Čo znamená zásah voči šéfom SIS a NBÚ pre prezidentku, premiéra a strany vo volebnej kampani

Šesť týždňov pred parlamentnými voľbami rozprúdil predvolebnú kampaň policajný zásah namierený na predstaviteľov viacerých bezpečnostných zložiek. Po akcii Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) s názvom Rozuzlenie zostali obvinení riaditeľ SIS Michal Aláč a riaditeľ Národného bezpečnostného úradu Roman Konečný.

Polícia ich viní pre podozrenia zo snahy manipulovať politicky citlivé vyšetrovania cez diskreditáciu vyšetrovateľov NAKA okolo Jána Čurillu.

Od prvej chvíle bolo zrejmé, že takýto zásah tak krátko pred voľbami bude mať aj politické následky. Pozreli sme sa aké – a na ktorých aktérov.

Premiér Ľudovít Ódor

Ľudovít Ódor nastúpil v máji do čela dočasnej úradníckej vlády s ambíciou držať sa čo najviac bokom od predvolebnej kampane, ktorú ovplyvňuje aj vyšetrovanie veľkých káuz a vojna v polícii.

Veľmi rýchlo sa ukázalo, že to nebude úplne možné.

Takto pred mesiacom sa predseda vlády spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou rozhodli vyriešiť spor medzi vedením polície a povereným ministrom vnútra Ivanom Šimkom odchodom ministra. V dôsledku tohto rozhodnutia je dnes premiér novým povereným ministrom vnútra, aktuálne dianie sa teda fakticky dotýka jeho vlastného rezortu.

Pred necelými dvomi týždňami Ódor na diskusii na festivale Atmosféra vravel, že by chcel spolu so svojím kabinetom v predvolebnej kampani otvárať vecné témy, ktoré sú pre Slovensko dôležité, ale politici sa im venovať nebudú. „Predpokladáme, že niektoré témy budú v kampani zaznievať veľmi málo, že budú dominovať pseudotémy,“ vysvetľoval.

„Tam chystáme materiály, v ktorých budeme hovoriť o tom, čo Slovensko potrebuje: ako napríklad zmeniť eurofondy a ich manažovanie, ako hovoriť o talente, výskume, vývoji, ako tu udržať mladých.“

Aktuálny vývoj naznačuje, že premiér bude musieť oveľa častejšie reagovať aj na denné dianie a tlačovky politikov. Ukázalo to aj jeho piatkové vystúpenie po rokovaní bezpečnostnej rady štátu, na ktorom predseda vlády musel odpovedať politikom, ako je Robert Fico.

„Pre mňa je nepredstaviteľné a neakceptovateľné politicky a mocensky bez akýchkoľvek dôkazov zastrašovať orgány činné v trestnom konaní,“ vyhlásil. „Spoločne s pani prezidentkou konáme striktne v medziach zákona. Chápem, že pre niektorých ľudí to môže byť šokujúca informácia, no rád by som pripomenul, že už nežijeme v dobe ‚našich ľudí‘.“

Najaktuálnejším následkom pre premiéra budú otázky, prečo ani po piatku neodvolal obvineného šéfa SIS Michala Aláča. Ľudovít Ódor musel už pri svojom nástupe odpovedať na to, či nemieni vymeniť šéfa SIS, ktorého za minulej vlády presadila do funkcie koaličná Sme rodina. V máji hovoril o červených čiarach, ktoré Aláč nesmie prekročiť.

Teraz predsedu vlády na výmenu riaditeľa SIS vyzývajú niektoré mimovládne organizácie, ale paradoxne aj politici, za ktorých koalície sa do funkcie dostal. Od bývalého premiéra Eduarda Hegera po líderku Za ľudí Veroniku Remišovú.

Ódor zatiaľ takéto rozhodnutie neurobil, i keď ho úplne nevylučuje. „V momente, keď na základe dôkazov a faktov dospejú prokuratúra a súdy k rozhodnutiu, budem konať voči dotknutým aktérom, či už je to SIS, alebo polícia, ktoré spadajú pod kontrolu vlády,“ povedal premiér v piatok.

