Slováci by sa mali viac zaujímať o politiku a vytvárať na politikov väčší tlak, hovorí vedkyňa z Iránu
Mám svoje koníčky, priateľov a slobodu, takže od imigrácie na Slovensko som dostala všetko, čo som chcela, hovorí vedkyňa z Iránu.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Tento text je súčasťou seriálu Slovensko očami cudzincov. Prinesie sériu rozhovorov s osobnosťami z celého sveta, ktorí tu žijú alebo dlhodobo žili. Patríme skôr na Západ či na Východ? Čo sa cudzincom na ľuďoch u nás páči a čo nie? Čo sú ich obľúbené miesta a predovšetkým: Akí sme? Rozhovory budeme zverejňovať každý piatok. Všetky rozhovory a možnosť odoberať ďalšie vydania e-mailom nájdete na stránke seriálu Slovensko očami cudzincov.
„Nemávam megalomanské sny, chcela som si len nájsť miesto, kde sa môžem uvoľniť a cítiť sa v pohode,“ hovorí informatička Sepideh Hasankhani Dolatabadi, ktorá sa na Slovensko presťahovala tesne pred začiatkom pandémie. Vedkyňa hovorí, že odvtedy si Slováci viac zvykli na cudzincov a Bratislava sa blíži k západným metropolám. Okrem vedy sa venuje aj aktivizmu a minulý rok organizovala protesty proti iránskemu režimu a za práva iránskych žien.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa rozhodla opustiť Irán a ako na to reagovala jej rodina;
- čo je najväčším rozdielom medzi slovenskou a iránskou vedou;
- na čo by sme podľa nej mali dať pozor, aby sme neprišli o demokraciu;
- prečo poznávanie Bratislavy začala pri Volkswagene.
Na Slovensko ste prišli za vedou s cieľom robiť výskum mimo Iránu. Prečo ste si vybrali práve nás?
Pravdou je, že som sa pozerala aj po iných krajinách v Európe. Mojím cieľom bolo robiť výskum v zahraničí, ale zároveň som chcela byť čo najbližšie k rodine. Mala som viac pohovorov a ponúk, no všetko prevážil pocit, ktorý som mala po rozhovore na Ústave informatiky SAV s potenciálnou nadriadenou Ivanou Budinskou. Bola veľmi nápomocná, ochotne mi vysvetľovala všetky technikálie a celkovo som z nej mala veľmi dobrý pocit. O Slovensku som predtým nič nevedela, ale keď som zistila, že ste súčasťou EÚ, schengenského priestoru a dokonca máte aj euro, tak som si povedala – prečo nie, môžem skúsiť stať sa súčasťou tejto krajiny. A považujem to za dobrú voľbu.
Do Európy ste cestovali aj pred príchodom na Slovensko. Mali ste na Slovensku šancu zažiť niečo ako kultúrny šok?
Ani nie, ten som mala napríklad v Paríži. Ľudia tam síce vedeli po anglicky, ale napriek tomu na mňa vytrvalo hovorili vo francúzštine, ktorú som neovládala. Ďalšia dôležitá vec je, že Bratislava je v porovnaní s Parížom veľmi čisté
