Leško, Šimečka, Vašečka: V demokracii sa zločiny musia vyšetrovať, aj keď je to politicky nevýhodné

Od pondelka do stredy prebehli pred zaplnenými hľadiskami diskusie Denníka N v Poprade, Košiciach a v Prešove. Najbližšia diskusia Denníka N Ako zachrániť demokraciu prebehne 7. septembra v Prahe a 27. septembra v Bratislave. Už 12. septembra bude v DPOH diskusia s prezidentkou Zuzanou Čaputovou o tom, aké Slovensko chceme.

Trojica diskutérov Martin M. Šimečka, Marián Leško a Michal Vašečka hovorila v Prešove aj o tom:

• čo si predstaviť pod tým, keď sa hovorí, že parlamentné voľby dopadnú zle,
• čo by tentoraz Fico mohol spraviť s médiami, s mimovládkami, s prokurátormi a v konečnom dôsledku aj s celou krajinou,
• aký zásadný rozdiel je získať vo voľbách obyčajnú väčšinu a čo znamená pre víťaza ústavná väčšina,
• ako sa v čase posunul význam slovného spojenia „náš človek“.

Aj na základe vlastnej skúsenosti z posledných dní mám pocit, že táto krajina zdivela a to zlé v ľuďoch je mimoriadne silné a ide do popredia. Je to tak? 

Šimečka: Tiež mám ten pocit. Dôvodov, prečo to tak je, je veľa a nie sú iba slovenského pôvodu. Celosvetová kríza, klimatická úzkosť, strach z budúcnosti, pandémia. Do toho vstupujú slovenské špecifiká ako naša opozícia, sociálne siete. Hillary Clintonová, ktorá prehrala voľby s Donaldom Trumpom v roku 2016, v jednom texte aj štatistickými údajmi zdôvodňuje, prečo divie aj časť spoločnosti v Amerike. Dáta ukazujú, že jedným z dôvodov je osamelosť. Osamelí ľudia žijú odcudzene, odtrhnuto od reality, na sociálnych sieťach, ktoré burcujú nenávisť. Existuje stará indiánska legenda o tom, ako starý indián rozpráva svojmu vnukovi: “Vieš, v nás zápasia dvaja vlci. Jeden je plný pomsty, nenávisti, pýchy, druhý je naopak plný lásky a súcitu.” A vnuk sa ho pýta, že ktorý vlk vyhrá? ”No ten, ktorého budeš kŕmiť.”

Časť ľudí dnes kŕmi vlka plného pomsty a nenávisti a to je jeden z dôvodov, pre ktorý zažívame dobu, ktorá je veľmi nervózna. Ja to zlo vnímam a jeho existencia ma desí. Nedávno sme zažili absolútnu vlnu nenávisti, ktorá sa týka práve Moniky, ktorá je napádaná pre svoj vzťah so sudkyňou Pamelou Záleskou tým najhorším možným spôsobom. Moniku poznám dvadsaťpäť rokov, ešte ako šéfredaktor SME som ju prijímal, keď mala osemnásť rokov. Za nie veľa ľudí by som dal ruku do ohňa za to, že ich profesionálna česť je nepochybná, ale za Moniku by som tú ruku do ohňa dal.

Vašečka: Budem k tej pseudokauze hovoriť ako predseda redakčnej rady Denníka N, čo je čestná funkcia. Denník N urobil všetky opatrenia, ktoré treba a urobil ich nadštandardne. Ak by som mal byť veľmi prísny, tak v ideálnom svete mohol ešte šéfredaktor jednou vetou pred iks mesiacmi informovať o tom, čo sa udialo vo vnútri redakcie a čo sa vo vnútri redakcie dodržiava.