„Na základe pocitov nemôžeme hovoriť o niečej vine alebo nevine. Musíme si počkať naozaj na to, čo povie prokuratúra a súdy, a potom vyvodzovať zodpovednosť na jednu alebo na druhú stranu.“

Prezidentka Zuzana Čaputová

Počas vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera sa prezidentke Zuzane Čaputovej darilo držať viac-menej mimo koalično-opozičného súboja o vyšetrovanie veľkých korupčných káuz. Hlavný politický konflikt prebiehal medzi politikmi Smeru na jednej strane a koaličnými politikmi či lídrami OĽaNO na strane druhej.

Predseda Smeru Robert Fico síce prezidentke ešte aj pred pádom vlády Eduarda Hegera pripisoval zodpovednosť za údajnú kriminalizáciu opozície tým, že podľa jeho tvrdení „držala Hegerovu a Matovičovu vládu“, no hlava štátu kľúčovou aktérkou nebola.

Teraz už Smer robí z prezidentky svojho hlavného súpera aj pri téme vyšetrovania korupčných káuz spojených s vládnutím tejto strany do roku 2020. Najlepšie to dokazuje absurdný výrok poslanca Smeru Ľuboša Blahu, ktorý po minulotýždňovom zadržaní bývalého policajného prezidenta a deviatky na kandidátke strany Tibora Gašpara prirovnal Zuzanu Čaputovú k Hitlerovi a ňou vytvorenú úradnícku vládu k nacistickému režimu v 30. rokoch.

Dá sa očakávať, že útoky na prezidentku zo strany Roberta Fica a politikov jeho strany sa ešte zostria.

Väčšiu mieru zodpovednosti prezidentky za vysvetľovanie aktuálneho diania v štáte vidieť aj z toho, že v prípade vládnutia štandardnej vlády s dôverou parlamentu by sa spoločnosti prihovárali najmä premiér a ministri. Teraz to robí aj hlava štátu.

„Chcem uistiť všetkých občanov, že dotknuté inštitúcie sú nateraz vedené svojimi námestníkmi a že robia všetky potrebné kroky smerom k svojim domácim aj zahraničným partnerom,“ vyhlásila. „Toto považujem za veľmi dôležitú správu pre zachovanie riadneho chodu všetkých dotknutých orgánov.“

Aktuálny vývoj v takzvanej vojne v polícii má ešte jeden rozmer, ktorý súvisí s prezidentkou. Zuzana Čaputová už v roku 2021 čelila kritike za to, že sa zúčastnila stretnutia organizovaného SIS pod vedením Michala Aláča, na ktorom tajná služba prezentovala správu o údajnej manipulácii vyšetrovaní veľkých káuz.

Policajný prezident Štefan Hamran vo štvrtok túto správu SIS spomenul ako jeden zo spôsobov, akým vedenie SIS napomáhalo snahe zastaviť vyšetrovania cez diskreditáciu policajtov z NAKA. Zuzana Čaputová preto dnes môže čeliť otázkam, či spätne svoju účasť na schôdzke SIS nevyhodnocuje ako politickú chybu.

Robert Fico a Smer

Päť rokov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, po ktorej sa na verejnosť dostalo obrovské množstvo výpovedí, informácií a výpovedí o prepojení Smeru s oligarchiou a bezpečnostnými zložkami, vedúce k porážke Roberta Fica v parlamentných voľbách v roku 2020, sa Slovensko dostalo do zvláštnej situácie.

Dnes už je pomerne bežné interpretovať policajné zásahy a vyšetrovanie podozrení z korupcie za minulej garnitúry ako niečo, čo Robertovi Ficovi údajne pomôže. Dobre to ilustrujú výroky predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina).

„Trošku aj závidím tým smerákom… Keby som mal vymyslieť nejaký spôsob, ako pomôcť strane Smer k lepším preferenciám, tak nevymyslím nič lepšie ako táto NAKA. Toto pomôže v preferenciách Smeru a rovnako protipólu PS,“ tvrdil.

Je pravda, že Ficovi sa časť spoločnosti podarilo presvedčiť, že stíhania nominantov vlád Smeru, z ktorých niektorí už poznajú právoplatné rozsudky, sú dôsledkom politickej objednávky na kriminalizáciu opozície. Policajné zásahy takto rámcuje už tri roky.

