Brzdilo Slovensko vyhlásenie proti Rusku? Bez komentára

Ultraľavicová grécka vláda bola len deň v úrade a už stihla šokovať európskych diplomatov a potešiť Rusko, keď „retroaktívne odvolala“ kritické vyhlásenie Európskej únie voči Rusku. Podľa neho Moskva nesie zodpovednosť za bombardovanie ukrajinského prístavu Mariupoľ, kde cez víkend zomrelo 30 ľudí.

Podľa pozorovateľov OBSE mesto ostreľovali grady z územia kontrolovaného proruskými separatistami. Tých podľa Kyjeva aj NATO vyzbrojuje Rusko.

Tsiprasova premiéra v Bruseli

„Šokujúcu správu“, ako bruselskú premiéru gréckej strany Syriza označil EU Observer, zavolal šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej sám nový grécky premiér Alexis Tsipras, aby prejavil nespokojnosť so zverejneným vyhlásením.

Spätné odvolanie vyhlásenia si európska 28-čka podľa bruselských znalcov nepamätá.

Pod vyhlásením, ktoré aj tak nemá právnu hodnotu, je tak namiesto 28 krajín o jednu menej. Atény pritom podľa európskych diplomatov pri spisovaní dokumentu neprotestovali – odpor prišiel až spätne a oneskorene.

Obrusovači zo Slovenska a okolia

Vyhlásenie sa podľa diplomatického zdroja EU Observer snažilo rozriediť („water down“) aj Slovensko, Rakúsko a Maďarsko, ale neuspeli.

Všetko sa odohrávalo v pondelok na úrovni veľvyslancov EÚ. Tí podľa zavedeného úzusu najskôr o stanovisku debatovali podľa mandátu, ktorý dostali od svojho ministerstva. Zopár krajín vrátane Slovenska sa pokúsilo o jeho zjemnenie, ale nenašli dostatočnú podporu medzi ostatnými diplomatmi. Ani Atény v tom čase ešte nedali najavo nesúhlas a boli pod vyhlásením niekoľko hodín podpísané.

K snahe „rozriediť“ kritické vyhlásenie voči Rusku sa naša diplomacia nechce vyjadrovať. „Nevidíme dôvod sa k tomu vyjadrovať. Podstatné je, že sme podpísaní pod stanoviskom, ktoré bolo jednomyseľné,“ povedal pre Denník N Peter Susko z tlačového odboru slovenského ministerstva zahraničia.

A aká je kľúčová veta vyhlásenia, ktorá mohla našej, rakúskej či maďarskej diplomacii prekážať?

„Zaznamenali sme dôkaz pokračujúcej a rastúcej podpory separatistov Ruskom, čo zvýrazňuje jeho zodpovednosť. Vyzývame Rusko, aby odsúdilo separatistické akcie a začalo dodržiavať dohody z Minska,“ píše sa v stanovisku.

Moskva ako člen Bezpečnostnej rady OSN s právom veta niekoľko dní predtým zablokovala rezolúciu odsudzujúcu masaker v Mariupoli a ruské médiá masovo ignorujú správu pozorovateľov OBSE a neinformujú, že za jeho hlavného vinníka považujú nezávislí experti proruských separatistiov. Podobne sa k vývoju na Ukrajine stavia aj Syriza.

Podliezanie Rusku nie je pre Tsiprasovu stranu nič nové. Už predtým sa v europarlamente prejavovala proruskými postojmi, napríklad hlasovala proti Asociačnej dohode medzi EÚ a Ukrajinou, ktorej je slovenská diplomacia, naopak, veľkým obhajcom.

Ak sa niekde objavil kritický hlas proti Moskve, poslanci Syrizy hlasovali proti.

Zablokujú sankcie?

Grécka radikálne ľavicová vláda môže už na najbližšom samite EÚ vo februári zablokovať pritvrdenie sankcií voči Rusku, o ktorom sa hovorí, odkedy rebeli začali novú ofenzívu a prestali dodržiavať mierové dohody z Minska.

Zablokovať sankcie ako také by mohli už na jar, keď sa o ich predĺžení bude znovu hovoriť.

„Postoj Grécka voči Rusku bude jedným z prvých testov novej vlády, skôr si však myslím, že ide o ich vedľajšiu hru,“ rozpráva pre Denník N šéf slovenského think-tanku Central European Policy Institute  (CEPI) Milan Nič. „Ich záujem je zmeniť dlhový program a ekonomické kritériá čerpania finančnej pomoci. A na to potrebujú súhlas ostatných. Viac súbojov naraz neuhrajú,“ dodáva.

