Kto sú hlavné postavy vojny v polícii a prečo vznikla? Otázky a odpovede

Štvrtková akcia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) nedostala žiadne biblické pomenovanie. Názov je stručný – Rozuzlenie a týka sa podozrení, že na Slovensku začala pôsobiť zločinecká skupina, ktorej predstavitelia zneužívali svoje právomoci na to, aby zakryli alebo uľahčili iný trestný čin. Alebo aby konali z pomsty.

Na čele tejto skupiny stál podľa vyšetrovateľov NAKA stred Pán X – podnikateľ Peter Košč, ktorý je známy svojimi kontaktmi v tajnej službe. Okrem neho NAKA vo štvrtok obvinila aj bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, ale aj súčasného šéfa tajnej služby Michala Aláča. Obvinený je aj expolicajt NAKA Ján Kaľavský či exsiskár Martin Ciriak.

Druhou časťou prípadu je obvinenie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Romana Konečného a opäť aj Vladimíra Pčolinského. Jeden je podozrivý z toho, že sa účelovo zbavoval na NBÚ nepohodlných príslušníkov alebo ich postavil účelovo mimo službu. Druhý je podozrivý z toho, že vopred dohodol vytvorenie nepravdivej správy SIS, ktorá sa mala týkať podozrení o manipulovaní vyšetrovaní na NAKA.

Práve od zadržania Vladimíra Pčolinského v marci 2021 bolo zrejmé, že bezpečnostné zložky štátu sa dostali do sporu. Neskôr sa už hovorilo o vojne v polícii. Kto sú jej hlavní aktéri a čo túto vojnu vlastne spustilo? Spísali sme odpovede, ktoré so štvrtkovou akciou Rozuzlenie súvisia.

Kedy sa začala vojna v polícii?

Pnutie v bezpečnostných zložkách spustilo vyšetrovanie bývalého riaditeľa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, ktorého vo svojej výpovedi spomenul už v januári 2021 jeho bývalý námestník Boris Beňa. V marci Pčolinského zadržala NAKA a do konca augusta bol aj vo väzbe.

Medzitým tajná služba vypracovala správu o podozreniach z manipulovania s vyšetrovaniami na NAKA, ktorú riešili ústavní činitelia krajiny vrátane prezidentky na utajovanom stretnutí a neskôr sa preberala aj v parlamente.

Od jari 2021 začala policajná inšpekcia tieto podozrenia vyšetrovať. Na starosti ho mal tím Oblúk vyšetrovateľky Diany Santusovej. Tú vo štvrtok nezadržali ani neobvinili. Zato zadržali v pozícii podozrivých dvoch vyšetrovateľov – Michala Višvádera a Jozefa Khandla.

Trestné oznámenie pre podozrenia z manipulácií vyšetrovaní podal 10. marca 2021 aj samotný Pčolinský. O deň neskôr ho NAKA zadržala.

Bol to práve Pčolinský, kto otvorene pomenoval vojnu medzi inšpekciou a NAKA. „Obávam sa, že môže dôjsť k veľmi nepríjemným konfliktom medzi týmito dvomi organizačnými zložkami, ktoré môžu viesť k ďalším a ďalším konfliktom v spoločnosti,“ povedal po prepustení na slobodu v televízii Joj.

Rozhovor s ním vtedy viedol redaktor Samuel Migaľ, ktorý dnes kandiduje za Hlas do parlamentu.

Čoho sa podozrenia Pčolinského týkajú a v akom štádiu je jeho prípad? 

Boris Beňa vypovedal o úplatku 40-tisíc eur, ktoré zaplatil vplyvný konkurzný právnik Zoroslav Kollár za to, aby ho tajná služba nerozpracovávala. Právnik bol totiž podozrivý v rámci vyšetrovania korupcie na súdoch. O úplatku od Kollára vypovedal aj bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó, ktorý rovnako ako Beňa s políciou spolupracoval.

Pčolinský obvinenia odmietal. Koncom leta 2021 generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku zrušila Pčolinskému, ale aj Kollárovi obvinenie.

