Aktuálne prieskumy: PS má šancu konkurovať Smeru, v Ipsose zaostáva o 3 percentá, v AKO o necelé dve

Najnovší volebný model agentúry Ipsos potvrdzuje doterajšie trendy v prieskumoch verejnej mienky. Rebríček straníckych preferencií vedie s podporou takmer 20 percent voličov Smer, ktorého voliči sú z veľkej časti jasne rozhodnutí voliť túto stranu.

O prvé miesto by s Robertom Ficom teoreticky mohlo súperiť Progresívne Slovensko (PS), ktoré zaostáva o tri percentuálne body. Povzbudením pre progresívcov by mohlo byť, že aj odhodlanie jeho priaznivcov voliť práve túto stranu skôr rastie.

Až s odstupom nasleduje Hlas Petra Pellegriniho, teda strana, ktorá dlhé mesiace prieskumom dominovala. V polovici augusta by získala niečo vyše 13 percent hlasov. Do parlamentu by sa ešte dostali Republika, trojkoalícia OĽaNO, Kresťanskej únie a strany Za ľudí, ale aj KDH, SaS, Sme rodina a SNS Andreja Danka.

Ipsos pripravil volebný model pre Denník N medzi 10. a 14. augustom.

Boris Kollár na hrane

Naďalej platí, že o výsledku volieb rozhodne, ktoré strany sa reálne dostanú do parlamentu. Ak by voľby dopadli približne tak, ako predpovedá augustový model Ipsosu, istotu účasti v Národnej rade majú v podstate len Smer, PS, Hlas a Republika, ktorá by získala asi 8 percent hlasov.

Zvyšné subjekty nemajú ďaleko od kvóra potrebného na vstup do parlamentu. Trojkoalícia vedená hnutím OĽaNO Igorom Matoviča by v auguste získala necelých 8 percent hlasov, na vstup do parlamentu potrebuje prekonať 7-percentné kvórum.

KDH by volilo vyše 6 percent respondentov, SNS, SaS a Sme rodina sa pohybujú medzi piatimi a šiestimi percentami. Najmä v prípade Sme rodina vidieť dlhodobejší trend poklesu podpory tejto strany. Kým ešte na jar získavala v prieskumoch stabilne medzi siedmimi a ôsmimi percentami, teraz sa pohybuje len okolo šiestich percent.

Predseda strany Boris Kollár posledné týždne čelí kritike za fyzický atak na svoju bývalú partnerku Barboru Richterovú. On sám za jej výpoveďou vidí širší komplot, ktorý má údajne za cieľ vyradenie Sme rodina z parlamentu. Poukazuje najmä na podnikateľa Zoroslava Kollára.

Predseda parlamentu nedávno dokonca podal trestné oznámenie pre podozrenie, že skupina okolo tohto podnikateľa podplatila neznámeho človeka, aby Sme rodina diskreditoval.

Pod hranicou zvoliteľnosti zostali Aliancia (s podporou 3,6 percenta hlasov), Kotlebova ĽSNS a strana Demokrati by získali necelé tri percentá, kandidátka Modrých a Mosta-Híd by dostala 1,4 percenta hlasov, Maďarské fórum spojené so stranami ODS a Rómskou koalíciou by volilo 0,7 percenta voličov.

Vysoký počet strán, ktoré by sa dostali do parlamentu, no navzájom neraz odmietajú budúcu spoluprácu, by mohol viesť ku komplikovanému skladaniu novej vlády po voľbách.

Podľa augustového modelu by si poslanecké mandáty delilo 9 kandidujúcich subjektov, z ktorého jeden je trojkoalíciou. A ďalšie – najvypuklejšie je to pri SNS – si na svoju kandidátku zobrali politikov z množstva ďalších strán či názorových prúdov.

Na väčšinu by nedosiahla ani koalícia zložená zo Smeru, Hlasu, SNS a Sme rodina. Tieto strany by mali dohromady v parlamente 75 poslancov, opierať by sa teda museli aspoň o tichú podporu zo strany Republiky.

Teoreticky možná by bola aj široká vláda bez Smeru aj OĽaNO, ktorú by dokázali zostaviť Progresívne Slovensko, Hlas, KDH, Sme rodina a SaS. Takáto vláda by sa v parlamente opierala o 81 poslancov.

Smer by podľa aktuálneho modelu Ipsosu získal 34 poslaneckých mandátov, Progresívne Slovensko 29, Hlas by mal 23 poslancov, OĽaNO a Republika zhodne po trinásť, Sloboda a Solidarita a KDH po desať poslancov a Sme rodina a SNS by získali zhodne 9 mandátov.

Voliči PS sú odhodlaní, SaS stráca jadro

Z pohľadu predvolebných trendov sú dôležité nielen aktuálne čísla v prieskume preferencií, ale aj detailnejší pohľad na šance strán udržať si aktuálnych sympatizantov, ale aj získať nových.

