Prezidentka postavila obvineného šéfa SIS Aláča mimo služby, premiér navrhne jeho odvolanie

Obvinený riaditeľ Slovenskej informačnej služby Michal Aláč je dočasne mimo služby. V pondelok o tom rozhodla prezidentka Zuzana Čaputová. Následne premiér Ľudovít Ódor oznámil, že navrhne vláde, aby bol Aláč z funkcie odvolaný.

„Za týmto rozhodnutím si s pani prezidentkou stojíme,“ povedal Ódor s tým, že „rešpektovanie zákona nie je žiaden rozmar ani rozvrat“.

Riaditeľa SIS menuje a odvoláva hlava štátu na návrh vlády. Tajnú službu tak odteraz povedie Aláčov námestník.

Tajná služba na otázky k odvolaniu Aláča zatiaľ neodpovedala. „SIS plne rozumie legitímnemu záujmu médií a verejnosti o informácie týkajúce sa vedenia spravodajskej služby. Ubezpečujeme, že všetky takéto informácie budú štandardným spôsobom verejnosti oznámené v nadväznosti na príslušné rozhodnutia vlády a prezidentky,“ reagovala hovorkyňa Zuzana Morávková.

Prezidentka sa pri rozhodnutí odvolala na zákon, podľa ktorého musí byť príslušník tajnej služby dočasne pozbavený výkonu štátnej služby, „ak by jeho ďalšie ponechanie vo výkone štátnej služby ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby a je dôvodne podozrivý, že spáchal trestný čin“.

Aj premiér Ódor povedal, že „zotrvanie na pozícii šéfa SIS by ohrozovalo dobré meno služby doma aj v zahraničí a podkopávalo dôveru“.

Na otázku, či bude dôverovať námestníkovi SIS, teda Aláčovmu nominantovi, premiér priamo neodpovedal. Vysvetlil, že ani v ich prípade nebude rozhodovať na základe emócií. „Kým neuverím na základe faktov a dôkazov, nemám dôvod zasahovať do chodu takej dôležitej inštitúcie,“ dodal Ódor.

Zavážilo slovo prokurátorov

Aláča obvinila NAKA minulý týždeň vo štvrtok a je podozrivý zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny aj zneužitia právomoci verejného činiteľa. Čaputová pripomenula, že s obvinením sa stotožnili aj dozorujúci a službukonajúci prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry.

A práve ich slová zavážili aj pri rozhodovaní premiéra úradníckej vlády. Zdôraznil, že dvaja prokurátori potvrdili, že Aláčovo stíhanie je dôvodné. „Nehovorím o tom, či je Aláč vinný alebo neviný,“ zdôraznil premiér s tým, že doposiaľ nemal v rukách žiaden dôkaz, aby riaditeľa SIS navrhol odvolať.

„Teraz hovoria dvaja prokurátori a to je jasný signál, že niekto iný potvrdil to, čo tvrdí polícia,“ dodal Ódor.

Vyšetrovateľ podozrieva Aláča, že sa trestných činov dopustil v súvislosti s výkonom svojej funkcie.

NAKA obvinila Aláča, jeho predchodcu vo funkcii Vladimíra Pčolinského, Petra Košča či exsiskára Martina Ciriaka a expolicajta Jána Kaľavského minulý týždeň vo štvrtok v rámci akcie Rozuzlenie. Sú podozriví, že Košč, prezývaný aj Pán X, riadil zločineckú skupinu, ktorej cieľom bolo mariť vyšetrovanie korupčných káuz.

Napomohla tomu aj tajná správa SIS o manipulovaní vyšetrovaní.

Členovia tejto zločineckej skupiny sa podľa vyšetrovateľov snažili o zdiskreditovanie vyšetrovateľov NAKA a o vyvolanie dojmu, že vyšetrovania prebiehajú nezákonne. Výsledkom tejto „akcie“ bolo napokon obvinenie vyšetrovateľov NAKA Jána Čurillu a jeho kolegov.

Minulotýždňové obvinenie Aláča, Pčolinského či Košča teda priamo súvisí s takzvanou vojnou v polícii, ktorú rozpútalo obvinenie exriaditeľa SIS v marci 2021. Pčolinský bol do augusta 2021 vo väzbe, no po prepustení ďalej vplýval na činnosť tajnej služby.

„Po prepustení z väzby pána Vladimíra Pčolinského jeho vplyv na vedenie SIS zostal zachovaný, a to nielen prostredníctvom stretávania sa s pánom Aláčom, ale aj s ďalšími príslušníkmi SIS,“ vypovedal podľa Aktuality.sk utajený svedok.

Zotrvanie Aláča by bolo ohrozením

Prezidentka sa rozhodla voči Aláčovi zakročiť, pretože jeho ponechanie vo výkone štátnej služby by ohrozovalo dôležitý záujem štátnej služby. Ide predovšetkým o efektívne fungovanie domácich a zahraničných partnerských vzťahov založených na vzájomnej dôvere.

