Denník N

Erik buduje turistický chodník na Kysuciach a vstúpil do komunálnej politiky. Po voľbách sa nechce zobudiť s pocitom, že chce zo Slovenska odísť

Erik Jančík (na fotografii v strede) na podujatí Camp Bratislava
Erik Jančík (na fotografii v strede) na podujatí Camp Bratislava

Erik Jančík pochádza z Vysokej nad Kysucou, z malej obce pri Čadci. Najskôr deti trénoval futbal, potom sa tu rozhodol vybudovať náučný chodník. Pre domácich i pre pocestných. Od roku 2022 je najmladším poslancom miestneho zastupiteľstva, má len 23 rokov. Okrem toho pracuje v Nadácii pre deti Slovenska na projekte, v rámci ktorého spolu s inými mimovládkami poskytujú finančné príspevky organizáciám pomáhajúcim utečencom a utečenkyniam z Ukrajiny.

V rozhovore hovorí o tom:

  • v akej spoločnosti podľa neho žijeme
  • prečo vytvoril v rodnej obci náučný chodník
  • kde na projekt získal financie
  • prečo pôjde 30. septembra voliť

Ako vnímaš svet, v ktorom dnes žijeme? 

Globálne sme ako spoločnosť podľa mňa nesmierne zlyhali. Žijeme v 21. storočí, ale aj tak stále existujú krajiny, ktoré trú biedu, ľudia, ktorí nemajú prístup k jedlu, pitnej vode, nemajú kde stráviť noc, nemajú prístup k základnej zdravotnej starostlivosti a doslova každý deň bojujú o svoje prežitie. A to aj neďaleko našich hraníc. Žijeme aj v dobe technologického pokroku a rozmachu digitálnych platforiem, čo však so sebou prináša ďalšiu hrozbu v podobe dezinformácií, ktoré nepodliehajú takmer žiadnym reguláciám a často majú fatálne následky pre veľkú časť spoločnosti. Napriek tomu všetkému mám dojem, že smerujeme k lepšiemu svetu. Do popredia sa konečne dostávajú témy, ktoré boli ešte pred pár rokmi tabu. Čoraz častejšie vidíme, že s iniciatívou riešiť problémy, ktoré nás v súčasnosti trápia, prichádzajú práve mladšie generácie. To ma motivuje.

A ako dnes vnímaš Slovensko? 

Žijeme v pomerne mladej, stále sa rozvíjajúcej demokracii, čo so sebou prináša určité nedostatky. Najviac mi do očí bije nekultivovanosť prejavu Slovákov a Sloveniek, predovšetkým na sociálnych sieťach. Dennodenne tam nájdem desiatky nadávok v komentároch, rôzne spôsoby vyhrážania sa aj zosmiešňovania. Mrzí ma to o to viac, že niektorých z tých ľudí poznám osobne a myslím si, že v reálnom živote by nad ničím podobným ani len neuvažovali. Prial by som si, aby každý jeden z nás videl na tom druhom predovšetkým to dobré bez ohľadu na to, čo nás rozdeľuje. Pamätám si ešte na pandémiu covidu a na to, akú som cítil hrdosť. Na všetkých zdravotníkov a zdravotníčky, učiteľov, učiteľky, predavačov a predavačky. Tí nás cez tie najnáročnejšie chvíle sprevádzali v ťažkých pracovných podmienkach, niekedy aj na úkor osobného života. Podobne hrdo som sa cítil aj vo februári minulý rok, keď vypukla vojna na Ukrajine, keď Slováci a Slovenky ochotne prijímali medzi seba Ukrajincov a Ukrajinky utekajúcich z vojnou poznačenej krajiny. No v poslednom období ma veľmi mrzí, keď vidím, ako v našej spoločnosti naberá na sile proruský naratív schovávajúci sa za slovenský nacionalizmus.

Zle nastavený geopolitický kompas mnohých Slovákov a Sloveniek desí viacerých z nás. Vráťme sa ale späť k tebe. Množstvo mladých ľudí v tvojom veku rieši klimatickú zmenu, majú z nej úzkosť a strach. Zaujíma táto téma aj teba? 

Naozaj mám k prírode vybudovaný pomerne hlboký vzťah. Občas smerujem na kopce za športom, inokedy zas za oddychom a utriedením si myšlienok. Možno to vyznie neuveriteľne, ale zo svojich skúseností mám pocit, že aj ľudia sú v prírode iní, milší a otvorenejší. Možno práve preto v nej tak rád trávim čas.  Osobne vnímam zmenu klímy veľmi negatívne. Neprekvapuje ma však, že veľká časť spoločnosti, aj tej slovenskej, v to neverí. V poslednom období totiž odvraciame pozornosť od toho, čo nám hovoria odborníci a odborníčky. Vlastné názory si vytvárame z neoverených zdrojov z pochybných stránok, alebo si ich formujeme z výrokov neobjektívnych politických predstaviteľov. V mojom okolí si však už nejaký čas všímam nespokojnosť s aktuálnou situáciou so životným prostredím na Slovensku. Zmena klímy síce nie je len o výrube stromov, ale keby ste tak ako my, čo pochádzame spod hôr, videli každý deň desiatky nákladných áut plných čerstvo spílených stromov na miestach, kde ste s rodinou chodievali na prechádzky, prípadne zbierať huby, tak by to aj vo vás, verte tomu, vyvolalo negatívne pocity. Zostávajú tam po nich holoruby a po ťažkých strojoch spúšť.