Leško: Už nie som taký odolný ako pred štyridsiatimi rokmi. Počúvali sme v aute priamy prenos zo súdnej rady a modlil som sa, aby sme už boli v cieli a mohli to vypnúť, pretože som sa bál nočnej mory. Toto normálny človek nemôže zvládať, to boli prejavy previerkovej komisie, niečo, s čím sa nedá stotožniť. Evidentne niektorým sudkyniam nešlo o zistenie pravdy, ale o to, aby diskreditovali sudkyňu a novinárku podlým spôsobom. A k zvlčilosti: jedna z výhod vyššieho veku je, že od istého času vám všetko začne pripadať tak, že ste to už raz zažili. Toto sme už raz zažili v 90-tych rokoch. Má to veľa smiešnych podôb. Napríklad svojho času išiel Vladimír Mečiar po ulici a nejaký chlap naňho zakričal: “Vlado, boha, nesklam!” a Mečiar mu chlapácky odpovedal: “A boha, sklamal som niekedy?” Včera na mítingu v Rimavskej Sobote povedal Robert Fico: “Boha, vyženieme ich tak, že po nich ani mastný fľak nezostane!” Už sa to začína aj slovníkom a výrazmi opakovať. Už sme to raz zažili a relatívne v zdraví sme to prežili a ja si myslím, že sa to podarí aj teraz.

Vašečka: Ešte niečo k súdnej rade. Dýchol na mňa normalizačný duch previerkovej komisie, nejaké súdružky tam rozprávali: “Súdružka, veď sa priznaj!” “Ale ja neviem, k čomu sa mám priznať.” “Súdružka, musíš vidieť veci v súvislostiach, všetko so všetkým súvisí.” To je úplne ako z Kafku. Priznaj sa! Ale ja neviem k čomu! Postupne Jozef K. zistí, že áno, asi som fakt vinný, niečo si začne predstavovať a uverí v tú vinu. Bolo to mimoriadne trápne a bolo mi z toho až fyzicky zle, už si to nechcem zopakovať. A teraz k zvlčilosti. Ľudia nie sú dobrí alebo zlí. V každom sa to dá prebudiť to najhoršie, čo v každom z nás drieme. Je to svojím spôsobom desivé a potom populácia reaguje úplne neadekvátne.

Mnohí vás označujú ako jazdcov apokalypsy. Katka Koščová cestou na našu debatu na instagram napísala: “Aj sa teším, aj sa trochu bojím, pre istotu som si na noc nachystala neurol.” Dopadnú voľby zle?

Šimečka: Keď hovorím, že voľby dopadnú zle, mám na mysli to, že príde moc, ktorá nám bude chcieť vziať slobodu. Toto je to, čo ja vnímam, že sa má stať. Dávajú nám to najavo, ale môžem povedať len jednu vec: slobodu vám nemožno vziať. Môže to byť odporné, škaredé, hnusné, ale ak nechcete, slobodu vám nevezmú. Je dobre hovoriť pravdu a nemá zmysel maľovať svet na ružovo. Na druhej strane si myslím, že v tejto situácii naozaj pôjde o slobodu, o ktorej mimochodom dnes skoro nikto nehovorí, lebo možno máte pocit, že ona je prirodzená. No nie je, oni vám ju naozaj môžu zobrať. Celý príbeh Roberta Fica je až banálny. On chce vašu slobodu vymeniť za tú svoju a za slobodu svojich kamarátov. Na to, aby dostal svojich kamarátov na slobodu, vás urobí neslobodnými, pretože potrebuje urobiť režim, ktorý bude neslobodný. Nádej spočíva v tom, že už Perikles povedal, že šťastie spočíva v slobode, ale sloboda spočíva v odvahe. Toto si musíte spojiť a to je nádej. To nie je niečo, z čoho treba mať traumu, len si zapamätajte tieto slová.

Leško: S Michalom si myslíme, že Smer bude mať vo voľbách 27 percent.

Vašečka: Ľudia mi stále hovoria: “Ja stále verím, že to dopadne dobre.” Ja im hovorím, že to je dobre, že veríte, viera je dôležitá. Ale čo to je dobre? Skúsme si to operacionalizovať. To je vtedy, keď čo? Oni to začínajú vymenúvať a keď už menujú štvrtú stranu, tak im poviem: Už cítite problém, však? Tri z tých, ktoré ste povedali, sa nemusia ani dostať do parlamentu, lebo sú na hrane päť percent. Cítite, že už to nesedí? A oni na to: Áno, tak už chápem. Voľby môžu dopadnúť možno nemastno-neslano, možno zle a možno tragicky a to je presne to, prečo tu sedíme. Rozdiel medzi tragickým a zlým je stále veľmi veľký. Je rozdiel, či Fico vládne v parlamente so 77 poslancami, alebo s beznádejnou väčšinou. To sú dve veľmi rozdielne krajiny.