Bieloruský denník: Litva, Lotyšsko a Poľsko môžu úplne uzavrieť hranice s Bieloruskom. Je to reálne a čo to znamená pre Lukašenka?
Snažíme sa prísť na to, čo sa deje.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Napriek masívnym represiám a zatýkaniam začali po zmanipulovaných voľbách Bielorusky a Bielorusi protestovať každú nedeľu proti režimu Alexandra Lukašenka. V ten istý deň nám píše svoj Bieloruský denník Maks z Minska. Vzhľadom na vyhrotenú situáciu, v ktorej sa ocitli miestni novinári, sme sa rozhodli, že nezverejníme jeho celé meno.
Litva, Lotyšsko a Poľsko čoraz sebavedomejšie hovoria o možnosti uzavretia hraníc s Bieloruskom. Počet provokácií rastie, migrantov z bieloruskej strany je čoraz viac a bojovníci z Vagnerovej skupiny predstavujú hrozbu. Krajiny EÚ chránia nielen svoje hranice, ale aj hranice zjednotenej Európy.
Ako ovplyvní situáciu uzavretie hraníc? Na jednej strane je to signál pre Alexandra Lukašenka a jeho spojenca Putina, že susedné krajiny vidia ich trestné činy a sú pripravené reagovať. Na druhej strane ide o novú úroveň izolácie Lukašenkovho režimu, uzatvorenie všetkých ciest do Európy, radikálnu úroveň boja proti pašeráckym systémom a konečné zničenie obrazu Lukašenkovho Bieloruska ako spoľahlivého a zrozumiteľného partnera.
Samozrejme, takéto opatrenie bude mať vplyv aj na životy obyčajných Bielorusov. V situácii, keď státisíce bieloruských občanov opustili krajinu a ďalším tisícom (desiatkam, stovkám? ktovie) hrozí potenciálne zadržanie, predstavuje uzavretie hraníc problém. Prerušia sa tak väzby medzi ľuďmi a skomplikuje sa už aj tak náročná cesta úniku pred represiami prostredníctvom emigrácie. Jasné, môžeme sa uchýliť k populizmu a povedať, že po takýchto obmedzeniach sa Bielorusi konečne vzbúria a Lukašenka definitívne položia, ale to je len populizmus. V skutočnosti to tak v diktatúrach nefunguje.
Ťažko jednoznačne povedať, nakoľko opatrenie úplného uzavretia hraníc ovplyvní správanie bieloruského diktátora. Áno, dá sa povedať, že ho ovplyvní výrazne: veď on sám nedávno povedal, že vzťahy s Európou (ani s Poľskom, ktoré Lukašenko nemá v láske) sa prerušiť nedajú. Nové obmedzenia pre krajinu, ktorá je už teraz sankcionovaná od hlavy po päty, sú ďalšou ranou pre ekonomiku. A radosť z toho nebudú mať ani východní partneri, ktorých obchodné cesty vedú cez Bielorusko.
Zároveň existuje aj iný uhol pohľadu. Ak je Putin ten, kto rozhoduje, čo má robiť Lukašenko, potom je nepravdepodobné, že akékoľvek kroky krajín EÚ môžu nejakým spôsobom ovplyvniť konanie bieloruského diktátora. Putin povie – Lukašenko urobí. Keď máte vo svojej krajine armádu inej krajiny, je ťažké klásť odpor.
Možnosť úplného uzavretia hranice medzi EÚ a Bieloruskom je reálna. Ak budú eskalácie z bieloruskej strany pokračovať, môže k tomu dôjsť veľmi skoro. Bieloruskí opoziční politici zároveň tvrdia, že rokovali s Lotyšskom, Litvou a Poľskom o zachovaní humanitárnych koridorov pre Bielorusov. Pomôže to znížiť ujmu pre občanov krajiny, ktorí vo svojej väčšine nepodporujú diktatúru a chcú žiť v slobodnom Bielorusku.
Týždeň v Bielorusku
v číslach, slovách a represiách
Koľko politických väzňov je v Bielorusku?
Podľa údajov centra pre ľudské práva Viasna je k 16. augustu 2023 v Bielorusku 1482 politických väzňov. Ide však len o ľudí, ktorí boli oficiálne uznaní za politických väzňov. Ďalšie tisícky ľudí sú uväznené z politických dôvodov, ale nemajú takéto postavenie.
Prvou osobou v súvislosti s udalosťami roka 2020, ktorej bol priznaný status politického väzňa, bol kandidát na prezidenta Sergej Tichanovskij – stalo sa to 31. mája 2020.
Koľko trestných vecí bolo v Bielorusku otvorených za nesúhlas s diktatúrou?
Podľa aktivistov za ľudské práva bolo v Bielorusku odsúdených najmenej 3645 ľudí v trestných veciach súvisiacich s voľbami v roku 2020 a udalosťami po nich. Najmenej 528 ľudí odsúdili za údajnú urážku Lukašenka. A najmladší politický väzeň v Bielorusku, Artem Vojtechovič, má len 15 rokov a vo väzbe je už šesť mesiacov, hoci v jeho prípade stále neprebehol súd.
Ministrovi obrany Lukašenka sa budúca vojna s NATO zdá zrejmá
Lukašenkov minister obrany Viktor Chrenin vydal na konferencii o medzinárodnej bezpečnosti v Moskve zvláštne vyhlásenie:
„Na Západe prebiehajú intenzívne vojenské prípravy, do ktorých sa investujú obrovské peniaze. A musíme pochopiť, že v kapitalistickom svete nikto nevloží svoj majetok do zbraní a nafúknutej armády len tak. Preto sa dá vyvodiť jednoznačný záver: možnosť priameho vojenského konfliktu s NATO v budúcnosti sa stáva veľmi zrejmou.“
Nečakaná správa týždňa: poslanec ruského regiónu blízko Bieloruska vyhlásil nezávislosť pod bielo-červeno-bielou vlajkou
Poslanec ruského Smolenska, ktorý susedí s Bieloruskom, vyhlásil nezávislosť regiónu. Poslanec Vladislav Živica na tlačovej konferencii povedal, že bude bojovať za nezávislosť Smolenskej oblasti. Predstaviteľ bieloruskej opozície Jan Rudik, ktorý na konferencii vystúpil takisto, sa vyjadril, že „Smolensk je bieloruské územie pod okupáciou Moskvy“. Kam to povedie, zatiaľ nie je jasné. Na tlačovej konferencii však prezentovali aj vlajku slobodnej Smolenskej oblasti – bielo-červeno-bielu štátnu vlajku Bieloruska s bielo-červeným erbom s dvoma levmi.
Článok: https://news.zerkalo.io/economics/46252.html
Podľa štátnej propagandy urobil Lukašenko zo zemiakov národný bieloruský produkt, čo je lož
Rádio Sloboda preverilo vyhlásenie štátnej agentúry BelTA, že Alexander Lukašenko urobil zo zemiakov národný produkt Bieloruska. Ukázalo sa, že za obdobie, počas ktorého je diktátor pri moci, sa úroda zemiakov znížila z 8,2 milióna ton v roku 1994 na 3,8 milióna ton v roku 2022.
Preložené z ruštiny. Bieloruský denník vychádza s podporou SlovakAid.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