Sám si v roku 2021 začal s projektom, ktorého cieľom je pestovať v ľuďoch hlbší vzťah k prírode. V obci, odkiaľ pochádzaš, si nejaký čas budoval náučný chodník. Iste sa nájdu ľudia, ktorí na tomto mieste nikdy neboli. Čo tam nájdu? 

Pochádzam z dedinky, ktorá sa týči na severe Slovenska a na mape ju môžete prstom nájsť pod názvom Vysoká nad Kysucou. Hoci sa vám môže zdať, že ju dokážete prebehnúť mihnutím oka, musím vás ubezpečiť, že zdanie naozaj klame. Vysoká nad Kysucou sa totiž hrdo hlási k svojej takmer 400-ročnej kopaničiarskej tradícii a s tým súvisí aj rozmiestnenie jej jednotlivých miestnych častí po okolitých svahoch, ktoré vrelo odporúčam navštíviť. Vo Vysokej, ako ju ja občas skrátene nazývam, sa rozhodne nebudete nudiť ani v prípade, ak ste veľkými fanúšikmi športu. Pre mnohých jej obyvateľov a obyvateľky je dlhodobou tradíciou tráviť nedeľu na tribúnach nášho futbalového ihriska, kde môžete zažiť neopísateľnú fanúšikovskú atmosféru. Športu sa však môžete venovať aj na ďalších dvoch umelých ihriskách alebo aj v novopostavenej telocvični. Okrem toho u nás nájdete aj historické miesto, ktoré poukazuje na hrôzy druhej svetovej vojny – Pamätník obetiam na Semeteši. Nachádza sa tu aj pamätná izba astronauta Eugena Andrewa Cernana. Ten Vysokú nad Kysucou navštívil počas svojho života nejedenkrát. Žili tam jeho predkovia.

Odkiaľ kam tento náučný chodník vedie? 

Náučný chodník začína v samotnom srdci obce pred miestnym obecným úradom a končí v miestnej časti Semeteš, ktorá má za sebou neľahkú históriu. Značná časť trasy náučného chodníka vedie po lúkach alebo cez hory, no je možné zatúlať sa z neho aj do niekoľkých okolitých osád. Chodník lemuje niekoľko informačných tabúľ, lávky cez potok, lavičky a čoskoro na trase pribudne aj posedenie s krytím. Informačné tabule sú rozdelené do dvoch hlavných kategórii a to na tie, ktoré sú zamerané na životné prostredie a na tie, ktoré sú zamerané na históriu obce. Tie o miestnej faune a flóre sme navrhli a vyhotovili vo forme pexesa, aby upútali pozornosť detí.

Kde si na projekt vlastne získal financie?

Už pri prvotnej myšlienke vybudovania náučného chodníka u nás, vo Vysokej nad Kysucou, bolo všetkým jasné, že to nebude lacná záležitosť. Pozreli sme si teda viaceré verejné výzvy, ktoré boli zamerané na podporu komunitných projektov, poslali sme tri žiadosti a podarilo sa nám uspieť v dvoch z nich. Okrem finančnej podpory v rámci programu Spojme hlavy od Nadácie pre deti Slovenska sa nám podarilo získať ďalšie finančné prostriedky v celkovej výške až 8 200 eur. Od Európskeho zboru solidarity sme získali 6 000 eur, od Nadácie Kia Slovakia 2 000 eur a od miestnych podnikateľov z obce sme dostali dvakrát po sto eur. Okrem toho nám celý čas, počas trvania projektu, ochotne pomáhali zamestnanci a zamestnankyne obce, aj miestni občania.

Mladí ľudia sa angažujú po celom Slovensku. Vidíme to naprieč komunitami. Riešia ochranu práv menšín, politiku aj ochranu prírody. Potrebujeme takýchto mladých ľudí viac?

Nemyslím si, že naša spoločnosť potrebuje ďalších mladých komunitných lídrov a líderky, pretože ona ich už má. Len im musíme dať príležitosť angažovať sa, príležitosť participovať na veciach verejných a predovšetkým ich musíme podporiť, aby svoje nápady a sny pretavili do reality. Veľmi ma prekvapilo, koľko ambicióznych ľudí z rôznych kútov Slovenska, s rôznymi príbehmi a s rôznymi nápadmi, sa stretlo v programe Spojme hlavy. Myslím si však, že to je len špička ľadovca a pod hladinou sa ukrývajú tisíce ďalších mladých aktívnych ľudí, ktorí len čakajú na to, kým im niekto podá pomocnú ruku tak, ako ju podali v Nadácii pre deti Slovenska v rámci programu Spojme hlavy nám.