Rozhodnutie podpísal Žilinkov prvý námestník Jozef Kandera, pričom to urobil v čase, keď už prokurátor špeciálnej prokuratúry Peter Kysel písal obžalobu na súd. Aj po zrušení obvinenia však NAKA prípad ďalej vyšetrovala a Pčolinského vlani vo februári znovu obvinili.

Dva mesiace na to médiá informovali, že Kollár sa v kauze úplatku pre Pčolinského priznáva a v máji už aj uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom, ktorú schválil aj súd. Kollár nepotvrdil, že úplatok smeroval k Pčolinskému. Priznal, že ho odovzdal Makóovi. Ten ich posunul Beňovi, a ten vypovedal, že si ich rozdelil s Pčolinským.

Pčolinský sa voči týmto tvrdeniam bránil aj trestným oznámením a Beňu s Makóom obviňoval z krivej výpovede a krivého obvinenia. Bratislavská krajská prokuratúra pre nich vlani na jar žiadala aj väzbu, ale súdy jej nevyhoveli a povedali, že nevidia nielen dôvod na ich väzbu, ale ani len na ich trestné stíhanie.

Medzičasom podal prokurátor na Pčolinského aj obžalobu, ale tú Špecializovaný trestný súd a následne aj Najvyšší súd vlani v novembri vrátil pre procesné pochybenia. Opäť sa tak vrátil do fázy vyšetrovania, ktorá už pomaly finišuje.

Čo sa dialo po zadržaní Pčolinského až po obvinenie vyšetrovateľov NAKA?

Sme rodina sa zastala svojho nominanta. V apríli 2021 sa pokúsila v parlamente presadiť novelu Trestného poriadku, podľa ktorej by sa skrátila kolúzna väzba. To sa hnutiu Borisa Kollára, ktorý sa opakovane zastával Pčolinského, nepodarilo.

SIS však medzičasom vypracovala tajnú správu o podozreniach z manipulácií vyšetrovaní. V priestoroch SIS sa následne v máji 2021 konala tajná schôdzka najmocnejších ľudí v krajine. O jej zvolanie žiadal Kollár vtedajšieho premiéra Eduarda Hegera. Stretnutie opakovane kritizuje predseda Smeru Robert Fico.

V máji tiež začal s policajnou inšpekciou spolupracovať bývalý kolega vyšetrovateľov NAKA Ján Kaľavský – ktorý dnes v Bosne žiada o azyl. Ako agent nahrával rozhovory so svojimi kolegami a snažil sa ich vtiahnuť do priznaní z manipulácií. Nič také sa neudialo. Zároveň do kancelárií NAKA boli nasadené odposluchy.

V júni si zobrala inšpekcia citlivé spisy z NAKA. Z následných reakcií je jasné, že medzi oboma inštitúciami je vážny spor. Ten sa ešte viac prehĺbi, keď na inšpekcii zistia, že na NAKA vyšetrujú podozrenia z korupcie voči tímu Oblúk.

V júli sa začnú šíriť správy o tom, že inšpekcia sa chystá zadržať nielen vyšetrovateľov NAKA, ale aj špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica či jeho kolegov. Na zásah si Santusová zavolala policajtov zo Sobraniec. Počas zásahu však nakoniec zadržali len svedka Csabu Dömötöra, ktorý sa k manipuláciám priznal a expresne rýchlo ho odsúdili. Petra Petrova a ďalšieho svedka Mateja Zemana sa inšpekcii nepodarilo zadržať.

Pod výsledok akcie sa zrejme podpísalo aj to, že vtedajší policajný prezident Peter Kovařík ju prerušil, a to z dôvodu, že o nej nevedel. Urobil tak potom, ako sa na akciu pýtal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). Kovaříka inšpekcia neskôr za to obvinila a pred mesiacom vyšetrovateľ navrhol podať v jeho prípade obžalobu.

V júli 2021 odvolali Santusovú z tímu Oblúk, tá sa následne sťažovala listom ústavným činiteľom, že sa niekto pokúša zmariť prácu jej tímu. V septembri unikol na verejnosť realizačný návrh NAKA, podľa ktorého plánovali vyšetrovať Santusovú, bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana, ale aj Kaľavského. Riadiť ich mal Peter Košč, prezývaný Pán X,  podnikateľ s kontaktmi na tajnú službu – ktorý je dlhodobo na úteku.

