Prečo Slovensko podlieha ruskej propagande?

Autor je psychológ pôsobiaci na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy a vo vlastnej psychologickej praxi. Vedie web politickapsychologia.sk. Medzi jeho špecializácie patria aj intelektovo nadané deti a analýza snov.

Rastúca dôvera v ruskú propagandu je varovným prstom pre budúcnosť Slovenska. Aké sú jej príčiny a možnosti boja proti nej?

Podľa mnohých prieskumov sú ňou intenzívne ovplyvnené názory mnohých slovenských občanov. Znepokojivé výsledky výskumu Globsecu (1) naznačili, že Slovensko zastáva vedúcu pozíciu v šírení propagandistických naratívov. Až 51 percent ľudí na Slovensku považuje za hlavných vinníkov rusko-ukrajinskej vojny Západ a samotnú Ukrajinu, čo je najviac z porovnávaných krajín (konkrétne Poľsko, Litva, Lotyšsko, Česká republika, Rumunsko, Maďarsko a Bulharsko). Lídrami sme aj v neochote pomáhať Ukrajine, ako sa vyjadrili viac ako dve tretiny opýtaných.

Viera v propagandu sa zväčša vysvetľuje nedostatočnou úrovňou vzdelania či nedostatočným kritickým myslením slovenských občanov. Výskumné zistenia však tento náhľad úplne nepodporujú. V medzinárodnom porovnaní krajín OECD v testoch PISA (2), ktorých cieľom je analyzovať úroveň čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, dosahujú žiaci viacerých krajín EÚ horšie výsledky ako žiaci na Slovensku (napr. Grécko, Chorvátsko, Španielsko, Malta či Cyprus). Medzi krajinami so slabšími výsledkami v testoch PISA nájdeme aj krajiny, ktoré sa vyznačujú menej propagandistickými presvedčeniami (napr. Bulharsko či Rumunsko), čo značí, že úroveň vzdelania neobjasňuje dostatočne úspech propagandy na Slovensku.

Dokonca aj podľa priemeru IQ patria slovenskí občania medzi intelektovo spôsobilé národy. Mimoriadne rozsiahle výskumy (3) zaradili Slovensko na 34. miesto na svete vo výške IQ, čo v rámci EÚ predstavuje 13. miesto. Slovensko sa tým začleňuje do prvej polovice krajín EÚ. Nepochybne by bolo možné predložiť aj ďalšie výskumné dôkazy naznačujúce kognitívnu kompetenciu slovenského národa, avšak porovnanie všetkých krajín OECD v testoch PISA či celosvetové porovnanie inteligencie možno považovať za spoľahlivý dôkaz.

V čom je Slovensko iné?

Pokiaľ chceme objasniť určitý fenomén v konkrétnej kultúre (v našom prípade vysoký výskyt propagandistických presvedčení) musíme dôsledne spoznať danú kultúru. Najznámejšia a najvplyvnejšia teória, podľa ktorej možno pochopiť kultúru jednotlivých národov, pochádza od holandského sociológa Geerta Hofstedeho (1928 – 2020). Svetovo známy vedec preukázal na podklade štatistických metód, že každú kultúru je možné definovať pomocou šiestich dimenzií: vzdialenosť moci, kolektivizmus verzus individualizmus, feminita verzus maskulinita, vyhýbanie sa neistote, dlhodobá verzus krátkodobá orientácia a pôžitkárstvo verzus striedmosť. Vo svojej knihe Kultúry a organizácie (4), pôvodne vydanej v roku 2005, uvádza dosiahnuté skóre jednotlivých dimenzií prakticky pre všetky krajiny sveta. Možno nás to prekvapí, ale Slovensko preukazuje v tomto priekopníckom a vedecky orientovanom porovnaní národov dve významné špecifiká.