Aláč sa o obvinení dozvedel na zahraničnej pracovnej ceste, ktorú okamžite prerušil a vrátil sa na Slovensko. V piatok už prišiel vypovedať na NAKA, kde ho zadržiavali 48 hodín.

Nakoniec ho prepustili na slobodu, no stíhaný je naďalej.

V pondelok sa tak zopakovala situácia z marca 2021, keď NAKA zadržala a obvinila Aláčovho predchodcu Pčolinského. Aj vtedy prezidentka rozhodla najskôr o jeho postavení mimo služby a následne vláda súhlasila s jeho odvolaním.

SIS tak začal viesť Pčolinského námestník Aláč, ktorého prezidentka nakoniec vymenovala do funkcie riaditeľa v máji 2021. Čaputová vtedy prízvukovala, že jeho najdôležitejšou úlohou bude posilnenie dôvery verejnosti, že „služba koná ako informačná služba právneho a demokratického štátu“.

Riaditeľa SIS menuje a odvoláva prezidentka na návrh vlády. Nominanta Sme rodina odvolala po tom, ako o to sám po obvinení požiadal. Aláč však teraz nevidel dôvod na svoj odchod. Naopak, cez víkend sa vyjadril, že v prípade príslušníka, ktorý je obvinený, stále platí prezumpcia neviny a naďalej môže zastávať svoju funkciu.

„Nevidím dôvod, aby bol tento precedens porušený,“ povedal Aláč s tým, že sa v pondelok chystá do práce.

Na riaditeľa NBÚ nemajú dosah

V úplne inej situácii je riaditeľ Národného bezpečnostného úradu (NBÚ) Roman Konečný. Aj jeho minulý týždeň NAKA obvinila zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Spolu s Vladimírom Pčolinským ho vyšetrovateľ podozrieva z toho, že sa účelovo zbavil nepohodlných príslušníkov úradu – účelovo ich postavil mimo služby.

A aj toto obvinenie súvisí s tajnou správou SIS o manipulovaní vyšetrovaní.

Konečnému NAKA doručila obvinenie do podateľne úradu, pretože bol minulý týždeň na dovolenke. V pondelok však už prišiel vypovedať. Na NAKA strávil zhruba osem hodín, po ktorých ho prepustili na slobodu. Vyšetrovateľ v jeho prípade nevidel dôvod na väzbu.

Na rozdiel od Aláča je Konečný takmer neodvolateľný, a to vďaka novele zákona, ktorú presadila ešte bývalá vládna koalícia Smeru, Mosta a SNS. Riaditeľ NBÚ zo svojho postu odstúpiť nemieni.

Jeho advokát Michal Mišík hovorí o vážnom nedostatku, ktorý Konečného vlastne ani neumožňuje trestne stíhať. „Ukázalo sa, že pán Konečný je stíhaný ako príslušník NBÚ, ale on nie je príslušníkom úradu,“ vysvetlil obhajca.

Zákon síce hovorí, že ho na návrh vlády alebo 30 poslancov môže odvolať parlament, no zároveň presne definuje, kedy je to možné.

Z úradu by ho bolo možné odvolať, ak by napríklad začal vykonávať činnosť či funkciu, ktorá je nezlučiteľná s funkciou riaditeľa NBÚ. Jeho odvolanie by mohli navrhnúť aj v prípade, že by zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať funkciu dlhšie ako rok.

Ďalším dôvodom na jeho odvolanie by bolo, ak by bol pozbavený spôsobilosti či stratil občianstvo, alebo sa stal členom politickej strany. Medzi dôvodmi odvolania sa uvádza aj právoplatné odsúdenie.

Aj poslanci preto priznávajú, že Konečného nedokážu z postu odvolať.

„Nemôžeme teraz politicky ohýbať zákony,“ hovorí bývalý premiér Eduard Heger (Demokrati). Exminister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) je presvedčný, že Konečný by mal v úrade skončiť.

O tom nepochybujú ani v SaS, poslanec Alojz Baránik však priznáva, že v súčasnosti je to nemožné. Jedinou cestou by bola zmena zákona, ale to už tento parlament pred voľbami nestihne.

Predseda Hlasu Peter Pellegrini hovorí, že ak sa chce premiér a prezidentka uchýliť k odvolávaniu predstaviteľov SIS alebo NBÚ, tak by mal byť odvolaný aj policajný prezident Štefan Hamran. Malo by sa tak stať preto, „aby nikto zo zúčastnených nemal výhodu, že na svojej stoličke ostane a bude pokračovať vo svojich aktivitách“.

