Rumunské prístavy sú pre Ukrajinu kľúčové, problémom sú konšpirácie cirkvi a slabá infraštruktúra

V roku 1940 dal Sovietsky zväz Rumunsku ultimátum. Buď sa stiahnete zo severnej Bukoviny a Besarábie, čo sú územia na severe krajiny a v Moldavsku, ktoré vtedy bolo súčasťou Rumunska, alebo si ich vezmeme silou.

Sovietsky zväz si na územia nárokoval, lebo nacisti mu ich priznali v pakte Ribbentrop-Molotov. Rumunská vláda ustúpila a stiahla svoje jednotky, aby predišla vojenskému konfliktu. A tak sa začala okupácia Rumunska.

„Sme preto tradične protiruská krajina,“ povedal Denníku N rumunský politológ a profesor politických vied Národnej školy politických štúdií a verejnej správy v Bukurešti Cristian Pârvulescu. Avšak aj to sa mení.

Od začiatku totálnej ruskej vojny proti Ukrajine totiž zintenzívnili svoju činnosť farmy trollov z Petrohradu a výsledkom je znížená podpora Ukrajiny, ktorá sa okrem iného spolieha aj na pomoc Rumunska.

Jeho prístavy na Dunaji po odstúpení Kremľa od obilných dohôd totiž zostávajú najschodnejšou a najlacnejšou formou prepravy ukrajinských obilnín.

Náladu v krajine začali čoraz viac ovplyvňovať konšpiračné teórie, ktoré ľudí presviedčajú, že spolupráca s Ukrajinou je pre nich hrozbou. Problémom je však aj slabá cestná, železničná a dokonca aj prístavná infraštruktúra.

„Bude to chcieť veľa času a veľa investícií z Európskej únie,“ myslí si zakladateľ rumunskej poľnohospodárskej konzultačnej spoločnosti AGRIColumn Cezar Gheorghe.

Rusko ničí jeden prístav za druhým

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa minulý týždeň stretol v Bukurešti s rumunským kolegom Marcelom Ciolacuom. Výsledkom ich rokovaní bolo podpísanie dohody o zvýšení objemu ukrajinského obilia, ktoré sa vyváža cez Rumunsko.

Diskutovali o tom, ako by sa dala zlepšiť infraštruktúra na prevoz obilia po rieke, železnici, ceste a mori.

Ide o reakciu na odstúpenie Ruska od obilnej dohody, ktorá Ukrajine, pred vojnou jednému z najväčších svetových vývozcov slnečnice, kukurice, pšenice a jačmeňa, umožňovala bezpečne vyvážať svoje produkty.

Po jej uplynutí Rusko začalo masívne bombardovať ukrajinské prístavy v Odese a okolí, kde zničili prístav, obilné terminály, nakladacie zariadenia aj kotviská. Moskva tvrdí, že „všetky lode plaviace sa vo vodách Čierneho mora do ukrajinských prístavov“ bude považovať za vojenské ciele. Teda aj nákladné lode.

Ukrajina preto hľadala iné cesty a najlepšia vedie práve cez prístavy na Dunaji a Rumunsko. A tak Rusko začalo ničiť aj tie. Zaútočili na prístav Reni na ukrajinskej strane rieky, vzdialeného len dvesto metrov od ukrajinských hraníc.

Začiatkom augusta Rusko zaútočilo na prístav Izmail na Dunaji, pričom útoky zničili infraštruktúru potrebnú na export ukrajinského obilia. Útok bol taký silný, že jeho ozveny bolo cítiť aj v dedine na rumunskej strane Dunaja. Obyvateľ dediny Plauru, 71-ročný Gheorghe Puflea, denníku The New York Times povedal, že si najprv myslel, že to bola búrka, ale potom videl niečo, „čo vyzeralo ako vojnový film odohrávajúci sa na mojom dvore“.

Máme tu hybridnú vojnu

„Zaútočili na prístavy na ukrajinskej strane, ale nemyslím si, že je v ruskom záujme útočiť na Rumunsko,“ myslí si rumunský politológ Pârvulescu.

Útoky však už využíva rumunská krajná pravica, ktorá ich označila za dôkaz, že spolupráca s Ukrajinou je nebezpečná.

Tento naratív šíri aj minister dopravy a bývalý premiér Sorin Grindeanu zo strany sociálnych demokratov. Tvrdí, že Ukrajina nerešpektuje Rumunsko a chce zničiť deltu rieky Dunaj rozširovaním kanálu Bystre v prístavnej oblasti. Preto vraj nie je v rumunskom záujme pokračovať v spolupráci s Ukrajinou.

„Máme tu problém aj s proruskými informačnými zdrojmi a ich hybridnou vojnou, problém s rumunskou cirkvou a rumunskou menšinou na Ukrajine, ktorú nacionalisti využívajú pre svoj naratív,“ vymenúva politológ.

