Dnes už na javisko nestačí dať len symbol toho, že Slováci sa majú prestať nenávidieť
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
V opere bežne končia kariéru päťdesiatnici, on bude mať sedemdesiat a stále je v takej kondícii, že spieva titulné postavy. PETER MIKULÁŠ je sólistom Opery SND od roku 1978 a v septembri otvorí ďalšiu sezónu Suchoňovým Svätoplukom. Túto postavu naštudoval už po tretíkrát, teraz však v radikálne odlišnej verzii režiséra Romana Poláka.
V rozhovore hovorí:
- v čom spočíva dnešný odkaz historickej drámy;
- prečo sú na javisku dron, bazén a plamene;
- aké boli osobné stretnutia s autorom opery Eugenom Suchoňom;
- či má Slovensko problém s mladými spevákmi;
- ako z pozície bývalého riaditeľa Opery SND hodnotí nedávne medializované zmeny v divadle.
Keby teraz na Svätopluka opäť prišiel divák, ktorý bol pred pol rokom na premiére, uvidí trochu iné predstavenie?
Dúfam. Samozrejme, nie režijne, réžia by mala zostať tá istá, aj my by sme sa mali na javisku posnažiť a zopakovať svoje výkony ako na premiére, ale svoje „dúfam“ som myslel inak. Na reprízu príde divák, ktorý nás už videl, a bude poučený. Keď nie, tak sa, dúfam, dodatočne poučí a uchopí Suchoňovu kompozíciu za „pačesy“ aspoň tak ako my, ktorí sme sa ňou zaoberali dlhé mesiace. Dúfam, že započuje jej harmonicko-kompozičnú genialitu, farebnosť orchestra, vyváženosť deja, dôraznosť slova, jeho vyváženú vkomponovanosť do hudobných fráz… Zatiaľ vari toľko stačí, čo sa týka skladateľského činu.
Prepáčte, ešte nekončím. Dúfam, že sa divák ponorí do precíznej práce dirigenta, logickej stavby hudobných motívov. Ponorí sa do presunu deja z „tých“ čias, keď bol Svätopluk uvádzaný v predošlých scénických obrazcoch pána Krišku a pána Jakubiska, a doslova objíme aj súčasný Polákov výklad. A toto všetko, prosím pekne, a ešte viac, v hlbšej miere než vtedy na premiére, aj teraz, pri novom navštívení na repríze u nás. Aspoň v to dúfam.
Ospravedlňujem sa, ak požadujem od diváka akosi priveľa a ak odrazu sám po krk plávam v hlbinách tohto super diela, ale ono také naozaj je a verte, ani mne, ani mojim kamarátom na javisku už nestačia „iba“ tri symbolické prúty o našej súdržnosti a symbole, že sa my Slováci máme prestať sváriť a nenávidieť. Po posledných každodenných obrazoch okolitého sveta v médiách tu ide o oveľa viac. O koľko, to nech láskavo posúdi poučený divák, a dúfam, že dostane odpovede na všetky – i skryté – inotaje, ktorých býva skoro každá opera plná, no Svätopluk je nimi hojne preplnený.
Vy ste túto postavu prvýkrát spievali ako tridsiatnik a toto je tretia inscenácia diela, v ktorej účinkujete. Noty sú stále rovnaké, ako by ste porovnali výklad Romana Poláka oproti koncepciám Branislava Krišku a Juraja Jakubiska?
Pred jej inscenovaním pánom Polákom som bol v očakávaní. Počul som klebety v zákulisí i na ulici o hrdzavej továrni, o drone namiesto holubice, o bazéne, plameňoch, dozlatista zafarbenom obruse a podobne. A zrazu,
