Väčšina šoférov nemá dôvod tadiaľ prechádzať, reaguje magistrát Bratislavy na zápchy na Vajanského nábreží

Na Vajanského a Rázusovom nábreží sa minulý týždeň začali tvoriť zápchy. Bratislava tu začala minulý týždeň s rekonštrukciou dvoch pruhov na frekventovanej štvorprúdovej ceste. Účelom obnovy však nie je zlepšenie vozovky pre vozidlá, ale premena vonkajších pruhov na oddelené cyklotrasy v oboch smeroch, ktoré povedú od Mostu SNP až po odbočku z Dostojevského radu na Pribinovu ulicu.

Aktuálna situácia je momentálne takmer totožná so stavom, ktorý nastane po dokončení projektu. Práce by mali byť podľa magistrátu hotové začiatkom septembra.

Kapacita cesty pre osobné automobily sa znížila o polovicu a na mieste sa v podstate okamžite začali tvoriť kolóny áut. Zhruba týždeň po začiatku prác primátor Matúš Vallo na Facebooku reagoval na sťažnosti šoférov: Budú si musieť zvyknúť a prispôsobiť sa. Problémom totiž podľa údajov hlavného mesta nie sú vlastnosti vozovky, ale návyky šoférov.

„Projekt bude mať bez pochýb dosah na automobilovú dopravu na nábreží, pri zmene návykov časti vodičov a vodičiek sa môžeme vyhnúť zásadnejším komplikáciám,“ hovorí Vallo. „Je dôležité pripraviť sa na zmenu návykov ešte skôr, ako pocítime návrat plnej intenzity premávky spojenej so začiatkom školského roka,“ upozorňuje.

Väčšina šoférov tadiaľ iba prechádza

Dáta z mája 2023 podľa Valla ukazujú, že v poobedňajšej aj v rannej špičke prechádza v smere od Šafárikovho námestia na Most SNP približne 1600 vozidiel za hodinu. V opačnom smere od Mosta SNP na Šafárikovo námestie je to približne 1100 vozidiel za hodinu.

Až 70 percent z 2700 šoférov, ktorí cez nábrežie prechádzajú v rannej špičke, nesmerujú podľa údajov hlavného mesta do územia medzi mostom Lanfrancovi a Landererovou ulicou, ale ďalej. To znamená, že pre nich nie je nevyhnutné, aby sa presúvali cez Vajanského nábrežie, keďže môžu využiť napríklad obchvat na Einsteinovej ulici v Petržalke.

„Einsteinova je na tranzitnú dopravu dimenzovaná a prejazd touto trasou za bežných okolností trvá približne rovnako dlho ako trasa po nábreží. Tá je síce z hľadiska vzdialenosti kratšia, ale je zaťažená križovatkami a svetelnou signalizáciou,” vysvetľuje Vallo.

Momentálne podľa služby Google Maps, ktorá pri vypočítaní trasy zohľadňuje aj dopravnú situáciu, je počas poobedňajšej a rannej dopravnej špičky rýchlejšie využiť obchvat. Trasa od vodárenského múzea v Karlovej Vsi do obchodného centra Nivy v pracovný deň v poobedňajších hodinách potrvá 11 minút cez Einsteinovu, pričom cez Vajanského nábrežie až 16 minút.

Dôvodom sú práve zápchy v dôsledku dvoch uzatvorených pruhov, ktoré mesto autám už opäť nesprístupní.

„V žiadnom prípade zámerom mesta nie je zmestiť rovnaký počet vozidiel do polovičného počtu jazdných pruhov, to by, samozrejme, znamenalo kolaps dopravy. Ak si však vodiči, ktorí nábrežím len tranzitujú, zvolia vhodnejšiu alternatívu, nábrežie by to malo zvládnuť bez zásadnejších problémov,” tvrdí Vallo.

Niektorí ľudia na sociálnych sieťach vyčítajú magistrátu, že uzatvorenie pruhov komunikoval verejne len tri dni pred začiatkom rekonštrukcie.