Prvým a mimoriadne zaujímavým výsledkom je, že Slovensko dosahuje na škále vzdialenosť moci najvyššie skóre medzi všetkými krajinami na svete(!). Vysoké skóre na uvedenej škále znamená, že sa v krajine intenzívne prejavuje mocenská hierarchia. Mocní členovia organizácie (napríklad vo firme) či inštitúcie (napríklad v rodine, škole) konajú častejšie autokratickým spôsobom; menej mocní zase zažívajú strach a relatívne ľahko sa mocným podrobujú. Veľmi dôležitým špecifikom krajiny s výraznou mocenskou hierarchiou je, že aj menej mocní členovia spoločnosti považujú autokratické spôsoby konania za prirodzené a dokonca ich majú tendenciu preferovať pred inými (demokratickejšími) spôsobmi. Škála vzdialenosť moci teda znamená, že v krajine zastáva moc a autokracia výsadné postavenie a výrazne udáva tón komunikácie medzi občanmi.

Druhým špecifikom Slovenska je najvyššie skóre z celého sveta (!) na škále maskulinita verzus feminita. Vysoké skóre na tejto dimenzii značí spoločnosť, v ktorej sú jasne rozlíšené rodové roly. Od mužov sa očakáva priebojnosť, drsnosť, zameranie na materiálny úspech; od žien sa očakáva miernosť, jemnosť, orientácia na kvalitu života. V slovenskej spoločnosti teda ideál muža predpokladá dominantnú, mocnú a materiálne zabezpečenú postavu; ideál ženy zmierlivú, na vzťahy orientovanú a prorodinnú postavu. Pokiaľ by sme zapochybovali o Hofstedeho rozsiahlych výskumoch, možno napríklad pripomenúť Index rodovej rovnosti z roku 2022 (5), v rámci ktorého sa Slovensko spolu s Gréckom, Rumunskom a Maďarskom umiestnilo na samom chvoste EÚ. Možno teda konštatovať, že jestvujú aj ďalšie podobné ukazovatele, ktoré potvrdzujú Hofstedeho výskumné závery. Pre zaujímavosť len doplníme, že Hofstedeho celosvetové porovnania aj prieskumy EÚ preukázali najvyššiu rodovú rovnosť vo Švédsku.

Zhrnutím uvedených údajov možno konštatovať niekoľko záverov. Škála vzdialenosť od moci preukázala, že správanie a prežívanie slovenských občanov je do veľkej miery formované mocenskou hierarchiou medzi členmi spoločnosti. Mocnejší autokraticky rozhodujú, slabší cítia strach. Zároveň pre obe skupiny tvorí autokratický spôsob vedenia preferovaný spôsob konania. Podľa škály maskulinita verzus feminita zase vieme, že na Slovensku sú rodové roly výrazne diferencované. Ideál muža predstavuje výrazne maskulínna postava, ideál ženy je výrazne feminínna postava. Keď získané údaje ešte o čosi zjednodušíme, môžeme povedať, že slovenskí občania pripisujú vysokú váhu hodnotám, ako je moc, autokracia a diferenciácia rodových rolí.

Hodnoty na Slovensku a vnímanie Ruska

Môžeme sa pýtať, ako uvedené kultúrne špecifiká súvisia s vysokou podporou Ruska na Slovensku. Vo všeobecnosti možno povedať, že hodnoty ako moc, autokracia či diferenciácia rodových rolí, ktoré sú na Slovensku v nemalej miere preferované, stelesňuje Rusko samotné. Nejde pritom len o teoretický konštrukt: už mnohé výskumy naznačili, že Rusko je u ľudí vnímané práve skrze uvedené hodnoty.

Príkladom je výskum z roku 2019, ktorý zisťoval asociácie späté s Ruskom (6). Skúmaní boli zahraniční študenti, z ktorých časť študuje v Rusku a časť mimo ruských vzdelávacích inštitúcií. Najčastejšou asociáciou skúmaných respondentov bol Vladimir Putin, druhou bola ZSSR a tretia moc. Výskum teda ukázal, že ľudia majú tendenciu vnímať Rusko primárne skrze osobu Vladimira Putina, ktorý je podľa exaktného psychologického profilu (7) výrazne maskulínna postava. Disponuje typickými maskulínnymi charakteristikami (napríklad dominancia, ambicióznosť), naopak, absentujú u neho akékoľvek feminínne (napríklad empatia, tendencia ku kompromisu). Z pohľadu slovenských občanov, ktorí považujú za ideál muža výrazne maskulínnu postavu, stelesňuje tento ideálny obraz muža Vladimir Putin.

Pri druhej a tretej najčastejšej asociácii spätej s Ruskom (ZSSR a moc) možno povedať, že odpovede majú príbuzný asociačný kontext. ZSSR ako bývalá superveľmoc, rovnako aj pojem moc odkazujú na fakt, že Rusko je u skúmaných respondentov späté so silou, resp. s niečím mocným. Pripomeňme, že práve moc a mocenská hierarchia je u slovenských občanov najvyššou hodnotou v porovnaní ostatných krajín vo svete.

V rovnakom výskume z roku 2019 (6) sa preukázalo, že viac ako polovica skúmaných (56,2 percenta) považuje režim v Rusku za hybridný kombinujúci autokratické črty s demokratickými. V ďalšom výskume z roku 2017 (8), ktorý analyzoval názory respondentov z 37 krajín, sa taktiež väčšina vyjadrila, že ruská vláda nedostatočne rešpektuje osobnú slobodu svojich občanov. Tento pohľad sa v kontexte vojnových udalostí výrazne zhoršil a ruský režim sa aktuálne podľa Indexu demokracie považuje za autoritársky (9). Opäť teda možno povedať, že Rusko sa spája s hodnotou, t. j. autoritárskymi spôsobmi konania, ktorá je u ľudí na Slovensku pomerne vysoko cenená.

Keď si zhrnieme naše výskumné údaje ešte raz, môžeme povedať, že Rusko ju u ľudí asociované s výrazne maskulínnou postavou, mocou a autokratizmom. Všetko sú to aspekty, ktoré si naša kultúra v porovnaní s ostatnými krajinami sveta cení najviac. Z psychologického hľadiska je preto pochopiteľné, že väčšina slovenských občanov cíti intuitívnu náklonnosť k Rusku. Práve Rusko stelesňuje tie hodnoty, ktoré si ceníme najviac zo skúmaných krajín sveta.

Náklonnosť k Rusku a vojna na Ukrajine

Pre ľudí cítiacich náklonnosť k Rusku nastala po začiatku vojnových udalostí neľahká situácia. Na jednej strane cítili na podklade svojich preferovaných hodnôt náklonnosť k Rusku, no na druhej strane boli svedkami neospravedlniteľného vraždenia zo strany ruských vojakov. V termínoch psychológie nastal stav kognitívnej disonancie, ktorý ako prvý opísal americký psychológ Leon Festinger (1919 – 1989). Ide o konflikt medzi pôvodným postojom (náklonnosť k Rusku) a novozískanými informáciami (Rusko koná agresívne). Tak sa osoba nachádza v rozpore, ktorý vytvára nepríjemné vnútorné napätie. Nechce sa vzdať náklonnosti k Rusku a nechce ani stratiť hodnotu v očiach druhých velebením agresívneho štátu.

Výnimočnosť propagandy spočíva v tom, že dokáže celý vnútorný konflikt odstrániť. Využíva vedecký fakt (10, 11, 12), že každá osoba si túži zachovať svoj pôvodný postoj, v našom prípade náklonnosť k Rusku. Propaganda teda ponúkne konfabulácie relativizujúce agresivitu samotného Ruska (napr. vyhláseniami, že za vojnu na Ukrajine môže Západ, mŕtvi ľudia na ceste sú herci, Rusko sa cítilo ohrozené Ukrajinou, atď.), ktorým ľudia s kognitívnou disonanciou radi uveria. Nie preto, že ide o sofistikované alebo intelektuálne prepracované argumenty, ale preto, že o Rusku nemusia uvažovať ako o agresívnom štáte. Môžu si udržať o Rusku pozitívny obraz a zároveň nestratiť tvár v očiach druhých ľudí oslavovaním agresora (veď za vojnu nemôže Rusko atď.).

Je chybou sa domnievať, že propaganda presviedča ľudí svojou rafinovanosťou. Ľudia veria propagande primárne preto, lebo jej chcú veriť. Pomáha odstrániť všetky nepríjemné stavy či konflikty. Pokiaľ by sme verili, že podľahnutie propagande závisí od kognitívnych schopností či úrovne vzdelania, krajiny ako Bulharsko či Rumunsko by museli preukazovať vyššiu mieru propagandistických presvedčení než Slovensko, nakoľko v testoch PISA či iných špecifických meraniach výkonnosti dosahujú horšie výsledky. Na našom území sa však propagande darí z dôvodu viacerých kultúrnych osobitostí, ktoré vytvárajú bazálnu náklonnosť k Rusku, prejavujúcu sa bez ohľadu na racionálny stav vecí. Odmietnuť Rusko ako agresívny štát by u jednotlivca znamenalo intenzívny zásah do jeho preferovaných hodnôt a postojov. Pre väčšinu je preto prijateľnejšie „uveriť“, že „za vojnu môže Západ“, že „mŕtvi civilisti na ceste sú len herci“, že „Ukrajina chcela napadnúť Rusko“ atď.

Ako bojovať s propagandou?

Hlavným nástrojom boja proti nej sa zväčša spomína dostatočná informovanosť obyvateľstva, rozvoj kritického myslenia či uverejňovanie výpovedí svedkov vojny. V rámci pôsobenia na jednotlivcov sa zase spomína kultivovaný dialóg, ktorý má empatickou cestou dopomôcť k odmietnutiu ruskej propagandy. Pravdou však je, že keby boli uvedené nástroje skutočne efektívne, žiadne propagandistické presvedčenia by neexistovali. Každý človek si totiž môže overiť hodnovernosť propagandistických naratívov či si ľahko vyhľadať skutočné príčiny vojny. Problémom je, že aj keď je osoba opakovane konfrontovaná s relevantnými a pravdivými informáciami ohľadom vojny, tie opäť len vytvoria kognitívnu disonanciu, ktorú osoba znova vyrieši rovnakým spôsobom. Prevezme ďalší propagandistický naratív (napr. „predložené dôkazy sú falošné“, „objektívne médiá podplatené“, „obludné vraždenie zinscenované“) a naďalej si uchová svoju predstavu o svete.

Pri boji s propagandou preto nestačí apelovať na racionálnu, ale na hodnotovú zložku človeka. Pokiaľ bude naša kultúra naďalej dominovať v preferovaní hodnôt ako moc, autokracia či rodová diferenciácia, naďalej budeme naklonení štátom s mocenskými či autokratickými tendenciami. Boj s propagandou nie je možné vyhrať pomocou štatistiky, tabuliek či zverejňovanými správami. Všetky tieto aspekty totiž pôsobia výlučne na racionalitu človeka. Pokiaľ chceme, aby slovenskí občania cítili príklon k demokratickým krajinám a princípom, musíme podporovať a rozvíjať demokratické hodnoty. Je nevyhnutné, aby boli deti už od útleho veku vystavované zrelej hierarchii hodnôt, kde bude dominovať rovnosť moci, empatia či rodová rovnosť. Takto „vyzbrojená“ osoba bude nielenže odolná voči propagande, ale dokonca ani nebude inklinovať k štátom, kde sa prejavuje autokracia, agresia či nerovnosť medzi ľuďmi.

Odporúčania na boj s propagandou

Jestvujú mnohé odporúčania, ktoré môžu vyplývať z predloženej analýzy. Na tomto mieste ich nie je možné všetky opísať, preto sú zhrnuté do dvoch základných odporúčaní. Prvé vychádza z Hofstedeho záveru, ktorý zistil u slovenských občanov enormne vysoké skóre na škále vzdialenosť moci. Spomenuté skóre značí, že v slovenskej spoločnosti akceptujeme nerovnosť moci a uznávame autokratické tendencie silnejších. Nepochybne nás to vháňa k afiliácii s krajinami, ktoré sú stelesnením moci či autokracie. Riešenie preto spočíva v podpore rovnomerne rozloženej moci v organizáciách (vo firmách) a inštitúciách (v rodinách). Keď dieťa, adolescent či dospelý zažíva rovnosť vo vzťahu k ostatným, tak si zvnútorňuje postoj „všetci sme si rovní“. Taká osoba je následne omnoho citlivejšia na nerovnováhu moci či autokratické tendencie.

Druhé odporúčanie vyplýva z Hofstedeho škály maskulinita verzus feminita. Vysoké skóre na tejto škále značí, že v danej krajine sú striktne diferencované rodové roly. Ideál tvoria maskulínne charakteristiky, ktoré sa následne môžu pretaviť do preferencie krajín, kde vládne maskulínny alfasamec. Jedným z riešení je podporovať základné emočné charakteristiky osobnosti, medzi ktoré možno zaradiť emočnú inteligenciu, empatiu či citlivosť. Je dôležité, aby mladí ľudia (najmä chlapci) vyrastali v prostredí, ktoré bude rozvíjať aj ich emočné prežívanie a nevyžadovať len vysoký výkon alebo materiálny úspech. Keď mladí ľudia (a opäť najmä chlapci) prijmú, že ideál dospelej osoby netvoria len maskulínne charakteristiky, nebudú ani cítiť taký intenzívny príklon k maskulínnemu alfasamcovi.

Z uvedeného nám vyplýva, že boj s propagandou sa nedá vyhrať za týždeň či mesiac. Ide o mnohoročné úsilie, ktoré by malo začať pri rozvoji a vštepovaní hodnôt ako rovnosť, prijatie, empatia už od útleho detského veku. Pokiaľ budú v našej spoločnosti naďalej dominovať hodnoty ako autokracia či moc, je možné donekonečna diskutovať, vzdelávať, ukazovať štatistiky, ale efekt bude naďalej minimálny. Nie je náhodou, že práve krajiny ako Nórsko, Švédsko či Dánsko, ktoré vykazujú nízke skóre na škále vzdialenosť moci či maskulinita verzus feminita patria medzi najdemokratickejšie na svete (13).

Na úplný záver treba podotknúť, že na vysokej úrovni propagandistických presvedčení sa zrejme podieľajú viaceré faktory. Som však presvedčený, že práve preferované hodnoty v našej kultúre tvoria tú najvýznamnejšiu premennú, ktorá stojí za nemalou podporou propagandy na Slovensku.

Použitá literatúra

(1) Globsec. (2023). Globsec Trends 2023. Dostupné na https://www.globsec.org

(2) OECD (2019). PISA 2018 Results. Combined executive summaries. Dostupné na

(3) Lynn, R., & Becker, D. (2019). The Intelligence of Nations. Dostupné na https://www.ulsterinstitute.org/ebook/THE%20INTELLIGENCE%20OF%20NATIONS%20- %20Richard%20Lynn,%20David%20Becker.pdf

(4) Hofstede, G. & Hofstede, G. J. (2006). Kultury a organizace. Software lidské mysli.

(5) European Institute for Gender Equality. (2022). Gender Equality Index. Dostupné na https://eige.europa.eu/gender-equality-index/2022/SK

(6) Kazarinova, D., & Taisheva, V. (2019). Perceptions of Russia in the global world. Russia in Global Affairs.

(7) Immelman, A., & Trenzeluk, J. (2017). The political personality of Russian Federation president Vladimir Putin.

Dostupné na https://digitalcommons.csbsju.edu/cgi/viewcontent.cgi?article=1106&context=psychology_pubs

(8) Vice, M. (2017). Publics worldwide unfavorable toward Putin, Russia. Dostupné na https://www.pewresearch.org/global/2017/08/16/publics-worldwide-unfavorable-toward-putin-russia/

(9) Visual Capitalist. (2022). Mapped: The State of Global Democracy in 2022. Dostupné na https://www.visualcapitalist.com/mapped-the-state-of-global-democracy-2022/

(10) Festinger, L., Carlsmith, M. (1959). Cognitive consequences of forced compliance. Journal of Abnormal Psychology, 58 (2), 203–210.

(11) Berger, D. (2008). The Rebbe, the Messiah, and the Scandal of Orthodox Indifference. Litman Library of Jewish Civilization.

(12) Jarcho, M, Berkman, T., Lieberman, D. (2011). The neural basis of rationalization: cognitive dissonance reduction during decision-making. Social Cognitive and Affective Neuroscience, 6 (4), 460–467.

(13) Economist Intelligence. (2023). Democracy Index 2022. Frontline democracy and battle for Ukraine. Dostupné na https://www.eiu.com/n/campaigns/democracy-index-2022/