Oscary sú opäť bielo-čierne

Stalo sa to už druhý rok po sebe. A kým vlani sa protesty šírili len cez hashtag na Twitteri (#OscarsSoWhite), tentoraz to neskončí len demonštráciou nevôle na internete.

Ani jeden čierny herec, Hispánec či iný člen nebielej menšiny v tohtoročných nomináciách na herecké Oscary je výsledok, ktorý vrhá zlé svetlo na oscarovú Akadémiu – dokonca to ohrozuje odovzdanie zlatých sošiek v Los Angeles o štyri týždne.

Dôstojnosť a moc

Až tak veľmi neprekvapí, že to členom Akadémie na Facebooku naložil Snoop Dogg. Čierny rapper však nie je jediný. „Veľmi sklamaná“ je aj prvá Afroameričanka v čele filmovej Akadémie Cheryl Boone Isaacsovej.

Bojkotovať ceremoniál bude režisér Spike Lee, ktorý tvrdí, že„dnešný Afroameričan sa jednoduchšie stane americkým prezidentom, než dostane vysokú manažérsku funkciu v hollywoodskom systéme“.

Herečka Jada Pinkett Smith na udelenie nepríde, zastrája sa, že vynechá aj prenos v televízii a vyzýva publikum, nech urobí to isté. „Žobrať alebo len prosiť o uznanie nám uberá z dôstojnosti. A my máme dôstojnosť, máme aj moc, na to nezabúdajte,“ povedala vo videu na Facebooku.

„Vyzerá to na pokračovanie minulej sezóny,“ komentuje pre Hollywood Reporter šéf Asociácie afroamerických filmových kritikov Gil Robertson.

„Nie že by si nominovaní za výkony ocenenie nezaslúžili. Čakal by som však, že niektoré snímky v nomináciách budú. Výsledok ukazuje, aká priepasť je medzi zvyškom sveta a vkusom Akadémie.“

Biele v čiernych filmoch

Hollywood si pritom myslel, že farebnosť Oscarov je dávny problém minulosti vyriešený prirodzeným vývojom. Napokon, práve „čierny“ príbeh Dvanásť rokov otrokom sa stal snímkou roku 2014 s troma soškami. Ďalší ročník však ukázal, že nešlo o žiaden prielom v norme, ale o výnimku.

A kritikov nominácií nedráždi len to. Čudujú sa málu farieb práve v Hollywoode, teda v prostredí známom skôr ľavicovo-liberálnym postojom k menšinám.

Sú na vine hlasujúci v oscarovej Akadémii? Alebo ich hlasovanie len odráža hlbšie skrytý rasizmus vo fungovaní filmového priemyslu? Alebo je problémom, že dobrých „čiernych“ filmov teraz veľa nevzniklo?

Je lákavé odbiť kauzu tým posledným argumentom, problém je, že titulov, čo nominácie obišli, je celkom dosť a mnohé z nich si pozornosť zaslúžia.

Príkladom je príbeh Beasts of No Nation o detských vojakoch v Afrike, snímka menom Concussion s Willom Smithom alebo nová tarantinovka Osem hrozných so Samuelom L. Jacksonom. Naprázdno obišiel portorický rodák Benicia del Toro v gangsterke Sicario a transrodoví herci z drámy Tangerine.

Všetko snímky a výkony, ktoré sa Oscary, na rozdiel od konkurenčných ocenení BAFTA či Zlaté glóbusy, rozhodli vynechať. Najmä pri dvoch prípadoch to pôsobí zvlásť vypuklo.

Životopis kalifornských rapperov Straight Outta Compton je jedným z najúspešnejších filmov o hudobníkoch všestkých čias. Má takmer úplne čierne obsadenie i režiséra, no jediné nominácie na Oscara šli dvom bielym scenáristom.

Podobne si akademici z väčšinovo čierneho štábu športovej drámy Creed všimli výkon Sylvestera Stalloneho. Ako keby hlasujúci dokázali oceniť na „čiernych filmoch“ predovšetkým to, čo v nich vidia „biele“.

Stará biela Akadémia

„Ak chcete mať Oscara, musíte prísť s príbehom čiernych, ktorých utláčajú bieli. Alebo o tom aspoň bielych presvedčiť,“ pridáva s iróniou komik Roy Wood, Jr.

„Bieli radi cítia výčitky za správanie k čiernym. Ideálny čierny hit hovorí o otroctve, obsahuje bičovanie a spievanie spirituálov. Stavím sa, že ak by v Straight Outta Compton namiesto gangstra rapu zneli spirituály, hneď by mal päť nominácií na cenu.“

Prvý Oscar pre Afroameričana išiel v roku 1940 herečke vo vedľajšej úlohe. V hlavnej kategórii to čiernemu víťazovi a víťazke trvalo ďalších 24, respektíve 38 rokov. Ešte koncom 80. rokov odmietol komik Eddie Murphy práve pre tento problém svoju účasť na ceremoniáli.

