High 5ive: Dídžej bez tanečného parketu. Jiří Černý – ten, ktorý roznášal hudbu
Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
*
Pred pár rokmi som bol na jednej z jeho antidiskoték. Fascinovalo ma, že aj v čase dostupnosti všetkej hudby stále existujú ľudia, ktorí majú chuť spoločne si vypočuť púšťanie pesničiek. Týkalo sa to, samozrejme, aj osoby, ktorá ich uvádzala. Jiří Černý si za desaťročia vybudoval zaslúžený kult sprievodcu hudobným svetom.
Pri správe o jeho úmrtí otváram knihu Šaňa Balogha Môj český snár. Na otázku, či mu neprekážalo, že má narodeniny na výročie nástupu komunistov k moci, Černý odpovedal:
„Keď som zistil, že mám narodeniny aj s Georgeom Harrisonom, gitaristom Beatles, fantazíroval som, ako ho pozvem do Prahy. Dáme si kávu na Staromestskom námestí a potom poviem: ‚A teraz sa pozrite, ako Praha oslavuje vaše narodeniny.‘ Vyjdeme von a tam budú pochodovať Ľudové milície.“
*
My sme svojho Jiřího Černého nemali. A že stále dobiehame aj iné deficity, ukazuje jedna práve vydaná kniha. Zborník Literárne krajiny Bratislavy (Radoslav Passia, Vladimír Barborík a kol.), ktorý vznikol na pôde Ústavu slovenskej literatúry SAV, je prvou publikáciou, ktorá sa systematicky zaoberá literárnym obrazom hlavného mesta.
To, že literárne dianie ovplyvňuje život v meste, je jasné. Tu však ide o opačné garde. Konkrétne o otázku, ako sa štruktúra a tep mesta odrážajú v literatúre. Alebo či dokonca ovplyvňujú samotné diela. Vedci tomu hovoria geopoetika. A skúmajú, ako sa tento vplyv postupom času mení. Na toto dielo sa isto pozrieme aj bližšie.
*
Kto chce na záver letnej festivalovej sezóny zažiť niečo výnimočné, vydá sa
