Denník N

Ako sa piekla okupácia v Moskve a na Orlíku. A prečo ju brzdil najmä Brežnev?

Bratislava 22. augusta 1968. Foto - TASR
Bratislava 22. augusta 1968. Foto – TASR

Aj keď pre občanov Československa bol 21. august predovšetkým šok a poníženie, pre aspoň niektorých členov straníckeho vedenia určite nešlo o nečakanú udalosť. Sami sa podieľali na plánoch, ako sa mala akcia uskutočniť. 

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Vedúci predstavitelia Sovietskeho zväzu, Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR neboli s Pražskou jarou spokojní už od začiatku. Prvé kritické poznámky na adresu nového kurzu politiky komunistickej strany pod vedením Alexandra Dubčeka sa objavili už koncom februára 1968 a pokračovali aj na marcovom zasadnutí v Drážďanoch. Dubček a Josef Smrkovský čelili Brežnevovým výčitkám v Kremli aj v máji. V lete vedenie KSČ predvolali na stretnutie štátov Varšavskej zmluvy do Varšavy, ale odmietlo.

Namiesto toho sa na prelome júla a augusta uskutočnilo stretnutie najvyšších predstaviteľov ČSSR a ZSSR v Čiernej nad Tisou a následne stretnutie predstaviteľov všetkých šiestich štátov v Bratislave. Napokon Leonid Brežnev v priebehu augusta ešte dvakrát telefonoval Dubčekovi a naliehal na zmenu politického kurzu v Prahe, inak…

Reforma pod trvalým tlakom

Je zrejmé, že politická reforma v Československu bola počas celých ôsmich mesiacov de facto pod stálym tlakom a podliehala vonkajším zásahom. O rozsahu konfliktu v rámci sovietskeho bloku svedčí samotný počet stretnutí, ktoré sa uskutočnili od januára do augusta 1968.

Celkovo sa vedúci predstavitelia komunistických strán krajín Varšavskej zmluvy počas týchto ôsmich mesiacov stretli na tridsiatich piatich bilaterálnych stretnutiach a rozhovoroch na najvyššej úrovni. Okrem toho sa uskutočnilo tridsaťdva stretnutí delegácií ZSSR a ostatných socialistických štátov. Naproti tomu československí predstavitelia sa v tom istom období stretli s predstaviteľmi západných krajín len dvanásťkrát, a to ešte nie na najvyššej alebo štátnej úrovni.

Čo vlastne ostatné krajiny východného bloku od Prahy požadovali?

Opätovné zavedenie cenzúry zrušenej v júni 1968. Zastavenie všetkých

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Komentáre, Slovensko

Teraz najčítanejšie