Sieť chce presvedčiť o čistote úveru, ukázala zmluvu s bankou

Výlet predstaviteľov novej strany Sme rodina Borisa Kollára do pražskej pobočky Fio banky, ktorým chceli dokázať, že Radoslav Procházka klame o svojom úvere pre Sieť, či následná tlačová konferencia lídra Skoku Juraja Miškova, priviedli Procházkovu stranu k rozhodnutiu ukázať novinárom zmluvu o svojom úvere s českou Fio bankou.

Takmer trojmiliónová pôžička, z ktorej strana financuje svoju prevádzku aj predvolebnú kampaň, vzbudzuje záujem médií preto, že je krytá najmä predpokladanými budúcimi príjmami strany, a v prospech banky sú priamo založené len pozemky Radoslava Procházku s oveľa menšou hodnotou.

Zmluvu aj s dodatkami a ďalšími dokumentmi videl aj Denník N. Tu sú podrobnosti, ktoré obsahuje.

Kedy a koľko si strana požičala?

Sieť má vo Fio banke jeden úver, no dodatkami si postupne navyšovala sumu peňazí, ktorú môže čerpať. Na začiatku, čiže 29. augusta 2014, si strana požičala 800-tisíc eur. Vtedy išlo o peniaze na kampaň pred komunálnymi voľbami, potom sa strana dvakrát (21. júla 2015 a 26. novembra 2015) dohodla o navýšení o milión eur. Spolu teda strana dlží 2,8 milióna eur.

Strana musí celý úver splatiť až v auguste 2020. Teoreticky by teda naň mohla použiť nielen príjmy z marcových parlamentných volieb, ale aj tých ďalších, ktoré sa budú konať o štyri roky. Sieť dostala od Fio banky úrok na úrovni úrokovej sadzby jednomesačného Euribor zvýšenej o 3,9 percenta, čo je v súčasnosti približne 3,7 percenta.

Koľko bánk Sieť oslovila?

Podľa informácií Denníka N pätnásť, úver im okrem Fio banky mala byť ochotná dať aj OTP banka, tá však mala iné podmienky. Sieť neskôr tvrdila, že si českú banku vybrala najmä pre absenciu prepojení so slovenským prostredím.

Čím je pôžička zaistená?

„Jedinými osobami poskytujúcimi zaistenie úveru sú strana Sieť a pán Radoslav Procházka, ktorý v prípade nesplatenia úveru zo strany Siete ručí celým svojím majetkom,“ odpovedá na otázku o tom, ako je úver krytý, hovorca Fio banky Zdeněk Kovář.

Samotná zmluva hovorí najmä o ručení budúcimi príjmami Siete, teda štátnymi príspevkami za hlasy a mandáty vo voľbách a na činnosť strany. Koľko to je peňazí, záleží na reálnom počte hlasov, ale napríklad v minulých voľbách strany, ktoré získali okolo 8 percent hlasov, zinkasovali 5 miliónov eur.

Sieť žiadala o úver v čase, keď mala preferencie na úrovni 13 percent, a banke musí dodnes pravidelne dokladovať ich vývoj. Ak by preferencie padali, banka by mohla zastaviť čerpanie úveru, lebo Sieť zatiaľ neminula celú sumu 2,8 milióna eur. Presnú čiastku, koľko z úveru zatiaľ vyčerpali, však Denníku N neprezradili.

Na splatenie úveru by dnes Sieť potrebovala presvedčiť asi 160-tisíc voličov, čo by pri súčasných preferenciách nemal byť problém. Pred štyrmi rokmi toľko hlasov získala aj oslabená Dzurindova SDKÚ.

Čím ručí Radoslav Procházka?

Okrem zástavy budúcich príjmov podpísal s Fio bankou takzvané ručiteľské vyhlásenie aj predseda strany Radoslav Procházka. Za úver ručí ako osoba, nie ako štatutár strany, ktorý by sa prípadne mohol zmeniť. V tomto vyhlásení sa píše, že ak by strana nezvládla dlh zaplatiť, prevezme ho on.

Takto Procházka ručí za celú sumu 2,8 milióna eur plus zmluvné pokuty, ktoré by mohli dosiahnuť až 750-tisíc eur. Na malú časť týchto peňazí založil svoje pozemky vo Vyšnej Boci a Bátorových Kosihách, ktorých hodnota však podľa starších prepočtov Plus 7 dní dosahuje maximálne 250-tisíc eur. Presný znalecký odhad ich hodnoty Sieť Denníku N nedala.

