie DS z volieb sa prejavilo nielen tým, že strana prelepila svoje bilbordy nálepkami „DS volí SDKÚ“, ale aj dohodou, že Dzurindov subjekt uhradí Kaníkovej strane náklady, ktoré minula v kampani. SDKÚ sa zaviazala poskytnúť Demokratickej strane pätinu štátneho príspevku, ktorý získala za volebný výsledok.

Po zostavení druhej Dzurindovej vlády sa Ľudovít Kaník stal v novom kabinete ministrom práce a sociálnych vecí. O tri roky neskôr, v roku 2005, sa obe strany zlúčili.

Dzurinda v aktuálnom rozhovore pre Postoj povedal, že na detaily dohody s Kaníkom si už nespomína. No pripomenul, že vtedy DS nečelila takému tlaku zo strany médií ako jeho strana dnes. „Kaníkov krok ma milo prekvapil. Ale médiá ho vtedy z predvolebnej súťaže nevyháňali. Ani ja som ho nikam nevyháňal. Prečo sa dnes správame tak bláznivo?“ pýta sa expremiér o dvadsať rokov neskôr.

Aj strana Demokrati opakuje, že o takomto kroku neuvažujú. „Intenzívna kampaň sa rozbieha, nevidíme dôvod odstupovať,“ reagovalo tlačové oddelenie strany. „To máme nechať Slovensko Smeru, Hlasu a fašistom, aby rozkradli nielen naše peniaze, ale aj demokratické hodnoty a slobody? Alebo zmenili našu krajinu zo spoľahlivého spojenca na ruskú podržtašku?“

V zhode s nedávnou tlačovkou Demokrati varujú aj pred inými prozápadnými stranami. „Alebo krajinu necháme napospas Igorovi Matovičovi a Richardovi Sulíkovi, nech si z vlády vedenej neskúseným PS spravia svoje šapito alebo boxerský ring? Alebo Borisovi Kollárovi, ktorý rozdáva rany aj mimo ringu a zásadne bez rukavíc? Naopak, my vidíme ešte jednu cestu, o ktorú má zmysel bojovať.“

Líder Maďarského fóra Zsolt Simon zasa Denníku N povedal, že podľa jeho názoru by nemalo takmer žiadny efekt, ak by on spolu s kolegami z kampane predčasne odstúpili. Myslí si, že voliči Maďarského fóra či ODS by neprešli k iným stranám, ale že by sa na voľbách vôbec nezúčastnili.

Ako uvažujú SaS, PS a KDH

Prozápadným stranám, ktoré sa pohybujú v prieskumoch nad piatimi percentami, sa tlačiť na menších konkurentov zatiaľ nechce. Ako vravia ich lídri, neuvažujú ani nad podobnou dohodou, akú v minulosti urobila SDKÚ s DS, ktorá by mohla iné strany motivovať k tomu, aby z kampane odstúpili.

„KDH sa sústredí na vlastnú kampaň a získavanie dôvery u voličov cez predstavovanie riešení,“ odpovedal stručne predseda KDH Milan Majerský. „S ostatnými subjektmi nerokujeme ani formálne, ani neformálne. Je na slobodnom rozhodnutí a zodpovednosti každej politickej strany, ako pred voľbami postupuje.“

Podobne odpovedá aj riaditeľ komunikácie Progresívneho Slovenska Radovan Choleva. „Žiadne diskusie neprebehli. Progresívne Slovensko nebude nikoho vyzývať, aby sa vzdal svojej kandidatúry, nie je to našou úlohou,“ reagoval.

„Tak politikov, ako aj voličov týchto strán považujeme za dostatočne rozumných, aby vyhodnotili svoje reálne možnosti a rozhodli sa v najlepšom záujme krajiny a jej budúcnosti.“

I keď opatrne, ale predsa len na zodpovednosť nabáda časť vedenia SaS. Predseda strany Richard Sulík je presvedčený, že pravicoví voliči uprednostnia riešenia jeho strany a nebudú pravicu oslabovať tým, že nechajú prepadnúť svoj hlas.

No podpredseda SaS Branislav Gröhling aj verejne hovorí, že by pre Slovensko bolo prospešné, ak by strany, ktoré nebudú mať v prieskumoch počas najbližších týždňov šancu na úspech, zvážili svoje prípadné odstúpenie. „V týchto voľbách musí byť pre demokraticky zmýšľajúcu stranu prioritou zastavenie návratu Roberta Fica k moci,“ povedal.

„Budúcnosť Slovenska bude závisieť nielen od nerozhodnutých voličov, ale aj od prepadnutých hlasov. Každý prepadnutý hlas určený pre demokratickú pravicovú stranu totiž bude znamenať väčšiu šancu pre zloženie vlády Smeru, SNS a fašistov. Toto je skutočné ohrozenie pre našu krajinu, ktoré by mali vnímať všetky strany.“

Ľudia z PS či SaS aj mimo záznamu hovoria, že žiadne reálne diskusie o spolupráci s menšími stranami nevedú. A vysvetľujú aj to, prečo neadresujú nejaké tvrdé verejné výzvy – považujú to za predčasné a myslia si, že by vyzneli arogantne. Horúca fáza kampane ešte len príde a veľa vecí sa môže zmeniť.

Dobrý príklad sa dá nájsť v prezidentskej kampani v rokoch 2018 a 2019. Vedec Robert Mistrík v istej fáze kampane – už štyri mesiace pred voľbami – prišiel s výzvou pre ostatných demokratických kandidátov, aby spojili sily; v obave pred úspechom Štefana Harabina či kandidáta Smeru. Výzva bola nepriamo adresovaná najmä Zuzane Čaputovej, ktorá v prieskumoch za Mistríkom zaostávala.

No o pár týždňov sa poradie otočilo, Čaputová Mistríka v prieskumoch predbehla a nakoniec sa svojej kandidatúry vzdal on. Urobil to asi tri týždne pred prvým kolom prezidentských volieb.