Denník N

Prelet nad kukučím hniezdom. Vasilova kúra

Komunisti svojich kritikov „liečili“ ako šialencov. Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz tak neskončia, ale trestu aj tak neujdú.

Autor je bývalý zamestnanec ÚPN
Štvrtého marca 1977 približne o 13:30 sa k soche sv. Václava na Václavskom námestí vo vtedajšom hlavnom meste ČSSR blížil mladý muž. Pozornosť pútal už len tým, že mu vlasy zopnuté gumičkou siahali až k pásu. Keď na podstavec sochy emailovou farbou napísal INDIKACE. E. BŮH JE ZDE, všimol si ho už naozaj každý. To „E“ v nápise bolo odkazom na autorov manifest emocionalizmu, ale to len na ozrejmenie. Vtedy 22-ročný Miroslav Vodrážka – už som o ňom písal v iných súvislostiach – následne odkráčal do pomerne vzdialenej kaviarne. Vychádzal z nej v spoločnosti viacerých príslušníkov VB.

Mirek sa o tom veľmi zaujímavo vyjadril v jednej zo svojich kníh: „Dvojmetrový text na čelnej stene pomníka sv. Václava na Václavskom námestí prezrádzal formu extrémnej duchovnej transcendencie a okamžite kládol režimu veľa nevyslovených otázok. Napríklad: ako je „verejne“ prítomný Boh v ateistickej totalitnej spoločnosti? Môže sa ‚zjaviť‘ na verejnom mieste, keď mu nebol daný žiadny štátny súhlas?“

Logicky teda jedna z prvých otázok príslušníka VB, ktorý vyplňoval papiere pre predbežnú väzbu, bola: „Je Boh priamo v pomníku sv. Václava?“

Štátna moc riešiaca dilemu medzi provokáciou disentu a deviáciou sa nakoniec za pomoci preverených súdnych znalcov rozhodla, že správna je druhá odpoveď. Spoločensky nebezpečný šialenec. Niekoľko nasledujúcich mesiacov bol „pacient“ podrobovaný liečbe inzulínovými injekciami. Prikurtovaný na lôžko dostával do tela čoraz väčšie dávky inzulínu, ktoré nakoniec vyvolali hypoglykemickú kómu so všetkými sprievodnými prejavmi hypoglykémie, ako blúznenie, kŕče, úzkosti atď. Kóma sa ukončovala podaním čaju s glukózou.

Mirek mi k tomu raz povedal: „Najhoršie bolo, keď mi došlo, že odtiaľ nemusím vyliezť. Bol tam napríklad človek odsúdený na dvadsať rokov za špionáž, asi to na tom oddelení, kde boli napríklad zavretí aj ľudia opakovane chytení pri pokuse o prechod hraníc, len doklepával. Sedel za stolom, hovoril, že píše autobiografiu. Na A4 dookola kreslil modrú vlnovku. Keď ‚dopísal‘ stránku, začal zas od začiatku.“ V prípade súdnom uvalenej liečby nebolo jej ukončenie nikde stanovené… „To bol môj prelet nad kukučím hniezdom“.

Mirek mal šťastie, možno pre svoj vek. Po nejakom čase strávenom na klinike si súdna znalkyňa Marie Antalovská pozvala matku, „aby jej otvorene s politickým cynizmom oznámila, že ak jej syn uskutoční ešte jednu podobnú verejnú akciu, bude doživotne zavretý na klinike z dôvodu spoločenskej nebezpečnosti“.

Šialenstvo vs. normálna spoločnosť predsa. Aj na túto liečebnú kúru mladého aktivistu sa blahosklonne prizerala tvár pred časom dotvorená nápisom „Sviňa“. Lepšie by bolo napísať, že aj „pre ňu“ sa pacient liečil.

Ľuboš Lorenz a Peter Kalmus, ktorí o pár dní predstúpia pred súdnu pravotu, to vlastne majú dobré. Azda im sudca neodporučí liečenie. I keď prihliadnuc k inej kauze sa to vylúčiť nedá. Dostanú primeraný trest. Zločinci trestu neujdú. Teda títo. Peter Kalmus, ktorý patril do skupiny košického disentu, sa dokonca s Mirkom Vodrážkom pozná ešte spred novembra 1989. Asi by nebol pomyslel, že si raz zahrá v podobnej etude.

Mirek napísal k svojmu zážitku ešte čosi: „Diskurz politického a lekárskeho vedenia prišiel k ideologickej zhode, že nebezpečenstvo verejnej performancie a myšlienky súvisí s telom – konkrétne hladinou glukózy v krvi a že zaplavenie krvného riečiska inzulínom, ktorý zrazí hladinu cukru, znižuje aj hladinu spoločenskej nebezpečnosti. Preto sa treba páchateľom takejto trestnej činnosti dostať doslova pod kožu pomocou injekčných striekačiek.“

Nuž tak.

Je predsa úplne normálne súdiť nenormálny skutok nejakých umelcov. Vasilova kúra má dlhodobé účinky. A dopriavame si ju dobrovoľne.

Prípad Biľakovej busty

Teraz najčítanejšie