Denník N

Ruská misia na Mesiac zlyhala. Astronóm vysvetľuje, v čom je to pre Moskvu znepokojujúca správa

Raketa Sojuz s lunárnym modelom Luna-25 pri štarte z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Foto - TASR/AP
Raketa Sojuz s lunárnym modelom Luna-25 pri štarte z kozmodrómu Vostočnyj na východe Ruska. Foto – TASR/AP

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Na prvej lunárnej misii Ruska po takmer piatich desaťročiach sa pôvodne podieľala aj Európska vesmírna agentúra. Lenže po rozpútaní totálnej vojny proti Ukrajine s ním ukončila spoluprácu.

Ako napísal denník New York Times, dlho očakávaný štart modulu Luna-25 bol preto dôležitým testom, ktorý pozorne sledovali mnohé krajiny. Podľa viacerých analytikov aj Vladimir Putin potreboval úspech, aby ukázal, že sa vie zaobísť bez Západu.

Luna-25 smerovala na južný pól Mesiaca, kam sa ešte nedostala žiadna sonda. Mala tam pátrať po nerastoch a vodnom ľade, ktorý môže v budúcnosti slúžiť aj na výrobu raketového paliva.

Pristáť mala v pondelok, ale deň pred tým ruská vesmírna agentúra Roskosmos informovala o jej zrútení.

Astronóm: Je to tak trochu alarmujúce

V Roskosmose odhadovali, že misia má 70-percentnú šancu na úspech. To, že ruský modul prestal existovať, samo osebe nie je nezvyčajné: v posledných rokoch havarovali aj sondy z Izraela či Japonska.

Podľa astronóma Jiřího Šilhu však v prípade Ruska záleží na spôsobe, akým zlyhala Luna-25. Vysvetľuje, že jej havária je znepokojujúca, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vesmír

Svet, Veda

Teraz najčítanejšie