Milan Sedliak: Pri chudnutí vytiahnite aj krajčírsky meter, o cievach vám povie viac ako BMI
Svet sa zmenil. V každej africkej krajine zomrie viac ľudí na následky obezity ako na následky podvýživy. Prečo sa ľudstvo dostalo do situácie, ktorú si vo svojej histórii plnej hladomorov nepamätá?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Rozhovor je súčasťou knihy Telo v 21. storočí: Návod na lepší život v prebytku, ktorú si môžete kúpiť v obchode Denníka N. Milana Sedliaka nájdete aj na Instagrame.
Ako človek môže zistiť, či má nadváhu alebo obezitu?
Najjednoduchšie by bolo povedať, že sa treba pozrieť do zrkadla. Sami na seba však nemáme presný pohľad. Dôkazom sú ochorenia ako anorexia či bigorexia, keď ľudia skreslene vnímajú zloženie svojho tela.
Ďalšia možnosť je spýtať sa odborníka, napríklad lekára. Mám však, bohužiaľ, osobnú skúsenosť, že lekárka, sama s výraznou nadváhou, svojej obéznej pacientke povedala, nech sa nestresuje a že jej hmotnosť je v jej veku normálna. Je smutným faktom, že mnoho slovenských lekárov nadváhu a obezitu stále podceňuje.
Určite sa treba nejakým spôsobom zmerať, diagnostikovať. Na diagnostiku sa často používajú parametre ako index telesnej hmotnosti – BMI z angl. body mass index – či obvod pása, ktoré pomôžu zistiť, či má človek nadváhu alebo už obezitu.
Na akom princípe funguje BMI?
Jeho výpočet je veľmi jednoduchý. Je to hmotnosť v kilogramoch vydelená výškou v metroch umocnenou na druhú. Pokiaľ je výsledok nižší ako 18,5, človek má podváhu, do 25 je normálna hmotnosť, do 30 je nadváha, do 35 obezita prvého stupňa, do 40 obezita druhého stupňa a potom už morbídna obezita. Ale BMI má aj svoje muchy.
Aké?
Do úvahy berie len výšku a telesnú hmotnosť, preto nemusí dobre kategorizovať napríklad športovcov, ktorí majú vyšší podiel svalovej hmoty. Ich hmotnosť je síce vyššia, no nespôsobuje ju tuk, ale svaly. Paradoxne im môže vyjsť, že majú nadváhu, oni sú však len osvalení a tuk tvorí iba 10 percent ich hmotnosti.
Problematický je aj u detí. Napríklad v puberte počas rastového špurtu (obdobie, keď dieťa vyrastie za niekoľko týždňov aj o niekoľko centimetrov) prichádza k rapídnym zmenám výšky, menej k zmenám telesnej hmotnosti. BMI môže byť v norme, dieťa je podľa neho v poriadku, no v skutočnosti môže mať stále nepriaznivý podiel tukovej hmoty voči netukovej. U detí sa preto používajú percentily odchýlky od normy alebo pomer obvodu pása k výške.
A čo seniori? Môžu sa riadiť indexom telesnej hmotnosti?
Starnutím u nich dochádza k prirodzenému poklesu svalovej hmoty a k zmenám telesného zloženia. Ich hmotnosť sa mení len mierne – svalová hmota im ubúda, tuková pribúda. BMI im tak môže paradoxne ukázať, že nemajú obezitu, len nadváhu. Senior je spokojný, že má len nadváhu, v skutočnosti však môže mať vysoké percento tuku.
Ako si teda podiel telesného tuku zmerať presne, keď sa nie vždy môžeme spoľahnúť na BMI?
Na vedecké meranie používame zariadenie DXA, ktoré dokáže presne určiť, kde a koľko je tukovej a svalovej hmoty. Je to známy postup z merania takzvanej hustoty kostí, keď sa zisťuje, či človek nemá osteopéniu alebo osteoporózu. Človeka skenuje prístroj, ktorý vysiela slabé röntgenové lúče.
Vie sa k takej diagnostike dostať aj bežný človek?
Na Slovensku nie, možno ak je súčasťou nejakého vedeckého výskumu. Je to prístroj určený predovšetkým na lekársku diagnostiku. Ani si nemyslím, že je to pre bežného človeka nevyhnutné. Máme aj iné merania, ktoré nám dajú potrebné informácie.
Môžu sa pri diagnostike ľudia spoľahnúť aj na klasickú digitálnu váhu, ktorú majú doma?
Takú váhu si viete kúpiť aj za pár desiatok eur, otázna však je hlavne opakovateľnosť meraní. Človek by mal zakaždým byť v rovnakom stave, pokiaľ ide o to, koľko jedol, koľko pil, či bol alebo nebol na toalete. Ide o meranie odporu tela, ktorým prechádza slabý elektrický prúd. Aby bolo čo najpresnejšie, treba si dlane a chodidlá očistiť alkoholom. Odstráni sa tým prípadná mastnota a dosiahne sa približne rovnaký kontakt tela s kovom. Takéto váhy sa používajú aj vo vede, no ide o kvalitnejšie a presnejšie zariadenia v hodnote niekoľkých tisíc eur.
Pokiaľ je tuk rozložený rovnomerne, na mnohých ľuďoch nemusí pôsobiť vizuálne zle.
Ak sa niekomu páčia typy ako Kim Kardashian, tak nie. (smiech) Lenže pozor, ďalším dôležitým parametrom pri meraní je obvod pása. Ak človek prekročí istú hranicu, má vyššie riziko skoršieho ochorenia alebo úmrtia. Obvod pása dobre odráža množstvo vnútrobrušného tuku, ktorý je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení, aterosklerózy aj cukrovky 2. typu. Preto sa nikdy neberie BMI ako jediný ukazovateľ, aj svojim klientom zdôrazňujem, aby si merali obvod pása. Priberanie do brucha je najmenej zdravé priberanie. Človek môže trénovať aj dobre vyzerať, ale keď má bruško, zvyšuje si riziko ochorení.
Na druhej strane je stále lepšie mať miernu nadváhu a byť fyzicky aktívny ako byť chudý a neaktívny. BMI môže vykázať, že je človek v pohode, ale on pritom môže mať extrémne málo svalovej hmoty a v bruchu viac tuku, ako je zdravé.
Ako si správne zmerať obvod pása?
Sú tri rôzne spôsoby, preferujem ten najjednoduchší –