O nich napovedajú kategórie „voličský potenciál“, teda počet ľudí, ktorý niektorú zo strán menoval nielen ako svoju prvú, ale aj druhú a tretiu voľbu; a „volebné jadro“, teda naopak, počet ľudí, ktorí chcú ísť určite voliť a okrem svojej prvej voľby o inej strane neuvažujú.

Veľmi silné jadro si udržuje Smer, tvorí ho až 15 percent všetkých voličov. Od mája sa jadro Smeru posilnilo o dva percentuálne body, čo naznačuje, že čím bližšie k voľbám, tým pevnejšie sú priaznivci tejto strany rozhodnutí túto stranu v septembri voliť.

Spolu s preferenciami rastie aj pevnosť rozhodnutia pri priaznivcoch Progresívneho Slovenska. V máji tvorilo jadro PS asi 7 percent voličov, teraz je to o tri a pol percentuálneho bodu viac. Naopak, nervozitu by mohli pociťovať v SaS. Nielenže sa strane nedarí poskočiť od 5-percentného kvóra, strane sa od júna o polovicu znížil počet pevne rozhodnutých voličov. Jadro SaS tvorí asi percento voličov.

Najširší volebný potenciál má Smer, dosahuje už takmer tretiny voličov. Okrem priaznivcov Smeru ho tvorí najmä necelá polovica voličov Hlasu a rovnaký pomer priaznivcov SNS a Republiky, ktorí stranu Roberta Fica menovali ako svoju druhú a tretiu voľbu.

PS a Hlas majú potenciál na úrovni asi štvrtiny voličov. Hlas ako svoju druhú či tretiu voľbu pripúšťa asi tretina voličov Smeru, ale aj tretina priaznivcov Sme rodina. Progresívcov by mohla zvažovať ešte polovica voličov SaS. Vysoký potenciál majú aj SaS, SNS či Republika, jeho naplneniu však bráni, že je tvorený priaznivcami strán, ktoré zatiaľ skôr rastú (teda najmä Smeru v prípade SNS, Republiky a Progresívneho Slovenska v prípade potenciálu SaS).

Ipsos uskutočnil prieskum na vzorke 1003 respondentov medzi 10. a 14. augustom formou internetových dotazníkov.

Agentúra minimalizuje efekt chýbajúcich zástupcov občanov, ktorí nevyužívajú internet, vážením výsledkov na základe ekonomického statusu a príjmu, ale aj minulého volebného správania.

Ipsos je členom asociácie SAVA a členom medzinárodnej siete so sídlom vo Francúzsku, druhej najväčšej prieskumnej agentúry na svete.

AKO: PS tesne za Smerom

PS konkuruje Smeru aj v prieskume AKO pre TV Joj. Smer by podľa neho volilo 19,2 % ľudí, PS 17,8 %, tretí Hlas má 15 %. Trojkoalícia OĽaNO by sa tesne dostala do parlamentu (7,2 %), pomerne nízko skončila Republika (6,3 %).

Nasledujú SaS (6,6 %), KDH (6,2 %), SNS (5,9 %) a Sme rodina (5,7 %). Pod 5-percentným kvórom by skončili Demokrati aj Aliancia, nedosiahli by ani 3 %.

AKO uskutočnilo prieskum pre reláciu Na hrane televízie Joj od 7. do 14. augusta na vzorke 1000 respondentov formou telefonického dopytovania.

Agentúra zverejnila podrobnejšie dáta aj podľa vekových skupín. Medzi mladými ľuďmi do 33 rokov vedie PS s podporou 30 %, nasledujú Smer a SaS, obe by dostali zhodne 11 %.

Medzi voličmi strednej generácie (34 až 49 rokov) by vyhral Smer (19 %) pred PS (17) a Hlasom, v kategórii ľudí medzi 50 až 65 rokov by uspel Smer (20) pred Hlasom (16), PS by získalo 13 % hlasov.

Medzi najstaršími voličmi nad 66 rokov by Hlas (28 %) tesne predbehol Smer (27).

Ak by voľby dopadli podľa aktuálneho prieskumu agentúry AKO, Smer by mal 32 poslancov, PS 30 a Hlas 25. Trojkoalícia vedená OĽaNO by získala 12 poslaneckých mandátov, SaS a Republika po 11 mandátov, KDH a SNS zhodne 10 kresiel, Sme rodina by obsadila 9 mandátov.

Teoretická koalícia Smeru, Hlasu, SNS a Sme rodina by mala tesnú väčšinu 76 poslancov. Ak by presvedčila na tichú podporu Republiku, opierala by sa o 86 poslancov. Koalícia PS, Hlasu, SaS, Sme rodina a KDH by mohla vládnuť s podporou 85 poslancov, bez Sme rodina (teda PS, Hlas, SaS a KDH) by mala 76 poslancov.