Ruská misia na Mesiac zlyhala. Astronóm vysvetľuje, v čom je to pre Moskvu znepokojujúca správa

Na prvej lunárnej misii Ruska po takmer piatich desaťročiach sa pôvodne podieľala aj Európska vesmírna agentúra. Lenže po rozpútaní totálnej vojny proti Ukrajine s ním ukončila spoluprácu.

Ako napísal denník New York Times, dlho očakávaný štart modulu Luna-25 bol preto dôležitým testom, ktorý pozorne sledovali mnohé krajiny. Podľa viacerých analytikov aj Vladimir Putin potreboval úspech, aby ukázal, že sa vie zaobísť bez Západu.

Luna-25 smerovala na južný pól Mesiaca, kam sa ešte nedostala žiadna sonda. Mala tam pátrať po nerastoch a vodnom ľade, ktorý môže v budúcnosti slúžiť aj na výrobu raketového paliva.

Pristáť mala v pondelok, ale deň pred tým ruská vesmírna agentúra Roskosmos informovala o jej zrútení.

Astronóm: Je to tak trochu alarmujúce

V Roskosmose odhadovali, že misia má 70-percentnú šancu na úspech. To, že ruský modul prestal existovať, samo osebe nie je nezvyčajné: v posledných rokoch havarovali aj sondy z Izraela či Japonska.

Podľa astronóma Jiřího Šilhu však v prípade Ruska záleží na spôsobe, akým zlyhala Luna-25. Vysvetľuje, že jej havária je znepokojujúca, pretože nastala relatívne skoro.

Šilha z Katedry astronómie, fyziky Zeme a meteorológie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave vraví, že lunárna misia z technického hľadiska pozostáva z troch základných častí, pričom každá z nich je špecifická.

„Počas prvej odštartuje raketa a dostane sa mimo atmosféry Zeme. Počas druhej sa dostane mimo gravitačného poľa Zeme, nasmeruje sa na Mesiac a zachytí sa tam na stabilnej dráhe. Až v treťom bode sa postupnými manévrami dostane až na povrch,“ konštatuje.

Expert vraví, že Rusko vzhľadom na kvalitu svojich rakiet veľmi dobre zvládlo prvú fázu. Luna-25 odštartovala 11. augusta pomocou rakety Sojuz 2.1b z mesta Vostočnyj na Ďalekom východe viac než 5500 kilometrov od Moskvy. Problém nastal vo fáze, keď sa mala zachytiť na Mesiaci.

Šilha ozrejmuje, že sonda počas nej musí urobiť sériu manévrov, a to kombináciou jej automatického systému a komunikáciou so Zemou, ktorá ju ešte čiastočne dokáže modifikovať. Práve to sa Rusku nepodarilo, keďže v sobotu s Lunou-25 stratila kontakt.

Zlyhania misií sú podľa neho vo všeobecnosti bežné. Odborník však rozoznáva dva typy havárií. „Jedny z nich sa dejú pri manévri s cieľom zachytiť sa v gravitačnom poli Mesiaca. Druhé vo chvíli, keď už pristávate,“ pokračuje.

Šilha vraví, že zatiaľ čo nedávne neúspechy sond z Izraela či Japonska boli druhým typom havárií, Luna-25 je nehodou prvého typu. „Práve to je trochu alarmujúce. Treba zdôrazniť, že ide o zlyhanie v relatívne skorej fáze letu,“ pokračuje.

Pre obývanie Mesiaca je vodný ľad kľúčový

Hlavným cieľom ruskej misie malo byť pátranie po vodnom ľade, ktorý na povrchu Mesiaca potvrdili viaceré nezávislé skupiny vedcov. „Sú relatívne silné hypotézy, že kusy ľadu by sa mohli nachádzať v kráteroch na póloch mesiaca, kam Slnko nežiarilo stámilióny rokov,“ vraví astronóm.

Prítomnosť vody na Mesiaci podľa neho znamená, že naň môže ísť aj človek schopný postaviť si tam infraštruktúru. „A to na pitie, ale aj na kyslík, ktorý by si vďaka tomu nemusel dovážať. Niečo také by bolo extrémne energeticky náročné,“ pokračuje.

