Bulharsko zažilo leto plné zatýkaní, nie však vďaka svojim prokurátorom

Keď cez letné prázdniny asi stovka bulharských policajtov a príslušníkov tajnej služby uskutočnili niekoľko razií po celej krajine, všetko zo svojej luxemburskej kancelárie vzdialenej takmer dvetisíc kilometrov odtiaľ sledovala aj rumunská prokurátorka Laura Kövesiová.

Od roku 2019 šéfuje novému Úradu európskej prokuratúry a práve on hral v nedávnych raziách kľúčovú rolu.

Prokurátorka EÚ v akcii

Pre Kövesiovú a jej tím to bol úspech a konečne hmatateľný dôkaz o tom, že úrad vie odhaľovať aj kauzy, v ktorých ide o milióny (v tomto prípade o stovky miliónov).

Pre Bulharsko to však bola opäť hanba – znovu sa ukázalo, ako sa krajina sama nevie vysporiadať s korupciou, vo vnímaní ktorej sa dlhodobo ocitá na samom chvoste európskeho rebríčka.

Razie síce uskutočnili bulharské orgány, ale urobili tak na pokyn európskej prokuratúry. Tá sama nedisponuje vlastnými policajnými zložkami, ale v hociktorej z 22 krajín Únie môže sama vyšetrovať kauzy, ktoré súvisia s rozkrádaním peňazí z európskych rozpočtov.

To bol aj tento prípad. Kövesiovej úrad prešetruje zneužívanie eurofondov vo výške 130 miliónov eur v prípade rekonštrukcie železničných tratí medzi mestečkami Kostenec a Septemvri. V odľahlom mestečku General Toševo na severovýchode krajiny zase zasahovali pre podozrenia z rozkrádania európskeho grantu na rekonštrukciu verejných budov.

Medzi zadržanými sa ocitol aj starosta Toševa, politik z opozičnej socialistickej strany Valentin Dimitrov.

Bulharsko nie je len jedným z najskorumpovanejších štátov Únie, ale zároveň aj tým vôbec najchudobnejším (podľa HDP na obyvateľa ho tesne predbehlo už len Slovensko a Grécko). Boju proti vysokej chudobe a korupcii nepomáha ani fakt, že v Bulharsku sa za posledné dva roky vystriedalo už päť vlád.

Porovnanie so Slovenskom sedí aj v inom – opozičné strany tam dlhodobo podporujú Rusko a kritizujú vojenskú pomoc Ukrajine.

Bulharský europoslanec: Máme problém

Úrad európskeho prokurátora zriadili pred štyrmi rokmi v snahe bojovať proti zneužívaniu európskych fondov v jednotlivých členských krajinách EÚ. Nie všetky sa však pripojili, napríklad Maďarsko to dodnes odmieta a Kövesiovej prokurátori tak na jeho území nemajú právo vyšetrovať podozrenia, že vláda Viktora Orbána znežíva európske fondy.

Bulharsko, ako aj Slovensko, však členmi úradu európskej prokuratúry sú.

Aj na údajoch ktoré pravidelne zverejňuje úrad, vidieť, ako zle je na tom Bulharsko v tejto oblasti. Vlani tam úrad prešetroval podozrenia zo zneužívania európskych grantov a fondov až vo výške skoro 500 miliónov eur. To je na pomery relatívne malej 7-miliónovej krajiny astronomická suma.

Pre porovnanie, v prípade Slovenska to bolo asi 70 miliónov eur.

„O Bulharsku je všeobecne známe, že má veľký problém s korupciou,“ hovorí pre Denník N bulharský europoslanec a právnik Radan Kanev. Jeho menšia pravicová strana Demokrati za silné Bulharsko je dnes členom vládnej koalície premiéra Nikolaja Denkova, ktorá vznikla po aprílových parlamentných voľbách.

Denkov sľúbil nulovú toleranciu voči korupcii medzi najvyššími predstaviteľmi a práve spolupráca bulharskej polície a tajných služieb s Úradom európskej prokuratúry má dokazovať, že to s bojom proti zneužívaniu fondov EÚ myslí vážne.

„Špeciálne posledné roky boli poznačené hlbokými politickými a parlamentnými krízami. Mali sme tu niekoľko rozpustených parlamentov a niekoľko úradníckych či dočasných vlád, ktoré vymenoval prezident,“ naráža na bulharskú hlavu štátu štátu Rumena Radeva.

„Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať, že menších korupčných káuz je menej, stále tu máme vážne obvinenia z korupcie na najvyšších miestach, ktorá sa diala počas dočasných vlád,“ tvrdí europoslanec, ktorý je členom frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).

Kontroverzný expremiér a problémový šéf prokuratúry

Jedného prezývajú „Tekvica“, druhého zase „Čapica“. Symbolom (často neúspešného) boja proti korupcii v Bulharsku sa už dávnejšie stali dvaja muži – niekdajší premiér Bojko „Tekvica“ Borisov a dnes už takisto len bývalý šéf bulharskej prokuratúry Ivan „Čapica“ Gešev.

Oboch mužov v minulosti spájala nielen osobná známosť, ale aj viaceré kauzy. Borisov bol od roku 2009 premiérom svojej krajiny už trikrát a Gešev sa v roku 2019 stal šéfom prokurátory za jeho vlády.

Bývalý karatista Borisov a ochrankár posledného bulharského komunistického lídra Todora Živkova je pre mnohých symbolom skorumpovaného politika. Vlani sa nakrátko ocitol aj v cele predbežného zadržania pre podozrenia zo zneužívania eurofondov. Po 24 hodinách ho však prokuratúra nariadila prepustiť pre nedostatok dôkazov.

Vo všetkom vraj mal prsty práve vtedajší šéf prokuratúry Gešev. Podľa bojovníkov proti korupcii v Bulharsku, ale aj podľa mnohých obyčajných Bulharov bol práve on hlavnou prekážkou vyšetrovania korupcie na najvyšších miestach.

V roku 2020 za odvolanie Geševa z funkcie demonštrovali v uliciach desaťtisíce ľudí. Žiadali aj Borisovovu hlavu.

Bulharský helsinský výbor označil Geševa za „morálne nevhodného“ na túto funkciu a bývalý bulharský minister spravodlivosti Hristo Ivanov ho zase nazval „najväčším sluhom oligarchov“.

Hoci Borisov napokon pod tlakom ulice skončil a jeho vláda musela padnúť, Gešev sa funkcie odmietal vzdať. Dlho to vyzeralo, že na čele prokuratúry je prakticky neodvolateľný.

Borisov však náhle otočil – nie je jasné, či z vlastnej iniciatívy, alebo ho k tomu prinútili spolustraníci. Aprílové voľby vyhrala jeho konzervatívna a proeurópska koalícia GERB-SDS, ktorá na premiérsky post nenominovala Borisova, ale bývalú eurokomisárku Mariju Gabrielovú. Tá si ako jednu z podmienok dala aj odvolanie Geševa, pretože podľa nej „poškodzuje súdny systém v Bulharsku“.

Kontroverzný prokurátor má okrem sporných rozhodnutí za sebou aj viacero menších škandálov, ktoré priamo nesúvisia s jeho rozhodovaním. V máji sa podľa vlastných slov stal obeťou pokusu o atentátu, jeho kritici ho však obviňujú, že všetko len zinscenoval. Bomba, ktorá údajne bola nastražená v retardéri na ceste a mala vybuchnúť v blízkosti jeho auta, ho nezranila.

Pri inej príležitosti zase niektorých poslancov označil za „odpad, ktorého sa treba zbaviť“.

V opozícii už čakajú proputinovskí extrémisti

No zatiaľ čo Bulharsku teraz bude vládnuť koalícia, ktorá aspoň deklaruje boj proti korupcii, vzhľadom na nestálosť tamojšej politickej scény nikto nevie dokedy. V opozícii už na svoju príležitosť vládnuť čakajú aj extrémisti z hnutia Obnova.

V uplynulých voľbách získali viac ako 13 percent a v parlamente sa tak stali treťou najväčšou stranou.

V minulosti brojili proti očkovaniu proti covidu, chcú organizovať referendum za vystúpenie Bulharska z Európskej únie a všeobecne stranu vnímajú ako proputinovskú.

Na sociálnej sieti Telegram nedávno strana zverejnila obrázok bývalého bulharského poslanca židovského pôvodu Solomona Passyho ako väzňa v koncentračnom tábore, ktorého si odvážajú nacistickí vojaci. Pod obrázkom bol nápis: „Ak nechcete plyn z Ruska, poďte k nám a dáme vám nadýchať sa trochu plynu.“

Bola to reakcia na Passyho kritiku voči krajným pravičiarom z Obnovy za ich podporu Ruska.

Politická nestabilita, kontroverzné vedenie prokuratúry a všeobecne rozšírená korupcia teraz môže najchudobnejšiu krajinu vyjsť draho. Ak sa potvrdia obvinenia európskej prokuratúry, Bulharsko príde o desiatky alebo až stovky miliónov eur.

Krajina takisto dúfala, že v krátkom čase sa konečne stane vytúženým členom eurozóny, malo sa to udiať už budúci rok. No aj pre nestabilitu a s ňou súvisiace absentujúce reformy Brusel tento plán odložil na neurčito.