Tvrdia, že Ukrajina potláča rumunskú menšinu. „Že sa tam nedajú otvárať rumunské školy. Ale odpoveď je jednoduchá,“ hovorí politológ. „Rusko vedie vojnu proti Ukrajine a Ukrajina nemôže prijať zákon len proti Rusku, lebo to je diskriminačné, a tak prijali zákon, ktorý upravuje jazyky menšín ako také. Zaujímavé ale je, že rumunská menšina v Odese je silno protiruská. Ten naratív proti Ukrajine sa šíru tu v Rumunsku.“

Podľa Pârvulesca nacionalisti vyťahujú dokonca aj naratív okupácie Sovietskym zväzom. „Hovoria, že teraz to nie je Stalin, kto nás chce okupovať. Teraz to je Ukrajina.“

Konšpiračné teórie podľa neho šíria petrohradské farmy trollov cez WhatsApp a svoju úlohu v tom zohráva aj cirkev.

Rumunská ortodoxná cirkev totiž spadá pod kláštorné spoločenstvo na hore Athos v Grécku, ktoré je na „ruskom duchovnom území a používajú ho, aby ovplyvňovali verejnú debatu v ortodoxnom svete“, hovorí Pârvulescu s tým, že sú „protieurópski, protiamerickí a proputinovskí“.

Rumunsko chce vyvážať dvojnásobok

Podľa politológa Pârvulesca bolo pred totálnou vojnou proti Ukrajine až 80 percent rumunskej populácie protiruskej. Od vypuknutia vojny sa toto číslo znížilo na 58 percent, čo je výsledkom hybridnej vojny. V Moldavsku je podľa neho hybridná vojna taká silná, že hoci vláda silno podporuje Ukrajinu, väčšina obyvateľstva sa prikláňa k Rusku. Toto podľa neho komplikuje aj prevoz ukrajinského obilia nielen cez samotné Rumunsko, ale aj Moldavsko, keďže po zemi Ukrajinu a Rumunsko spájajú len dve cesty.

Rumunský premiér Ciolacu vyhlásil, že Rumunsko chce vyvážať až 60 percent ukrajinského obilia. Teraz vyváža dva milióny ton obilnín mesačne, po novom by to malo byť dvakrát viac.

Podľa rumunského experta Gheorgheho Ukrajina cez Rumunsko vyviezla od marca 2022 do konca júna 2023 dvadsať miliónov ton obilnín. Nasledujúcu sezónu by to po novom malo byť približne 50 miliónov ton, teda o 30 miliónov ton viac. To je však len ukrajinské obilie.

Rumunsko musí vyvážať aj svoje vlastné, čo je približne 20 miliónov ton, a podľa Gheorgheho možno „ešte jednu alebo dve tony zo Srbska“. „A zrazu sa to zdá byť nemožné,“ dodáva.

Kadiaľ pôjdu a narastú ceny?

Podľa Gherogea treba myslieť na to, že Rumunsko je teraz krajinou, ktorá má prístup k Čiernemu moru. „A preprava po mori je najlacnejšia.“

Rumunsko by sa vedelo po mori dostať z prístavu Konstanca k Suezskému prieplavu za 14 amerických dolárov za tonu. Na porovnanie Ukrajina sa tam z Odesy cez obilné dohody dostala za 52 dolárov, pretože museli kotviť v Istanbule a čakať na ruské a turecké kontroly, na ktoré mala Moskva podľa dohody nárok.

„Toto vytvára čakanie tak 35 až 45 dní, pričom loď, ktorá kotví, stojí približne 15- až 25-tisíc dolárov denne,“ dodal Gheorghe.

Len samotný prístav Konstanca, ktorý má kapacitu približne 27 miliónov ton ročne, však nestačí. „Môžeme však prepravovať aj cez Sulinské rameno Dunaja, prístav Galati, prístav Tulcea a Konstancu. Úprimne, prevážať štyri milióny ton mesačne je veľmi náročné, ale nejako by sme to mali vedieť urobiť,“ vraví Gheorghe.

A to napriek komplikovaným náladám a prípadným konfliktom s rumunskými farmármi.

Odkazuje na konflikt, ku ktorému došlo aj na Slovensku, v Poľsku, Bulharsku a Maďarsku, keď sa miestni producenti sťažovali, že Ukrajina je zvýhodnená a nie sú konkurencieschopní. Výsledkom bolo, že Brusel týmto krajinám schválil zákaz importu ukrajinského obilia. Toto by sa však v polovici septembra malo zrušiť, čo podľa Gheorgheho povedie k zníženiu cien, pretože na trhu sa obnoví súťaž.

Predpokladom sú aj investície z Európskej únie na budovanie potrebnej infraštruktúry. Cestná je v Rumunsku veľmi slabá a železničnú podľa Gheorgheho nikto neopravoval od 90. rokov. Problémy má aj prístav Konstanca, a to najmä so šírkou, pre ktorú sa pred ním tvoria desaťkilometrové rady kamiónov. Výstavba potrvá aj tri roky, ale podľa rumunského experta sa oplatí do toho ísť.

"Táto vojna nebude krátka a Rumunsko bude v podstate donútené, aby to vybudovalo," dodal Gheorghe.