Okrem toho sa však vodík a kyslík môžu využívať aj na výrobu raketového paliva, čo človeka približuje k dlhodobému pobytu na Mesiaci. Zároveň mu dáva možnosť ďalšieho geologického prieskumu a hľadania vzácnych kovov.

Aj denník Washington Post píše, že ak by chceli ľudia kedykoľvek v budúcnosti obývať Mesiac, vodný ľad by bol kľúčový. Luna-25 ho mala hľadať robotickým ramenom v kráteri Boguslawsky.

Ak by ani nič nebola nenašla, pre vedcov by išlo o dôležitú indikáciu, kde sa nachádzajú ložiská vody. Ruská misia mala zároveň najmenej rok odoberať a analyzovať vzorky pôdy.

Luna-25 dostala meno podľa projektu Luna-24, ktorý v roku 1976 pristál na Mesiaci, odobral vzorky a vrátil sa na Zem. Podľa Meduzy na misii začali pracovať už v roku 1997 a opakovane museli štart sondy odložiť.

Rusko medzitým plánovalo aj misiu Luna-26, ktorá má hľadať magnetické a gravitačné anomálie na Mesiaci, a misiu Luna-27.

Lunárnu misiu spustila aj India

Luna-25 bola pre Rusko príležitosťou získať pozitívnu publicitu po rokoch správ o úpadku jeho vesmírneho programu.

Moskva ešte za čias Sovietskeho zväzu ako prvá v roku 1957 vyslala na obežnú dráhu Zeme družicu, o štyri roky neskôr aj človeka do vesmíru a v roku 1966 sa im podarilo prvé „mäkké“ pristátie na Mesiaci s takmer stokilogramovým modelom. Vo vesmírnych pretekoch ju však predbehli Američania, keď v roku 1969 pristáli na Mesiaci s ľudskou posádkou.

Americké noviny New York Times si všímajú, že sovietske kozmické úspechy sú dôležitou súčasťou propagandy Vladimira Putina. Vyučujú o nich ruské školy a pravidelne sa k nim vracia aj štátna televízia.

Medzitým však denník The Guardian postrehol, že havárii Luny-25 venovalo ruské spravodajstvo len 26 sekúnd a reportáž o ňom odvysielalo až po tom, čo informovalo o požiaroch v Španielsku.

Autorom sondy bol akademik Michail Marov, jeden z vedúcich vedeckých pracovníkov ešte zo sovietskych čias. Po informácii o havárii ho museli hospitalizovať.

Okrem Ruska chce v auguste prostredníctvom sondy pristáť na južnom póle Mesiaca aj indická misia Čandraján-3, ktorá odštartovala v polovici júla.

Ak bude úspešná, India sa po Rusku (respektíve Sovietskom zväze), Spojených štátoch a Číne stane len štvrtou krajinou s raketou, ktorá pristane na Mesiaci. Predchádzajúca misia Čandraján-2 pred štyrmi rokmi zlyhala.

Ako píše BBC, tieto misie sú dôkazom, že o Mesiac sa zaujíma čoraz viac krajín. Týka sa to aj Spojených štátov, Číny či Izraela.

Výskum v hlbokom spánku

Astronóm Peter Vereš pre Denník N dávnejšie vyhlásil, že kozmický výskum Ruska je v hlbokom úpadku, čo podľa BBC súvisí aj s čoraz intenzívnejšou militarizáciou jeho rozpočtu. Viacerí analytici takisto upozorňujú, že výrazne trpí západnými sankciami.

Napríklad Európska vesmírna agentúra s Ruskom intenzívne spolupracovala, ale vlani v apríli s tým vzhľadom na vojnu proti Ukrajine prestala.

Ostáva však dôležitou súčasťou Medzinárodnej vesmírnej stanice, teda v jedinej trvalo obývanej vesmírnej stanici.

Šilha hovorí, že Rusko má naďalej „vynikajúci program pilotovaných letov a rakiet“, čo ukazuje, že aj raketu Sojuz na odštartovanie Luny-25 im „stačilo len adaptovať, nie vyrobiť od nuly“.

„Na druhej strane sa však Rusko od pádu Sovietskeho zväzu skoro vôbec nevenovalo medziplanetárnym misiám. V tejto oblasti sú veľmi pozadu a aj na Mesiaci sa ukazuje, že to chcú dobehnúť,“ dodáva.