Erik Jančík (v bielom tričku v strede) na 2. ročníku Camp Bratislava

Potom, čo si začal budovať náučný chodník vo Vysokej, si sa začal angažovať aj v miestnej politike. V komunálnych voľbách v roku 2022 si stal sa najmladším poslancom miestneho zastupiteľstva. Prečo si sa rozhodol ísť do politiky? 

Už niekoľko rokov sa zaujímam o politické dianie na Slovensku i v zahraničí a kladiem si otázku, či aj my, tu na Slovensku, budeme niekedy schopní kultivovaného politického súboja. Bez šírenia dezinformácii či neopodstatnených útokov na menšiny. Či budeme schopní politického súboja založeného na faktoch a nie domnienkach. Preto som sa rozhodol kandidovať. Chcel som priniesť zmenu slušným a poctivým spôsobom a reprezentovať aj mladšie generácie, ktoré často nie sú na lokálnej úrovni zastúpené vôbec.

Aké máš s komunálnou politikou u vás vo Vysokej nad Kysucou od minulého roka skúsenosti? Pozitívne či negatívne.

Musím sa priznať, že spočiatku som sa obával, ako to bude celé vyzerať, aká klíma tam bude, ako mňa, vzhľadom k môjmu veku, príjmu ostatní poslanci a poslankyne. Po niekoľkých zastupiteľstvách, na ktorých som sa doposiaľ zúčastnil, zo mňa tieto obavy opadli. Hoci máme rozdielne názory a postoje k viacerým témam, s ktorými sa na lokálnej úrovni stretávame, všetky diskusie boli zatiaľ, podľa môjho názoru,  kultivované a so vzájomným rešpektom.

Teraz žiješ striedavo v obci, odkiaľ pochádzaš, aj v Bratislave. Aký je to rozdiel? Sú to dva odlišné životy? 

Je to podstatný rozdiel. Ten formujú najmä iné tradície, ale aj samotní ľudia, či už z mojej rodnej obce alebo z mesta, v ktorom som našiel svoje živobytie. Je všeobecne známe, že spoločnosť v Bratislave je skôr liberálnejšieho charakteru, naopak, tá na Kysuciach je oveľa konzervatívnejšia. Je to pravda.

Nedávno si sa stal aj delegátom v rámci projektu Európsky dialóg s mládežou. Čo ťa najbližších 18 mesiacov čaká – aká je tvoja úloha?

Európsky dialóg s mládežou je jedinečný projekt, ktorý dáva priestor mladým ľuďom podeliť sa o svoje  skúsenosti, myšlienky a názory. Témou súčasného cyklu sú inkluzívne spoločnosti. V nadchádzajúcich mesiacoch sa zúčastním, spolu s dvoma ďalšími mladými delegátmi zo Slovenska, troch konferencií v rámci Európskej únie. Zároveň budem o inkluzívnych spoločnostiach prednášať na rôznych slovenských stredných školách.

Pôjdeš v septembri voliť?

Osobne veľmi negatívne vnímam to, akým smerom sa uberá naša spoločnosť. Vyjadrenia niektorých reprezentantov politických strán sú viac než poľutovaniahodné. Šíria hnev, dezinformácie a ešte viac rozdeľujú už i tak rozdelenú spoločnosť. Nechcem sa zobudiť do dňa, keď sa budem musieť rozhodnúť, či zostanem na Slovensku, alebo odídem, preto pôjdem v septembri voliť.

Čo je vzdelávací program Spojme hlavy? 

Ide o ročný vzdelávací program Nadácie pre deti Slovenska na podporu mladých komunitných lídrov a líderiek od 15 do 25 rokov, ktorým záleží na mieste, v ktorom žijú. Od roku 2020 do roku 2023 ho absolvovalo 42 dievčat a 32 chlapcov z celého Slovenska. Tí sa počas jedného roka zúčastnili vzdelávacích workshopov zameraných na ich osobný rozvoj, životné zručnosti, spoluprácu so samosprávou aj tvorbu projektov. Tie neskôr sami, s pomocou mentorov a mentoriek, realizovali vo svojich komunitách. Venovali sa najmä témam životné prostredie, kultúra, komunita, vzdelávanie a verejný priestor.

Vzdelávací program Spojme hlavy realizovala Nadácia pre deti Slovenska v rámci projektu Mladí komunitní lídri od roku 2020 do roku 2023. Projekt Mladí komunitní lídri bol podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou. Projekt finančne podporila aj Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie