Amatérskych agentov odhalil náhodný okoloidúci. Príbeh o tom, aké zúfalé sú ruské tajné služby

Píšu Greg Miller, Loveday Morrisová a Mary Ilyushinová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post.

Tajomné pracovné ponuky sa začali objavovať na začiatku tohto roka.

Úlohy boli podradné – umiestňovanie plagátov alebo nápisov na verejné priestranstvá – a plat bol mizerný. Pre niekoľko utečencov z východnej Ukrajiny však bol prísľub rýchlej hotovosti príliš lákavý.

No čoskoro si uvedomili, že celé to má háčik: pracovné miesta zahŕňali distribúciu proruskej propagandy v mene anonymného zamestnávateľa. Pre tých, ktorí boli napriek tomu ochotní plniť úlohy, práca časom nabrala hrozivejší spád.

Podľa poľských vyšetrovateľov mali zverbovanci za úlohu počas niekoľkých týždňov preskúmať poľské námorné prístavy, umiestniť kamery pozdĺž železníc a ukryť sledovacie zariadenia vo vojenskom náklade.

V marci nasledovali nové, šokujúce rozkazy na vykoľajenie vlakov prevážajúcich zbrane na Ukrajinu.

Poľské úrady sa teraz domnievajú, že záhadným zamestnávateľom bola ruská tajná služba GRU a že zmarená operácia predstavovala najväčšiu ruskú hrozbu na pôde NATO od začiatku vojny proti Ukrajine.

Cieľom Ruska bolo prerušiť dodávaciu trasu vedúcu cez Poľsko, ktorá predstavuje viac než 80 percent vojenského materiálu dodaného na Ukrajinu. Ide o masívny tok dodávok, ktorý zmenil priebeh vojny a ktorý Rusko podľa poľských a západných vyšetrovateľov chcelo znemožniť.

Namiesto toho sa však prípad stal ďalšou veľkou ranou pre ruské špionážne služby, ktorých nepodložené odhady, že dobyť Kyjiv bude ľahké, formovali neúspešný ruský plán invázie.

Ich kedysi všadeprítomné siete v Európe potom rozložili vlny vyhostení a zatknutí.

Organizovaná sabotáž

Sprisahanie v Poľsku malo znamenať zmenu kurzu. Rusko, ktoré sa nemohlo alebo nechcelo spoliehať na svojich vlastných agentov, zostavilo tím amatérov.

Podľa poľských predstaviteľov na to použilo aj kanály na ruskojazyčnej sociálnej sieti Telegram, ktoré v Poľsku navštevujú ukrajinskí utečenci. Túto informáciu nám potvrdili aj zdroje z amerických spravodajských služieb.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Ak by Rusom plán vyšiel, mohlo sa im to vyplatiť na viacerých úrovniach: spomalili by dodávky zbraní a rozdúchali by napätie medzi 1,5 milióna Ukrajincov, ktorí od začiatku vojny utiekli do Poľska.

Aj prípadný neúspech nemal pre Moskvu predstavovať veľké riziko – v poľskom väzení by skončili Ukrajinci a nie agenti GRU.

Vysokopostavení poľskí predstavitelia tvrdia, že sprisahanie výrazne ohrozilo bezpečnosť.

„Je to prvý dôkaz o tom, že Rusi sa pokúšajú v Poľsku organizovať sabotáže a dokonca aj teroristické útoky,“ povedal Stanisław Żaryn, splnomocnenec poľskej vlády pre bezpečnosť informačného priestoru.

Prípad je pre Varšavu politicky citlivý. Poľskí predstavitelia verejne nepriznali, že vo väzbe zadržiavajú aj 12 ukrajinských utečencov, pretože sa chceli vyhnúť pravdepodobne zamýšľanej reakcii Ruska. Zatknutí sú aj jeden Rus a traja občania Bieloruska.

Poľskí predstavitelia hovoria, že väčšina zo zatknutých Ukrajincov pochádza z východných oblastí, tradične viac naklonených Moskve. Ich hlavnou motiváciou však boli zrejme peniaze, nie ideológia.

Vyšetrovatelia odhalili dôkazy, že Rusko plánovalo aj ďalšie, smrtiace operácie.

Zverbovanci dostali za úlohu vykonať podpaľačské útoky a atentát, uviedol vyšetrovateľ priamo zapojený do vyšetrovania poľskej bezpečnostnej služby ABW. O cieľoch plánovaných útokov nechcel hovoriť.