Aj Sme rodina žiada odvolanie Hamrana. Premiér sa však policajného prezidenta zastal. „Ako premiér úradníckej vlády nemôžem konať inak ako na základe zákona a dôkazov,“ reagoval. Hovorí, že domnienky a pocity sú pramálo na to, aby sa dalo hovoriť o rozvrate v krajine.

Pripúšťa, že ak by v parlamente prešlo uznesenie, ktorým by vyzývali odvolať Hamrana, bol by to silnejší politický signál. „Ale stále nie dôkaz o pochybení,“ skonštatoval Ódor s tým, že zatiaľ nepovie, ako by sa v takom prípade rozhodol. Dodal však, že „žijeme stále v právnom štáte a o vine budú rozhodovať súdy“.

V hre je aj bezpečnostné hľadisko

Hegerov stranícky kolega Jaroslav Naď však varuje pred personálnymi výmenami. Žiadať ich takto krátko pred voľbami môže byť nevhodné aj z bezpečnostného hľadiska.

Exminister obrany zároveň hovorí, že podľa medializovaných informácií je Konečný obvinený z toho, že postavil mimo služby úradníkov, ktorí boli podozriví z vynášania utajovaných informácií. „Čo mal iné spraviť? Pre toto personálne opatrenie chceme oslabiť činnosť NBÚ?“ pýta sa Naď.

S odvolávaním Konečného by počkal dovtedy, kým sa rozhodne, či bude alebo nebude obžalovaný. Teda do chvíle, keď bude jasné, či sa prípad dostane na súd.

Portál Aktuality.sk informoval, že Konečný a Pčolinský sú podozriví z toho, že odstavili nepohodlných príslušníkov NBÚ na základe vyfabrikovanej správy SIS. Obaja úradníci totiž kritizovali verejné obstarávania úradu, pretože boli podľa nich nehospodárne, zmanipulované a predražené. Rovnako mali podozrenie, že na úrade dochádza k manipuláciám pri udeľovaní bezpečnostných previerok pre firmy.

Konečný sa na to ešte v lete 2020 posťažoval Pčolinskému s tým, že u oboch chce otvoriť bezpečnostnú previerku. Tým chcel dosiahnuť ich odchod z úradu. Vtedajšieho šéfa SIS požiadal o správu SIS, ktorá by oboch úradníkov diskreditovala. Následne na NBÚ prišla správa z tajnej služby, podľa ktorej úradníci vynášali informácie za peniaze.

Ani jeden z týchto úradníkov už na NBÚ nepracuje.

Konečný je v úrade od roku 2012. Najskôr pôsobil ako námestník riaditeľa Jozefa Magulu, ktorý v rokoch 2006 až 2010 viedol SIS. V tom období už v tajnej službe pracoval aj Konečný, ktorý v SIS pracoval v rokoch 1996 až 2012.

V máji 2019 Konečného zvolil parlament za riaditeľa NBÚ 125 hlasmi zo 138. Hlasovanie bolo vtedy tajné. Pri moci bola koalícia Smeru, Mosta a SNS na čele s premiérom Petrom Pellegrinim (dnes Hlas).

Pčolinského nestoplo ani obvinenie

Podozrenie, že SIS „asistovala“ pri zdiskreditovaní dvoch úradníkov NBÚ, je z obdobia, keď ju ešte riadil Pčolinský. Jeho vplyv na tajnú službu však pretrvával, aj keď ho obvinili.

Po zadržaní Pčolinského v marci 2021 začali v SIS zbierať informácie na to, aby spochybnili bývalého námestníka riaditeľa tajnej služby Borisa Beňu. Toho totiž obvinila NAKA v rámci akcie Judáš a s políciou začal spolupracovať.

„Tento pokyn nebol v písomnej forme, ale len ústne, keďže uvedený pokyn bol proti všetkým interným nariadeniam SIS, takú úlohu SIS ani nemá,“ vypovedal teraz podľa Aktuality.sk utajený svedok.

Neskôr sa SIS podľa neho zamerala na diskreditovanie vyšetrovateľov NAKA, najmä Jána Čurillu.

Beňa je jedným z dôležitých svedkov, ktorí vypovedajú o úplatku 40-tisíc eur pre Pčolinského. Údajne ich zaplatil vplyvný právnik Zoroslav Kollár za to, že ho tajná služba nebude ďalej rozpracovávať. Peniaze odovzdal právnik bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi a ten ich dal Beňovi, ktorý si nechal polovicu.

O úplatku vypovedal Beňa aj Makó. Zoroslav Kollár sa k podplácaniu vlani priznal a súd ho na základe dohody o vine a treste už aj odsúdil. Pčolinský však obvinenia odmieta.

Pčolinský výpoveď utajeného svedka spochybňuje. Pre Aktuality.sk povedal, že tento svedok vypovedal kvantum nezmyslov. Tvrdí, že nikoho neinštruoval. Zároveň spochybnil celé uznesenie o obvinení.