13. septembra 2021 inšpekcia zadržala vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu, Pavla Ďurku, Štefana Mašina, Milana Sabotu a vtedajšieho šéfa policajnej inšpekcie Petra Scholtza. Prípad dozoruje Krajská prokuratúra v Bratislave, ktorá žiadala pre zadržaných aj väzbu.

Prečo sa dostali NAKA a policajná inšpekcia do konfliktu?

Kľúčový spor súvisí s tým, že cez preverovanie údajného manipulovania vyšetrovaní na NAKA sa tím Oblúk z policajnej inšpekcie chcel dostať ku kľúčovým vyšetrovacím spisom. Do veľkej miery sa to Santusovej aj podarilo. Na NAKA sa obávali únikov zo spisov. Okrem toho riešili podozrenia, ktoré získali z operatívnych informácií, že tím Oblúk má za spochybňovanie vyšetrovaní mediálne známych káuz sľúbené výhody. Napríklad sa spomínalo miesto Santusovej v tajnej službe.

Zo štvrtkovej akcie Rozuzlenie vyplýva, že vznikla skupina, ktorá sa snažila zmariť vyšetrovania závažných korupčných káuz, a to najmä Očistec. Tento prípad vyšetrovali policajti okolo Čurillu a Ďurku a súvisel s podozreniami zo zneužívania polície v ére Smeru na politické a obchodné záujmy.

Čo vyšetroval tím Santusovej?

Tím Santusovej vyšetroval v prvom rade podozrenia, že vyšetrovatelia NAKA manipulujú svedecké výpovede. Išlo najmä o svedectvá takáčovcov, členov zločineckej skupiny, ktorí začali usvedčovať z korupcie mnohých bývalých policajných funkcionárov, respektíve odkrývali systém „našich ľudí“, ktorý v ére Smeru na polícii fungoval.

Vyšetrovatelia boli podozriví, že inštruujú Petra Petrova, aby naviedol, ako majú vypovedať ostatní svedkovia zo skupiny takáčovcov. Aj odposluchy, ktoré vznikli v kanceláriách NAKA, však dokazujú, že tieto tvrdenia o manipuláciách nesedia.

V súčasnosti je obvinenie Čurillu a jeho kolegov postavené na tom, že si údajne vymysleli podozrenia voči policajnej inšpekcii a zneužili tak právomoc verejného činiteľa. Dôkazom tohto ich konania má byť uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci zo 16. júla 2021.

Ide o uznesenie, ktoré 24. augusta 2021 zrušil prvý námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera podľa paragrafu 363. Urobil tak, hoci nebol v prípade nikto konkrétny obvinený. Tento postup vyčítal Kanderovi nedávno aj ústavný súd.

Prečo skončil Čurilla a ďalší vyšetrovatelia vo väzbe?

Prípad vyšetrovateľov NAKA mal v septembri 2021 veľmi rýchly spád. Najskôr ich 13. septembra 2021 inšpekcia zadržala. Na ďalší deň ich obvinili a 15. septembra podali návrh na ich vzatie do väzby. Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Bratislava III Juraj Kapinaj začal ešte v ten večer rozhodovať a postupne všetkých obvinených vzal do väzby.

Prokurátor Juraj Chylo z bratislavskej krajskej prokuratúry argumentoval, že pätica obvinených by mohla na slobode ovplyvňovať vyšetrovanie, ale aj pokračovať v trestnej činnosti.

Krajský súd v Bratislave o väzbe rozhodoval 1. októbra a obvinených policajtov prepustil na slobodu. Zároveň skonštatoval, že ich trestné stíhanie vidí ako nedôvodné. Vylúčil, že by si podozrenia voči inšpekcii vyfabulovali. Naopak, senát predsedníčky Magdalény Blažovej a sudkýň Danice Veselovskej a Márie Šimkovej v uznesení opísal operatívne informácie, ktoré viedli k začatiu trestného stíhania na inšpekcii.

Sudcovi Kapinajovi vyčítali, že nevedia, z akých dôkazov vychádzal, keď písal o existujúcom podozrení voči vyšetrovateľom. Neuviedol vraj do rozhodnutia o vzatí do väzby žiadne vlastné úvahy ani myšlienkové postupy.