„Túto hrozbu sme eliminovali, ale širšia hrozba pretrváva,“ povedal vyšetrovateľ, ktorý sa s nami – rovnako ako ostatní respondenti – rozprával pod podmienkou zachovania anonymity z dôvodu citlivosti prípadu a pre obavy o bezpečnosť.

Ruské špionážne služby sú podľa neho v Poľsku naďalej aktívne a pokúsia sa odstrániť chyby, ktorých sa dopustili.

Odklon od klasických tajných služieb

Podrobnosti o tom, ako Rusko používa Telegram na nábor agentov, a rozsah plánovaných útokov neboli predtým zverejnené.

Sprisahanie v Poľsku odzrkadľuje model, ktorý dlhodobo využívajú teroristické skupiny vrátane Islamského štátu.

Tie dlhodobo verbujú ľudí v internetovom priestore a na diaľku riadia útoky, ktorých cieľom je vyvolať paniku na Západe.

Sprisahanie zároveň predstavuje odklon Ruska od využívania špionážnych služieb ako GRU, ktorej agenti boli priamo zapletení do otravy bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry v anglickom Salisbury v roku 2018 a výbuchov muničných skladov v Bulharsku a Českej republike.

Tento článok je založený na rozhovoroch s niekoľkými bezpečnostnými predstaviteľmi v Poľsku, na Ukrajine a v Spojených štátoch, na informáciách z dokumentov a účtov podozrivých na sociálnych sieťach, ako aj na rozhovoroch s príbuznými a spolupracovníkmi zatknutých.

Jednou z podozrivých je 19-ročná Maria Medvedevová.

Zadržali ju počas ciest naprieč Poľskom spolu s jej priateľom Vladislavom Posmiťuchom, ktorého tiež obvinili zo špionáže.

Mariin otec Pavel Medvedev v rozhovore pre Washington Post povedal, že fotografie, ktoré pár zverejňoval na sociálnych sieťach, ho podnietili spýtať sa ich, odkiaľ na to berú peniaze.

Dcéra vysvetlila, že Posmiťucha mal kryptomenové účty, na ktorých sa nachádzali „peniaze prijaté od Ruska za niektoré akcie,“ opisuje Medvedev. „Povedala, že robí niečo na vysokej úrovni, ale nepovedal jej, čo presne.“

Neschopnosť zastaviť dodávky zbraní

Plán na vykoľajenie vlaku v Poľsku sa dal do pohybu v čase, keď Ukrajina plánovala protiofenzívu, ktorú napokon spustila v júni.

Nové silné zbraňové systémy vrátane nemeckých tankov Leopard si razili cestu do úzkeho pásma poľských diaľnic a železníc, ktoré fungujú ako lievik zásobovacích ciest.

Od začiatku vojny prostredníctvom týchto ciest prudko vzrástol objem, dosah aj smrteľnosť dodávaných zbraní a materiálov.

Dodávky si vyslúžili prirovnania k Zákonu o pôžičke a prenájme (Lend-Lease), prostredníctvom ktorého Spojené štáty počas druhej svetovej vojny vojensky a materiálne podporovali spojencov.

Počas posledných 16 mesiacov USA a takmer 50 ďalších krajín dodali Ukrajine viac než 150-tisíc ton materiálu, čo zodpovedá hmotnosti tisícky lietadiel Boeing 747.

Zo začiatku išlo o ľahkú muníciu, no tá časom ustúpila tankom, raketometom HIMARS a raketovým systémom Storm Shadow. Len Spojené štáty podľa Pentagónu vyčlenili na vojenskú pomoc viac než 34 miliárd dolárov.

Prevažná väčšina tohto materiálu prešla cez Poľsko nielen pre jeho výhodnú strategickú polohu na západnej hranici Ukrajiny, ale aj pre vzdorovitý postoj Varšavy voči Moskve formovaný dlhou históriou konfliktov a vzájomnej nevraživosti.

Neschopnosť Ruska zastaviť tento neustály tok smrtiaceho nákladu – či už pred prekročením hraníc, alebo pred vstupom na západ Ukrajiny – bola pre vojenských predstaviteľov a expertov nepochopiteľná.

„Je pre mňa ohromujúce, že vojna trvá už 18 mesiacov a oni nedokázali zničiť jediný konvoj alebo vlak,“ hovorí Ben Hodges, americký generál na dôchodku, ktorý v minulosti slúžil ako veliteľ amerických ozbrojených síl v Európe.

„Nezasiahli ani jeden pohyblivý cieľ.“

Verbovanie Ukrajincov a Bielorusov

Toto zlyhanie odzrkadľuje vážne nedostatky ruskej armády vrátane prekvapivej neschopnosti sledovať a zasiahnuť pohyblivé ciele, ako aj neochotu Moskvy riskovať útoky na západe Ukrajiny, ktoré by mohli zablúdiť do Poľska a podnietiť reakciu NATO.

Neschopnosť Ruska zastaviť tok zbraní je tiež súčasťou dôsledkov jeho chybného vojnového plánu.

Rusko bolo natoľko presvedčené, že Kyjiv padne do niekoľkých dní, že neuskutočnilo žiadny spoločný pokus zničiť rozsiahly systém ukrajinskej protivzdušnej obrany.

V dôsledku toho Rusko odvtedy nemôže posielať stíhačky či iné lietadlá ponad rozsiahle časti krajiny, cez ktoré prechádzajú dodávky zbraní.

„Od začiatku konfliktu zlyhalo viacero ruských snáh o prerušenie dodávok západnej vojenskej pomoci na Ukrajinu,“ píše sa v prísne tajnom dokumente, ktorý sa vo februári rozšíril medzi americkými vojenskými veliteľmi.

Výsledkom podľa dokumentu je, že USA a ich spojenci boli schopní využiť väčšinou benevolentné prostredie na pokračovanie dodávok smrtiacej pomoci.

Vzhľadom na tieto obmedzenia americké špionážne služby už vo februári varovali, že Rusko bude pravdepodobne hľadať spôsoby, ako sabotovať zásobovacie trasy spôsobmi, ktoré mu bude ťažké pripísať.

Vyplýva to z dokumentu, ktorý je súčasťou viacerých spravodajských správ, ktoré získal Washington Post.

Využívať na tieto operácie Ukrajincov a Bielorusov bol jeden z týchto spôsobov.

Hľadali mladých a nenápadných

Príspevky lákajúce potenciálnych zverbovancov boli roztrúsené medzi ponukami práce, tipmi na bývanie a internetovými podvodmi, ktoré zasypávajú kanály na Telegrame navštevované utečencami v Poľsku.

Sľubovali plat v rozmedzí zopár dolárov za namaľovanie odkazu v štýle graffiti až po 12 dolárov za vyvesenie plagátu, hovorí vyšetrovateľ AWB. Išlo o letáky a transparenty s nápismi ako „NATO CHOĎTE DOMOV“ alebo „NEBUĎTE AKO BIDEN“.

Podľa poľských predstaviteľov distribúcia týchto materiálov slúžila dvom cieľom: rozdúchanie protiukrajinských nálad v Poľsku a testovanie ochoty zverbovancov plniť protivládne úlohy.

Tí, ktorí predložili fotografie dokazujúce splnenie úloh, následne dostali nebezpečnejšie úlohy. Niektorí dostali inštrukcie kúpiť si mobilné telefóny a fotoaparáty, ktoré následne tajne odovzdali iným zverbovancom.

Tí začali cestovať naprieč Poľskom, aby prinášali správy a fotografie zo železničných staníc, letísk a námorných prístavov.

Zverbovanci dostávali výplaty v kryptomenách a prostredníctvom bankových prevodov z nevystopovateľných účtov.

Skrytí sponzori týchto prác v rámci organizačnej horlivosti zverejnili v tabuľkách svoje čiastkové mzdové sadzby.

Najlepšie platené boli úlohy ako vykoľajenie vlaku, podpaľačstvo alebo atentát, hoci aj tie boli podľa predstaviteľov ABW vyčíslené len na niekoľko stoviek dolárov.

Zdá sa, že Rusko si pri verbovaní vyberalo ľudí, pri ktorých bolo na základe veku a životných okolností menej pravdepodobné, že by pútali pozornosť tajných služieb.

Väčšinou to boli dvadsiatnici a jeden z nich mal len 16 rokov. Vo februári sa začala formovať organizačná štruktúra.

Operácia bola podľa informácií ABW založená na klasickej bunkovej štruktúre. Jednotlivé bunky sa zameriavali na funkcie ako prieskum, akvizície či logistika.

„Každá bunka mala svojho vodcu – osobu dôveryhodnú pre ruské tajné služby,“ uvádza ABW. Ľudia na nižších úrovniach nemali všetky informácie a pokiaľ to nebolo nevyhnutné, ani sa nepoznali.

Keď sa však zadania sprísňovali, aj najnižšie postavení členovia siete si začali uvedomovať, že zrejme pracujú v prospech Moskvy.

Niektorí si svoju účasť racionalizovali ako relatívne neškodnú alebo nevyhnutnú z hľadiska živobytia, tvrdia poľskí predstavitelia. Keď si uvedomili, že sú na výplatnej páske Ruska, mohli sa tiež zľaknúť, že už je neskoro vycúvať.

Kameru si všimol náhodný okoloidúci

Rusko od začiatku vojny varovalo svet pred dodávaním zbraní.

Niekoľko dní po začiatku invázie námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov povedal, že „pumpovanie zbraní na Ukrajinu“ je „nielen nebezpečným krokom, ale aj akciou, ktorá mení tieto konvoje na legitímne vojenské ciele“.

Spojené štáty podnikli významné kroky, aby zabránili útokom. Na letisko Rzeszów–Jasionka, ležiace asi 100 kilometrov od poľsko-ukrajinskej hranice, presunuli stovky vojakov z 10. horskej divízie a protiraketové vozidlá Patriot.

Kedysi tichá pristávacia dráha tak zrazu slúžila ako hlavný uzol dodávok zbraní aj ako medzistanica pre svetových lídrov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj letisko využil pri takmer každej svojej zahraničnej ceste od začiatku vojny. Prezident USA Joe Biden tu vo februári pristál počas svojej cesty do Kyjiva.

V tejto oblasti sa to hemží tajnými službami. Poľsko nasadilo stovky agentov na ochranu svojich tranzitných spojení a hraničných priechodov, ktoré monitorujú aj západné drony, špionážne lietadlá a satelity.

Ruský sprisahanecký kruh však napriek tomu zostal neodhalený, až pokým si náhodný okoloidúci nevšimol objektív fotoaparátu vykúkajúci spomedzi kríkov pozdĺž dôležitého úseku tranzitnej cesty. To, čo videl, nahlásil úradom.

Ukázalo sa, že išlo o komerčne dostupnú kameru využívajúcu solárnu energiu.

Kamera prenášala zábery prechádzajúcich dodávok do online úložiska, ku ktorému sa členovia siete mohli so správnym heslom dostať na diaľku.

Pomocou údajov z kamery, záznamov z mobilných telefónov a neďalekých mobilných veží boli vyšetrovatelia schopní určiť nielen to, kedy bolo zariadenie nainštalované, ale aj to, kto sa v tom čase pohyboval v jeho okolí.

To bol jeden z viacerých prešľapov nedostatočne vyškolených zverbovancov.

Pri prehľadávaní iných úsekov cesty sa našli ďalšie kamery na miestach, ktoré nám ukázali poľskí predstavitelia. Jedna bola na kmeni topoľa pri moste, kde musia vlaky spomaliť. Ďalšia bola umiestnená vyššie vo vetvách, aby mala dobrý výhľad na trať.

Do niekoľkých dní mali vyšetrovatelia vo väzbe podozrivého, ktorý im dal informácie o ostatných členoch skupiny vrátane jej vodcu. Sledovania, odposluchy a iné kroky následne viedli k odhaleniu a dolapeniu ďalších členov.

Poľskí predstavitelia tvrdia, že ich pôvodným plánom bolo monitorovať sieť, aby sa dozvedeli viac o jej zámeroch a vedení. Od tohto plánu však museli ustúpiť po zachytení správ, ktoré naznačovali, že sprisahanie s cieľom prekaziť dodávky zbraní už prebieha.

Vyšetrovatelia objavili podrobné pokyny na umiestnenie zariadení na vykoľajenie na miestach, kde by sa vlaky mohli vykoľajiť aj pri nižšej rýchlosti. Vyšetrovatelia nás požiadali, aby sme dané zariadenia v článku neopisovali.

Vyšetrovateľ ABW povedal, že na vykonanie útoku sa prihlásili najmenej dva naverbovaní členovia siete a že miesto a čas boli stanovené.

Priznáva, že úrady nenašli zariadenia pri pátraniach na viacerých miestach a že zostáva nejasné, či ich členovia skupiny niekde stihli ukryť.

Študentka žurnalistiky

Poľské úrady tvrdia, že majú stále značné medzery v chápaní fungovania siete vrátane identít ruských agentov, ktorí ju riadili. Takisto ešte neodkryli celú ich šifrovanú komunikáciu s vedúcimi buniek v Poľsku.

Zopár dokumentov, ktoré sa dostali na verejnosť, sa zmieňuje o niektorých nejasnostiach v rámci vyšetrovania. Poľsko zaslalo diplomatickú depešu bieloruskému veľvyslanectvu, v ktorom ho informovalo o zatknutí občanov Bieloruska.

V depeši sa uvádza, že boli súčasťou bunky vedenej osobou známou ako Andrij, ktorej identita v tom čase nebola známa.

Súdne záznamy k prípadu sú utajované a mená zatknutých neboli zverejnené. Poľskí predstavitelia odmietli prezradiť, kde sú zadržiavaní a kto ich zastupuje v súdnom konaní.

Na otázky o prípade odmietli odpovedať aj ukrajinskí predstavitelia vrátane veľvyslanca vo Varšave.

V bieloruských štátnych médiách sa objavili správy o troch zadržaných Bielorusoch vrátane ich mien. Médiá vyhlasovali ich nevinu a kritizovali Poľsko za ich zadržanie.

Bieloruský pár vzatý do väzby zodpovedá tomu, čo poľské úrady opísali ako vyhľadávaný profil zverbovancov tajnou službou GRU: mladá dvojica, ktorá si túži zarobiť peniaze a je schopná cestovať po Poľsku bez toho, aby vyvolávala podozrenie.

Medvedevová, jedna z podozrivých, sa podľa jej otca presťahovala do Poľska minulý rok a začala študovať žurnalistiku.

Jej účty na sociálnych sieťach neukazujú žiadnu náklonnosť voči Moskve alebo Minsku – sú plné fotografií z posilňovne, Starbucksu a výletov po nákupných centrách.

Objavila sa vo videách z protivládnych demonštrácií v Bielorusku v roku 2020. V marci 2022 pridala príspevok tulipánov v ukrajinských farbách – modrej a žltej – s emotikonom zlomeného srdca.

Pavel Medvedev hovorí, že podporoval dcérino odsťahovanie sa do Varšavy, ale chcel, aby sa rozišla s Posmiťuchom – Bielorusom, ktorý je vraj o 10 rokov starší.

Podľa príspevkov zo sociálnych sietí sa zdá, že ich vzťah sa začal najmenej pred tromi rokmi v Minsku.

Naše pokusy spojiť sa s príbuznými Posmiťuchu alebo jeho právnikom boli neúspešné. Jeho otec Oleksandr pre bieloruské štátne médiá označil synovo zatknutie za „bláznivý nezmysel“.

„Áno, má svoj vlastný pohľad na to, čo sa deje vo svete, ale nebadal som, že by túžil zapájať sa do nezákonných aktivít,“ povedal.

Našli u nich proruské letáky

Medvedev hovorí, že finančne hradil školné a životné náklady svojej dcéry vo Varšave. Fotografie páru zo sociálnych sietí však naznačujú, že mali iný zdroj príjmu.

Keď bol Medvedev dotlačený k tomu, aby poskytol detaily o ich financiách, priznal, že dcéra mu povedala, že Posmiťucha ju požiadal, aby si otvorila kryptomenový a bankový účet na svoje meno, no nedovolil jej ich používať.

Namiesto toho mal Posmiťucha kontrolovať účty pomocou hesiel, ktoré svojej partnerke neprezradil.

Podľa Medvedeva tiež často cestoval do Bieloruska a Ruska, pričom medzi týmito cestami sa zastavili u Medvedevovej v jej internáte vo Varšave.

„Hovoril, že pracuje pre nejakú ruskú spoločnosť,“ uvádza. „Neustále niekam cestoval.“

Prvé náznaky problémov sa objavili tento rok 5. marca, keď Medvedevová nezavolala svojej babičke a nezablahoželala jej k narodeninám. Rodina sa jej následne nemohla dovolať.

O týždeň neskôr ich poľské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že Medvedevovú zadržali pre podozrenia zo špionáže.

Dvojicu zatkli počas cesty, ktorá bola podľa poľských predstaviteľov maskovaná ako romantický výlet k moru, ale jej skutočným cieľom malo byť pozorovanie prístavu v Gdyni v čase, keď prišla veľká zásielka zbraní.

Podľa diplomatických depeší, ktoré Poľsko zaslalo Bielorusku a ktoré sa objavili v bieloruskej televízii, sú obvinení zo špehovania s cieľom získať informácie o zariadeniach kritickej infraštruktúry vrátane letiska a železničnej stanice v Rzeszówe a prístavov v Gdyni a Gdaňsku.

Medvedevovej otec povedal, že v ich batožine sa našli proruské letáky.

Sledovacie zariadenia v skladoch

Po oznámení zatknutí 16. marca bieloruské štátne médiá odvysielali viacero rozhovorov s rodinnými príslušníkmi zadržaných, ktorí trvali na ich nevine.

Medvedev povedal, že jeho dcéru zadržiavajú v Lubline a už dlho je na samotke. Navštívili ju jej matka a právny zástupca. Nevie však právnikovo meno. Matka, ktorá je s Medvedevom rozvedená, nereagovala na žiadosť o vyjadrenie.

„Situácia je podľa môjho názoru šialená,“ povedal Medvedev a dodal, že jeho dcéra sa vo väzení niekoľkokrát emocionálne zrútila.

Právnici najatí rodinou sa zúčastnili na výsluchoch a uviedli, že Medvedevová sa len „ocitla v nesprávnom čase na nesprávnom mieste“, tvrdí jej otec.

„Nič neurobila,“ povedal. „Je len svedkyňou, preto si ju nechávajú.“

Poľskí predstavitelia však nesúhlasia. Podľa ABW si bola Medvedevová „plne vedomá povahy úloh“, ktoré vykonávala s Posmiťuchom. „Nepovažovala to za znepokojujúce a profitovala z peňazí, ktoré im Rusko poslalo,“ uviedla poľská bezpečnostná služba.

Práca buniek v Poľsku mohla pomôcť Rusku pri útokoch na sklady zbraní a iné sklady na Ukrajine – statické ciele, ktoré Rusko úspešne zasahovalo najmä v blízkosti východného frontu vojny.

Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že v niekoľkých skladoch zbraní, na ktoré Rusko za posledný rok zaútočilo, sa našli sledovacie zariadenia.

Špiónom bol aj hokejista

Ukrajina sa taktiež snažila rozložiť siete ruských informátorov a uskutočnila stovky zatknutí. Medzi zadržanými bol napríklad aj pracovník železníc z východoukrajinskej Dnipropetrovskej oblasti.

Obvinili ho, že Rusku poskytoval súradnice miest, kde sa vykladali dodávky zbraní.

Ukrajinská armáda sa snažila minimalizovať svoju zraniteľnosť voči ruským útokom používaním návnad vrátane makiet raketových systémov HIMARS. Dodávky zbraní taktiež rozdeľovala do menších balíkov, ktoré sa rýchlo rozptýlili naprieč frontom.

Poľskí predstavitelia zapojení do vyšetrovania označili prípad za odlišný od všetkých ostatných, s ktorými sa predtým stretli. Odzrkadľuje to mieru improvizácie a zúfalstva ruských špionážnych služieb, ktoré čelia bezprecedentnému tlaku.

Poľsko po invázii vyhostilo všetkých známych dôstojníkov ruských tajných služieb SVR, FSB alebo GRU – dokopy išlo o 45 ľudí.

Ruské veľvyslanectvo vo Varšave teraz pripomína mesto duchov. Nedávno popoludní vo vnútri nebolo vidieť žiadne svetlá a nikto neprešiel cez prednú bránu stráženú poľskou políciou.

Vysokopostavený predstaviteľ poľskej tajnej služby uviedol, že Rusko sa snaží zachrániť fragmenty svojej špionážnej siete tým, že sa spolieha na agentov operujúcich mimo veľvyslanectva.

„Využívajú svojich ‚spiacich agentov‘ (agenti žijúci v komunite čakajúci na signál – pozn. red.),“ uviedol a dodal, že Kremeľ ich zamestnáva opatrne, pretože ich je málo a chýba im právna ochrana, ktorú poskytuje diplomatické krytie.

Moskva pokračuje vo verbovaní amatérov, ktorí sa dajú ľahšie nahradiť. Prípad špionážnej skupiny priviedol vyšetrovateľov ABW k ďalším podozrivým.

Je medzi nimi aj 20-ročný ruský hokejista, ktorý hrával v Poľsku a v júni ho zadržali po tom, ako ho prichytili pri sledovaní ukrajinských hraničných priechodov.

K reportáži prispeli Serhij Morgunov a Cate Brownová.