No miera aktivity, akú pri obrane svojich nominantov Fico vyvíja, naznačuje, že v Smere môžu byť z policajných zásahov nervózni a že ich sami nemusia vnímať ako výhodu v predvolebnej kampani.

Stále totiž platí, že policajné akcie môžu verejnosti pripomínať minulosť Smeru a kauzy, ktoré sa za jeho vlády diali. Tie už neodradia voličov Smeru, ale môžu mobilizovať tých, ktorí návrat Roberta Fica odmietajú. Predseda Smeru si to možno uvedomuje.

Aktuálne totiž najväčšiu zodpovednosť za súčasné policajné zásahy pripisuje Progresívnemu Slovensku, ktoré podľa najnovších prieskumov má – i keď zatiaľ len teoretickú – šancu voľby nakoniec vyhrať.

„Najviac má z akcie profitovať Progresívne Slovensko, pretože prezidentka, tak ako podporovala čurillovcov, Lipšica, Matoviča, Mikulca, teraz podporuje tento zákrok, lebo si myslí, že pomôže čurillovcom, no aj si naivne myslí, že do volieb ešte bude opozícia poškodená a vyhrá jej strana,“ vyhlásil Fico napríklad vo štvrtok.

Progresívne Slovensko

Progresívne Slovensko sa v rámci koalície PS/Spolu v posledných parlamentných voľbách do Národnej rady nedostalo. Počas troch rokov vlád vedených hnutím OĽaNO nebolo vyšetrovanie veľkých korupčných káuz kľúčovou agendou PS ani s ním táto strana nebola spájaná.

Dnes sa aj vďaka stratégii Roberta Fica a Smeru dostávajú progresívci do pozície jedného z aktérov, o ktorých politickí protivníci v súvislosti s najnovšími politickými zásahmi hovoria. Pre PS to znamená, že musí výraznejšie komunikovať, na ktorej strane stojí.

Predseda strany Michal Šimečka bol vo štvrtok večer hosťom relácie Na hrane televízie JOJ. Diskutoval s predsedom Hlasu Petrom Pellegrinim, ktorý konanie NAKA kritizoval. Šimečka mu oponoval.

„Toto nie je blesk z jasného neba. Predsa minimálne dva roky tu hovoríme o tom, že existuje skupina ľudí v rámci tajnej služby či policajnej inšpekcie, ktorá sa snaží mariť vyšetrovania veľkých korupčných káuz z éry vlád Smeru,“ povedal Šimečka v Na hrane.

„To, čo sa stalo dnes, je, že vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry zhromaždili dostatok dôkazov, aby pristúpili do ďalšej fázy, teda k obvineniam, či už pána súčasného, alebo bývalého riaditeľa SIS. Podľa mňa by sme to teraz mali nechať v rukách prokurátora a v rukách súdu.“

Šimečka odmietol Ficovu interpretáciu, že zásahy pomôžu PS. „To len prezrádza, čoho sa najviac bojí. Ukazuje to, o čom budú voľby: máme možnosť zvoliť si politikov, ktorých jediný program je pomsta, ktorí kandidujú, aby ochránili sami seba zo strachu pred spravodlivosťou; alebo máme možnosť zvoliť si politikov, ktorí nekandidujú zo strachu ani kvôli pomste, ale preto, lebo chcú posunúť Slovensko.“

Zaujímavé bolo, že sa Šimečka pomerne ostro vyhranil aj voči Petrovi Pellegrinimu, ktorému pripomenul, že bol členom vládnych garnitúr, do ktorých éry podozrenia z korupcie spadajú.

„Tie veci, ktoré dnes vyplávali na povrch a ktoré sa vyšetrujú tri roky, za ktoré sú ľudia odsúdení, sa diali za čias, keď ste boli minister, predseda parlamentu, člen vedenia Smeru a potom aj premiér. Ste jeden z pôvodcov toho, čo tu dnes deje,“ odkázal Šimečka predsedovi Hlasu.