Prečo problém pretrváva po prelome tisícročí? Jedni tvrdia, že Oscary len zrkadlia vkus tých, čo ich udeľujú. Academy of Motion Picture Arts and Sciences patrí k čestným inštitúciám s doživotným členstvom, ktorej základňa sa obmieňa len pomaly.

Podľa stanov z konca 20. rokov sú tri cesty naberania nováčikov, ktorých býva ročne len pár desiatok: pozvánka, odporúčanie dvoch iných členov, kvalifikáciou do klubu býva aj získaná oscarová nominácia.

Uzavretosť a tajomnosť inštitúcie podčiarkuje, že výsledky hlasovania nikdy nie sú zverejnené. Donedávna nebol známy ani počet hlasujúcich (približne 6300). Až z analýzy novinárov Los Angeles Times pred pár rokmi vyplynulo, kto je vlastne typický oscarový akademik. Je to beloch (96 percent) a muž (76 percent) s priemerným vekom 64 rokov. Takého pravdepodobne neosloví životopis rapera.

Akadémia tento problém registruje. Nedávno prizvala do svojich radov 322 nových členov, spustila päťročný program pre najväčších zamestnávateľov vo filmovom priemysle na zvýšenie genderovej, etnickej a rasovej pestrosti. Problém je, že tieto zmeny prebiehajú pomaly.

Vo vedľajších kategóriách na Oscaroch (dokument, animácia alebo kostýmy) už s tým nie je problém, faktom však je, že v ostatných umeleckých kategóriách zatiaľ stále dominujú tvorcovia – bieli muži.

Tak to teraz vypálilo

Druhí tvrdia, že problém je v skutočnosti hlbší. Oscarovú Akadémiu tvoria cechy zamestnancov z filmového priemyslu. S farebnosťou štábov majú ešte väčší problém a zmeny je ešte ťažšie presadiť.

To isté si myslí herečka Whoopi Goldbergová, podľa ktorej čiernych filmov vzniká ročne menej, a tak je len prirodzené, že „to skrátka v nomináciách vypálilo takto“.

Skeptická k jednoduchým riešeniam je aj kritička The New York Times: „Som rada, že koľko ľudí nahnevali biele Oscary, ale radšej by som hnev videla 365 dní v roku, nielen, keď oznámia výsledky.“

Že nepomer v zastúpení čiernych hercov vo filmoch nie je taký vypuklý pri porovnaní s ostatnými menšinami, ukazuje analýza magazínu Economist. Desatina z oscarových nominácií pre Afroameričanov od roku 2000 po dnešok nemá až tak ďaleko k zastúpeniu Afroameričanov v americkej populácii (12,6 percenta). Horšie však už pôsobia tri percentá pre Hispáncov, ktorých žije v Amerike 16 percent.

Aj podľa britského magazínu je pre menšiny náročnejšie dostať veľké roly vo filmoch, nehovoriac o ich počte v radoch kritikov či režisérov – napríklad afroamerická žena na poste režisérky je v Hollywoode takmer neznámym druhom. „Tieto čísla naznačujú, že ,vybielenie’, o ktorom je teraz veľká diskusia, sa nezačína za dverami Akadémie, ale v školách herectva a kastingových agentúrach,“ napísal Enomonist.

Na Oscary bez brady

Otázne je, či protesty stlačia dolu sledovanosť slávnostného večera, ktorý sa už minulý rok potýkal s desaťpercentným poklesom záujmu, a je známe, ako citlivo reaguje afroamerická komunita na svojich favoritov na sošku. Na galavečer, ktorý sa bude konať v Los Angeles 28. februára, si vraj preto komik a moderátor Chris Rock „chystá vtipy o belochoch“.

Ďalšie vtipy o Oscaroch bielej farby zatiaľ plnia internet. Príkladom je graf o šanci, akú majú štatisticky herci a herečky v súťaži o zlatú sošku. Základom je detailná analýza osacrových ročníkov od roku 1929 a víťazných filmov podľa rôznych parametrov. S čím by mali kalkulovať záujemcovia o sošku?

U mužov sa napriek móde dnešnej mestskej mládeže najviac cení hladká tvár – s pestovanou bradou či fúzmi šance na víťazstvo dramaticky klesajú na 18 a 17 percent (najpriateľskejšie k ochlpeniu tváre, samozrejme, boli 70. roky 20. storočia). Nulovú šancu má postava športovca, ak sa práve nevenuje boxu, herečky by mali zvážiť, či talent vkladať do postavy prostitútky. Postava by nemala na plátne zomrieť ani mať sex.

Naopak, štatisticky najbližšie k vytúženej zlatej soške majú roly vymyslených príbehov zo súčasnosti alebo z nedávnej minulosti. Z hrdinov najlepšie bodujú Severoameričania, ideálne zamestnanie postavy je vojak, právnik, monarcha či politik, pri ženách matka v domácnosti, matka, dáma z vyššej spoločnosti.

V tomto svetle farba pleti možno nie je hlavný problém Oscarov.