„Obchádzkové trasy – obchvat cez Einsteinovu a mosty cez Dunaj podľa destinácie – komunikujeme od začiatku oznámenia tohto projektu a budeme to intenzívnejšie komunikovať v nasledujúcich týždňoch,“ uviedol pre Denník N magistrát.

Mesto bude šoférov informovať o obchádzkových trasách aj priamo na nábreží prostredníctvom svetelných LED tabúľ, dodal magistrát.

Aktivisti žiadali zrušenie pruhov na Šancovej

V ostatných týždňoch sa na internete objavili dve petície, ktoré žiadali reštriktívne opatrenia voči autám na preťažených uliciach lemujúcich centrum mesta. Jedna petícia žiadala zrušiť jeden pruh na Štefánikovej, druhá vyzýva na zrušenie dvoch pruhov na Šancovej.

Aj strategický dokument hlavného mesta Bratislava 2030 priznáva, že priveľa ľudí sa do práce radšej prepraví autom než MHD, bicyklom či pešo. „Bratislavské cesty a ulice boli desaťročia navrhnuté v oveľa väčšej miere pre autá ako pre ľudí (na bicykli alebo idúcich pešo), čo pretrváva čiastočne až dodnes v dôsledku zastaralých noriem,“ píše sa v dokumente.

Bratislavský magistrát hovorí o investičnom dlhu v oblasti MHD a cyklotrás, ktorý nebude ľahké dohnať, a odvoláva sa na to, že opravuje chodníky a zatraktívňuje alternatívne formy dopravy. Aktivisti si myslia, že to nestačí, v istom bode bude podľa nich treba zaviesť aj reštriktívne opatrenia voči autám.

Magistrát si v ostatnom čase vyslúžil kritiku aj za zdražovanie ceny lístkov MHD, zatiaľ čo ceny parkovania ostali nezmenené. Vallo v rozhovore pre Denník N vysvetlil, že parkovací systém PAAS nechcú zdražovať, kým „nebude dobre nadizajnovaný a ľudia sa s ním úplne nezžijú“.

V prípade Šancovej magistrát koncom júla povedal, že vo všeobecnosti pracuje na projektoch, ktoré sa týkajú upokojovania dopravy, no pri úvahách o znižovaní počtu jazdných pruhov bol opatrný, pretože Šancová „dlhodobo dočasne slúži ako dva dopravné okruhy mesta“.

V prvom rade treba znížiť kapacitu na uliciach, ktoré slúžia ako jeden dopravný okruh, napríklad Štefánikova, Legionárska, Karadžičova či Vajanského nábrežie, povedal vtedy hovorca magistrátu Peter Bubla. Magistrát svoím projektom na Vajanského a Rázusovom teda pristúpil k výrazným reštriktívnym opatreniam voči osobnej automobilovej doprave, aj keď na iných uliciach, ako žiadali autori petícií.

Pri múzeu už neodbočíte doľava

Zrušenie jazdných pruhov nie je jediná zmena v organizácii dopravy, ktorú magistrát pripravuje na Vajanského a Rázusovom nábreží. Ide o komplexnejší projekt, ktorého súčasťou budú aj úpravy svetelnej signalizácie, zrušenie niektorých odbočení, úpravy priechodov a ich debarierizácia.

Zápchy sa na Vajanského nábreží vyskytovali v dopravnej špičke aj pred rekonštrukciou. Z dopravných prieskumov magistrát vie, že ich spôsobovalo aj odbočovanie vozidiel cez električkovú trať na Fajnorovo nábrežie v smere zo Šafárikovho námestia a do Kúpeľnej ulice v smere od Mosta SNP, tvrdí Vallo.

„Kým odbočujúce auto dávalo prednosť vozidlám v protismere a električke, vozidlá za ním museli stáť,” vysvetľuje. Mesto sa preto rozhodlo na tomto miesto zrušiť možnosť odbočiť doľava. Na Fajnorovo námestie sa autom dostanete len v smere od Mosta SNP, pričom Kúpeľná ulica bude pre šoférov prichádzajúcich od mosta dostupná cez Mostovú a Medenú ulicu.