Peter Pellegrini a Hlas

Štvrtková diskusia Pellegriniho a Šimečku v televízii JOJ bola výpovedná aj vo vzťahu k diskusiám, či by tieto strany vedeli spolu vládnuť. Súdiac podľa jej priebehu by sa koalícia PS a Hlasu rodila pomerne ťažko.

Ak v ďalších týždňoch kampane dostane vyšetrovanie korupčných káuz takú váhu, že sa stane dôležitým deliacim momentom medzi jednotlivými stranami, môže to Hlas prirodzene posúvať skôr k spolupráci so Smerom.

Pellegrini pre policajný zásah voči šéfom SIS a NBÚ nešetril kritikou, dokonca varoval pred medzinárodnou hanbou. „Progresívne Slovensko pravdepodobne podporuje celú túto situáciu, ktorá na Slovensku nastala a ktorá má devastačné účinky aj na naše zahraničné renomé v oblasti bezpečnostných zložiek,“ vravel líder Hlasu.

„Dvakrát po sebe teatrálne, s použitím sily kukláčov, sa snažiť zatknúť šéfa SIS, ktorý disponuje tajnými informáciami nielen slovenskými, ale aj zahraničnými, a šéfa NBÚ, ktorý teraz aj počas vojny ako súčasť NATO dbá nad kontrolou tajných informácií… To je taká hanba pre Slovensko.“

Možno ešte príznačnejšia pre nálady v Hlase bola iná debata, ktorá sa odohrala vo štvrtok. Spravodajská televízia TA3 si do relácie Téma dňa pozvala na jednej strane poslancov Tomáša Valáška (PS) a Juraja Krúpu (SaS), na druhej Roberta Kaliňáka zo Smeru a jeho nástupkyňu na poste ministerky vnútra Denisu Sakovú (Hlas).

Súznenie medzi Kaliňákom a Sakovou bolo očividné. „Pán Hamran, ktorý už robí politické tlačovky v bielej košeli, nie je podľa mňa prezident Policajného zboru. Posledné záťahy a zadržania, čo robil, či už to bolo dnes, alebo v prípade Tibora Gašpara, to je skutočne na hanbu.“

OĽaNO, Sme rodina a ostatní aktéri

Obvinenie Michala Aláča, ktorý bol v bývalej koalícii považovaný za nominanta Sme rodina, by teoreticky mohlo predstavovať problém pre Borisa Kollára a jeho hnutie. Fakticky sa dá povedať, že ide o kauzu jeho nominanta, ktorú však Kollár považuje za vykonštruovanú.

Preferencie Sme rodina v posledných mesiacoch spadli na hranicu zvoliteľnosti a hnutie nemá istú účasť v parlamente. Dôvodom je najmä Kollárova kauza fyzického násilia voči jeho bývalej partnerke Barbore Richterovej. V takejto situácii môže byť pre Sme rodina citlivá každá ďalšia kauza, ktorá bude s hnutím spájaná.

Kollár policajného prezidenta Hamrana kritizoval a varoval pred špirálou pomsty (podľa jeho slov „vendety“), keď si jednotlivé garnitúry politikov a policajtov budú medzi sebou vybavovať účty, čo podľa odvážnej interpretácie predsedu parlamentu môže údajne viesť k tomu, že mladí ľudia nebudú chcieť žiť na Slovensku.

Zaujímavejší je prístup OĽaNO, ktoré na zámere vyšetriť korupčné kauzy Smeru postavilo svoju volebnú kampaň pred voľbami v roku 2020 a dodnes varuje pred návratom mafie. Exminister vnútra Roman Mikulec síce v piatok vystúpil v TA3 v debate s Tiborom Gašparom, líder hnutia Igor Matovič zásahu venoval minimum pozornosti.

Nezorganizoval žiadnu tlačovku, aktuálnemu dianiu nevenoval žiadny status na Facebooku a pokračoval vo svojom turné s debatami v kultúrnych domoch. Vo štvrtok diskutoval v Myjave a Malackách.

Ďalší bývalí koaliční politici, z SaS či Demokratov, väčšinou kritizovali Roberta Fica, odmietli slová o policajnom prevrate a podporili políciu pri vyšetrovaní káuz. Politici Republiky hovoria o likvidácii opozície.