V katastri je na týchto pozemkoch zapísaná ťarcha v prospech Fio banky už od jesene 2014. Zvyšok peňazí by teoreticky banka musela od Procházku vymáhať exekúciou, ale neznamená to, že by sa k jeho majetku nemohli dostať.

No nie je priamo založený v prospech banky, preto napríklad v listoch vlastníctva iných Procházkových nehnuteľností nie je zapísaná ťarcha voči Fio banke.

Čo je to ručiteľské vyhlásenie?

Finančný špecialista Maroš Ovčarik z Finančného kompasu hovorí, že s takzvaným ručiteľským vyhlásením či osobným ručením sa dá pri úveroch pre firmy či inštitúcie stretnúť pomerne často. No primárne to nie je ručenie, ktoré by banka považovala za spôsob, ako všetky svoje peniaze dostať naspäť.

„Je to skôr také morálne zabezpečenie. Banka dostáva istotu, že sa človek, ktorému uverila, bude naplno venovať projektu, na ktorý si požičal. Aj v prípade firiem je to relatívne bežná záležitosť, no skôr ide o akési osobné zaangažovanie človeka k projektu. Tak sa na to banky pozerajú.“

Figuruje v zmluvách ešte iný ručiteľ ako Procházka?

Nie. Zmluvy, ktoré Sieť ukázala novinárom, dokonca obsahujú pasáž, kde sa jednoznačne píše, že okrem samotnej strany a Radoslava Procházku nikto iný za pôžičku neručí.

Napriek tomu sa novinári na toto Procházku stále pýtajú, a do veľkej miery si za to môže sám. Pochybnosti okolo financovania svojich politických aktivít si nesie už od čias prezidentskej kampane, kde mu najprv nesedeli desiatky tisíc eur pri vyúčtovaní, potom niektorí odborníci spochybňovali, či neminul viac, a nakoniec Igor Matovič zverejnil nahrávku, kde si líder Siete pýta časť inzercie v jeho regionálnych novinách bez bločku.

Stačia preferencie na zisk pôžičky?

Denník N oslovil niekoľko českých politických strán s otázkou, či je v českom prostredí bežné získať úver len na základe prísľubu budúceho úspechu vo voľbách. Väčšina nechcela konkrétne reagovať, alebo odkázali na prehľad vlastného financovania na webe.

Hovorkyňa TOP 09 Martina Macková naznačuje, že teoreticky to možné je. „TOP 09 je jednou z mála strán, ktoré hospodária v čiernych číslach, takže si bežne na kampane úvery neberieme,“ povedala. „V Česku je však bežné, že banky analyzujú situáciu ohľadom úverov a berú do úvahy aj vývoj preferencií.“

Ovčarik hovorí, že ak banka uverila, že Sieť dosiahne vo voľbách dostatok percent, je možné, že by strane úver poskytla. „Teoreticky. V praxi neviem. Obvolal som niekoľko ľudí, ktorí dnes takéto úvery robia, a povedali mi, že v štandardných bankách by Procházka úver nedostal.“

To dokazuje aj tvrdenie Siete, že vo väčšine z pätnástich bánk ich odmietli.

Dá sa ručiť v podstate len budúcimi pohľadávkami?

Ovčarik vysvetľuje, že štandardne sa za firemné úvery ručí primárnym a sekundárnym zabezpečením. Primárne zabezpečenie je dôkaz, že je firma schopná splácať úver tým, na čom je postavený biznis model firmy, čiže napríklad príjmami z predaja výrobkov. Sekundárne zabezpečenie je ručenie v prípade, že by projekt firmy nevyšiel.

Ak banka súhlasí s tým, že firme založí až budúce príjmy, veľmi často ich chce podľa Ovčarika mať de facto zazmluvnené. To znamená, že ak chce firma napríklad rozšíriť výrobu a získať pôžičku na novú výrobnú linku, pýta si podpísané kontrakty s budúcimi odberateľmi.

„Banky, najmä po roku 2008, sú skrátka extrémne opatrné. V tomto prípade sa zdá, že primárne ručenie je veľmi neisté, lebo závisí od výsledku vo voľbách, a sekundárne ručenie dokonca v podstate chýba. Preto mi príde táto pôžička minimálne ako veľmi nadštandarná.“

Pravdou však je, že Fio banka je menšou bankou, ktoré sa pri poskytovaní úverov správajú flexibilnejšie ako veľké bankové domy.