Prvým signálom by mohlo byť už štvrtkové strenutie ministrov zahraničia, kde sa očakáva debata o možných nových sankciách. Tsipras si pritom za šéfa diplomacie vybral podľa EU Observeru veľmi proeurópskeho politika vzdelaného v Harvarde, Oxforde aj Marburgu – Nikosa Kotziasa, ktorý má blízko k Nemecku, kde získal doktorát. Počas gréckej chunty (1967 – 1974) bol dvakrát vo väzení.

To však nemusí nič znamenať.

Pravoslávni a antiamerickí

Vôbec prvý zahraničný diplomat, s ktorým sa Tsipras po svojom uvedení do premiérskeho kresla stretol, bol Andrej Maslov, ruský veľvyslanec v Aténach, ktorý mu podľa Financial Times odovzdal gratulačnú nótu k nedeľnému volebnému víťazstvu priamo od Vladimira Putina.

Tsipras podobne ako Kremeľ vlani odmietal uznať novú ukrajinskú vládu a obviňoval ju, že sa v nej nachádzajú fašistické živly.

Mimoriadne blízke vzťahy medzi Syrizou a Kremľom sa prejavili aj v návrhu ruského ministra poľnohospodárstva, ktorý ponúkol Aténam, že ak vystúpia z EÚ, Rusko im hneď zruší embargo na dovoz potravín, ktoré platí pre celú EÚ ako odveta za jej protiruské sankcie.

Napriek tomu, že Grécko je členom NATO, obe krajiny sú si veľmi blízke. Ako pripomína Financial Times, okrem iného ich spája ortodoxné kresťanstvo aj často protiamerický sentiment zdedený ešte z čias studenej vojny. Syriza v minulosti vyzývala na odchod z Aliancie a uzavretie jej strategickej základne v Stredozemnom mori, Souda Bay na Kréte; neskôr svoj post zjemnila.

Bývalý agent KGB Putin býva najprominentnejším hosťom na gréckom polostrove Athos, ktorý spravujú pravoslávni mnísi a kde majú ženy vstup zakázaný už vyše tisíc rokov. Na druhej strane Tsipras o sebe tvrdí, že je ateista.

Hľadanie spojencov. Zavolajú do Bratislavy?

Šéf Inštitútu pre bezpečnostné a obranné analýzy v Aténach Periklis Zorzovilis je presvedčený, že Tsipras sa úplne neodtrhne od európskych partnerov.

„Budeme počuť reči o účinnosti sankcií, ale nedôjde k ich prelomeniu,“ povedal Zorzovilis pre londýnske Timesy. „Nezabudnite: keď sa Krym môže spojiť s Ruskom, prečo by sa nemohol severný Cyprus spojiť s Tureckom? To je rovnaký problém pre Grécko.“

Podobne to vidí aj Róbert Ondrejcsák, šéf Centra pre európske a severoatlantické vzťahy a bývalý štátny tajomník ministerstva obrany vo vláde Ivety Radičovej.

„Teoreticky môžu zablokovať sankcie, ale bez spojencov to zrejme nespravia. Ak by ich našli, napríklad medzi krajinami, ktoré sú v Bruseli tradične najmäkšie voči Rusku (ako Slovensko, Rakúsko či Maďarsko), tak to hrozí.“

Peter Susko nechcel povedať, s akým postojom odcestuje vo štvrtok štátny tajomník Peter Burian (minister Lajčák ide na cestu do Spojených štátov) do Bruselu a či sa pridá k snahe pritvrdiť sankcie, ako si to želá nemecká kancelárka Angela Merkelová, alebo ich bude chcieť „rozrieďovať“, respektíve blokovať ako nový grécky premiér Tsipras.

„Chceme v Bruseli diskutovať o tom, ako naozaj priviesť Rusko k dodržiavaniu dohody z Minska,“ povedal Susko.

Lajčák minulý týždeň v stanovisku pre Denník N vyzval Moskvu, aby prestala podporovať separatistov na východe Ukrajiny. Pre Európsku úniu podľa neho lídri samozvaných separatistických republík v Luhansku a Donecku nie sú akceptovateľnými partnermi.