V súvislosti s týmto rozhodnutím začala NAKA vyšetrovanie, a to ohľadom spáchania trestného činu ohýbania práva.

Prečo sú vyšetrovatelia NAKA stále obvinení?

Krajský súd v Bratislave síce skonštatoval, že Čurilla a jeho kolegovia sú stíhaní nedôvodne, no nemohol ich obvinenie zrušiť. O ich sťažnosti voči obvineniu rozhodovala generálna prokuratúra, ktorá až vo februári 2022, teda po takmer polroku, povedala, že ostávajú obvinení.

„Skutočný dôvod vydania uznesenia rozhodne neboli operatívne poznatky, ako tvrdil krajský súd, ktoré obvinených oprávňovali vydať inkriminované uznesenie, ale obava obvinených zo zadržania príslušníkmi inšpekcie,“ skonštatovala prokurátorka Katarína Habčáková v rozhodnutí. Zdôraznila, že krajský súd rozhodoval o väzbe a nie o vine či nevine vyšetrovateľov. Tí neuspeli na generálnej prokuratúre ani s paragrafom 363. Generálna prokuratúra podľa neho vôbec nerozhodovala. Nemohla, lebo riešila sťažnosť proti obvineniu.

Už začiatkom leta to vyzeralo tak, že vyšetrovanie Čurillu a jeho kolegov pomaly speje ku koncu. Obvineným totiž dal vyšetrovateľ termín na preštudovanie si spisu, čo býva posledná fáza pred ukončením vyšetrovania. Ten termín bol na 14. augusta, ale ako potvrdil advokát obvinených Peter Kubina, začiatkom augusta ten termín inšpekcia zrušila. Chce ešte doplniť dokazovanie.

Je akcia Rozuzlenie reakciou na to, že vyšetrovanie Čurillu a spol. finišuje?

Toto tvrdenie Roberta Fica časovo nesedí. Policajný prezident Hamran vo štvrtok zdôraznil, že trestné stíhania súvisiace s akciou Rozuzlenie sa začali v októbri 2021 a apríli 2022. Tieto dva dátumy majú dokazovať, že nejde o narýchlo pripravenú akciu.

Hamran zároveň zosumarizoval, koľko úkonov už v prípade NAKA vykonala. Vypočula dvadsiatich svedkov, urobila dvadsaťdva dožiadaní, teda zháňala podklady. Hamran spomenul, že v auguste vypočula NAKA utajeného svedka. A práve s tým môže súvisieť načasovanie štvrtkovej akcie. Po tejto svedeckej výpovedi mohol vyšetrovateľ získať dôkazy, aby mohol skupinu obviniť.

Prečo medzi prvými reagoval na akciu predseda Smeru Robert Fico?

Spochybňovanie vyšetrovaní na NAKA sa stalo jednou z tém Smeru a jeho lídra. Vysvetlenie súvisí s tým, že vyšetrovateľ Ján Čurilla a jeho kolegovia riešili väčšinu z podozrení týkajúcich sa Ficových nominantov. Je známe, že niektorí z nich začali vypovedať o korupčnom systéme a systéme našich ľudí, ktorý Smer v tejto krajine zaviedol.

Aj to je dôvod, prečo Fico na tlačových besedách verejne spochybňuje svedkov, spolupracujúcich obvinených, ako je bývalý šéf finančnej jednotky NAKA Bernard Slobodník či bývalý šéf daniarov František Imrecze.

Tí vypovedali napríklad aj v kauze Súmrak, ktorá priamo zasiahla Fica, ale aj exministra vnútra Roberta Kaliňáka. Vlani v apríli ich NAKA obvinila z toho, že využili informácie z finančnej správy na diskreditáciu politických oponentov. Fico s Kaliňákom mali pritom stáť na čele zločineckej skupiny.

U generálneho prokurátora Maroša Žilinku im však v novembri, krátko pred ukončením vyšetrovania, obvinenie zrušili.

Smer sa dlhodobo pokúša spochybniť Slobodníka aj Imrezceho. Poslúžiť na to mali aj púšťané časti odposluchov z kancelárií vyšetrovateľov NAKA. Následne sa ukázalo, že sú zmanipulované, postrihané a povytŕhané z kontextu.