„V uznesení sú reálne bludy založené na tvrdeniach právoplatne odsúdených osôb, právoplatne obvinených osôb a konkrétnych ľudí, ktorí boli vyhodení z SIS alebo zachytení spravodajskou činnosťou SIS a vypovedajú z pomsty,“ povedal Pčolinský.

Nebol to len Pčolinský, ale aj Košč

O tom, že neznámy Pán X, ako Petra Košča prezývajú, by mal mať vplyv na tajnú služby, informovali médiá už dávnejšie. SIS túto informáciu nikdy oficiálne nekomentovala. Jeho brat šéfoval personálnemu oddeleniu SIS.

Koščova advokátka však nedávno na súdnom pojednávaní potvrdila, že podnikateľ bol príslušníkom tajnej služby. „Pôsobil za éry, myslím si, všetkých štyroch riaditeľov služby ako poradca a zároveň bol príslušníkom,“ povedala Eva Mišíková.

Košč je obvinený, že bol hlavou celej skupiny, ktorá stála za diskreditáciou vyšetrovateľov NAKA. Tí boli nakoniec pred dvomi rokmi v septembri obvinení a na dva týždne skončili vo väzbe. Krajský súd v Bratislave pri ich prepúšťaní na slobodu povedal, že ich stíhanie nie je dôvodné.

Utajený svedok teraz vypovedal, že vplyv Košča sa v službe nezačal menovaním Pčolinského, teda v roku 2020. Obaja sa dobre poznali a podľa svedka mali vplyv v SIS už od roku 2016, keď bol do vedenia vymenovaný Anton Šafárik (nominant SNS).

Po roku 2020 do SIS prešli podľa utajovaného svedka niekoľkí vyšetrovatelia NAKA, ktorí predtým vynášali informácie z vyšetrovania. Presun do tajnej služby bol podľa neho odmenou za to, že dovtedy vynášali zo živých spisov a poukazovali na ich slabé miesta. Tak mohli slúžiť obvineným.

V SIS tak podľa svedka vznikla úplne nová časť. Pčolinský to popiera.

Aláč hovorí, že Košča nepozná

Rovnako ako Pčolinský, aj Aláč podozrenia odmieta. Jeho advokáti ich spochybňujú.

„Je nepredstaviteľné, aby zločinecká skupina mohla existovať v čase, keď bol Pčolinský vo väzbe a Aláč nepoznal hlavu zločineckej skupiny. Je to nemysliteľné,“ hovoril pred novinármi advokát Marián Bošanský, ktorý je už rok obvinený z podplácania.

Okrem toho pripomínajú, že Košč je dlhodobo mimo Slovenska a rovnako aj ďalší spoluobvinený – expolicajt Kaľavský. Ten je v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.

Aláč tvrdí, že Košča osobne nepozná. „V živote sme sa nestretli. Poznám ho len preto, že jeho osoba je medializovaná,“ dodal s tým, že keď bude zbavený mlčanlivosti, vysvetlí všetky skutočnosti, ktoré sa týkajú jeho obvinenia.

Prečo Aláč končí a vyšetrovatelia nie?

V odvolávaní Aláča z funkcie vidí Hlas „do očí bijúci dvojitý meter, ktorým prezidentka a premiér hodnotia obvinenia štátnych úradníkov“. Ak totiž teraz po obvinení zasiahli proti šéfovi SIS, rovnako mali konať proti obvineným vyšetrovateľom NAKA.

Tí sú však podľa Petra Pellegriniho povyšovaní a ešte aj premiestňovaní na policajnú inšpekciu, ktorá ich samých vyšetruje.

„Keď sa minister vnútra Ivan Šimko pokúsil tento presun zhatiť, zaplatil za to vlastnou funkciou. Ľudia preto jasne vidia, že rovnaké pravidlá neplatia pre všetkých a vedenie policajného zboru sa vymklo akejkoľvek civilnej kontrole,“ skonštatoval predseda Hlasu.

Premiér Ódor však hovorí o tom, že prípad riaditeľa SIS a vyšetrovateľov NAKA sa nedá porovnávať. Rozdiel je v dôležitosti postavenia Aláča, no najmä v tom, že v prípade Jána Čurillu a jeho kolegov krajský súd povedal, že ich stíhanie je nedôvodné.

„V takom prípade je úplne legitímne hovoriť o tom, že to mohla byť manipulácia z druhej strany,“ povedal premiér.

Pripomenul, že za konaním polície sú výsledky, a to viac ako dvadsať právoplatne odsúdených. „Mrzí ma len, že oni to nevideli či nechceli vidieť. Nech vysvetľujú, že tu boli predchádzajúcich 15 rokov a nič nevideli,“ odkázal Ódor politikom, ktorí teraz kritizujú policajtov.