Magistrát zároveň optimalizuje semafor, ktorý riadi premávku od Mosta SNP na Mostovú, po novom na zelenú prejde 8 až 9 áut namiesto piatich, ako to je v súčasnosti. Mesto zároveň plánuje upraviť intervaly semaforov aj v celom širšom okolí, aby sa maximalizovala priepustnosť najvyťaženejších ciest.

Po zrušení pruhov na nábreží sa budú autobusy deliť o jeden pruh s autami. Aby spoje čo najmenej meškali, pred niektorými križovatkami budú zmiešané pruhy pre cyklistov aj autobusy. Najväčšie riziko zdržania je na miestach, kde sa jazdné pruhy zlučujú, tvrdí magistrát s odvolaním sa na dopravné simulácie.

„Preto na Dostojevského rade pred Šafárikovým námestím, kde sa dva priame pruhy redukujú do jedného, vznikne zmiešaný bus-cyklopruh,“ hovorí Vallo.

Všetky prechody na rekonštruovanej ceste budú debarierizované a najvyťaženejší priechod na Rybnom námestí sa zmení tak, aby chodci mohli prejsť celú šírku cesty na jedenkrát a nemuseli čakať na zelenú na malých ostrovčekoch, ktoré lemujú električkovú trať.

V smere do Karlovej Vsi nadviaže nová oddelená cyklotrasa na zmiešaný chodník na Dvořákovom nábreží, ktorý slúži pre chodcov aj cyklistov. V smere na Karadžičovu bude napojená na existujúce cyklotrasy na Starom moste a na Štúrovej ulici. V budúcnosti sa cyklotrasa bude ďalej predlžovať smerom do Nového Mesta.

„Na uliciach Dostojevského rad, Karadžičova a Pribinova postupne vznikne stavebne oddelený cyklopruh,“ priblížil magistrát.

Odborník: Reštrikcie sú dôležité, mesto by ich však malo dopredu komunikovať

Vedúci oddelenia dopravného inžinierstva a dopravnej techniky na Žilinskej univerzite Marián Gogola vníma zmeny na nábreží ako krok smerom k prerozdeleniu verejného priestoru tak, aby sa vytvorili lepšie podmienky pre udržateľnejšie a ekologickejšie formy dopravy.

„V meste predpokladáme, že väčšina ľudí vykonáva (autom) krátke cesty,” hovorí s tým, že pre upokojenie automobilovej dopravy sú potrebné aj nejaké reštrikcie. „Ak všetci budú chodiť tými autami, to je taká cesta do pekla,” dodáva. Reštrikcie samotné však podľa Gogola nestačia, ľuďom by mesto malo vytvoriť adekvátnu ponuku na iné spôsoby dopravy, napríklad vybudovaním oddelených cyklotrás.

„Na druhej strane pre tých, čo nepresedlajú na bicykel, by mala byť buď tá mestská hromadná doprava, alebo nejaké iné prvky udržateľnej mobility,” hovorí.

Čo sa týka zmeny správania šoférov, veľkú rolu by tu podľa Gogolu malo hrať mesto. „Keď už plánuje robiť takéto veľké opatrenie, môže na to obyvateľov začať pripravovať dávno predtým, ako sa to stane,” hovorí. Predpokladá, že šoférom, ktorí sú zvyknutí prechádzať cez nábrežie, bude nejaký čas trvať, kým si zvyknú na novú organizáciu dopravy. Časom ich však môžu zápchy presvedčiť, že majú zvoliť alternatívnu trasu.

„Keď to preženiem, keď človek zistí, že bude sedieť dve hodiny v zápche,  logicky bude hľadať alternatívnu trasu buď autom, alebo sa dá presvedčiť a využije alternatívny spôsob dopravy,” dodáva Gogola. Najlepší spôsob, ako dosiahnuť čo najhladší prechod, je však podľa neho informačná kampaň mesta. „Aby ľudia neboli vystavení šokovej terapii.“