Učitelia kandidujú do parlamentu aj za Smer či Republiku. V škole musí byť učiteľ apolitický, hovoria kandidáti

Bývalý policajt z SaS, ktorý učí telocvik na škole, kam chodia len Rómovia, či riaditeľ základnej školy vo Svidníku z KDH, ktorý získal Cenu Dionýza Ilkoviča za najlepšieho učiteľa prírodovedných predmetov. Alebo učiteľka latinčiny na strednej zdravotníckej škole v Bratislave, ktorá kandiduje za Progresívne Slovensko, či učiteľ náboženstva z Veľkého Medera, ktorý pracoval aj ako poslanecký asistent za OĽaNO.

Do parlamentu tento rok kandiduje veľa učiteľov alebo riaditeľov škôl, my sme oslovili tých, čo kandidujú za strany nad hranicou zvoliteľnosti. Učitelia vysvetľovali, či straníckou politikou neovplyvňujú aj deti v školách.

Táto otázka je ešte dôležitejšia u niektorých učiteľov, ktorí kandidujú za Smer či Republiku a na Facebooku zdieľajú konšpirácie – od tých o vakcínach až po videá o Tiborovi Gašparovi.

Z policajného výcviku do rómskej školy

Peter Sklenka bol 20 rokov v polícii, roky pracoval pri výcviku mladých policajtov. Neprekvapí preto, že ako učiteľ má v základnej škole v Hranovnici autoritu. Už piaty rok učí telocvik a technické práce na škole, kde sú iba rómske deti. Tvrdí, že v týchto dvoch oblastiach sú jeho žiaci mimoriadne zruční a dokážu vyniknúť.

Po 20 rokoch v polícii si musel Sklenka najprv zvyknúť na to, že deti v škole nemajú takú disciplínu ako mladí policajti. „Deti nemajú problém povedať nie, toto robiť nebudem. A vy sa môžete aj postaviť na hlavu.“

Sklenka pracoval ako odborný referent na útvare pohotovostného policajného útvaru, teda zásahovej jednotky poriadkovej polície v Bratislave. Potom prešiel na odbor krízového riadenia a výcviku Železničnej polície. Po 20 rokoch prešiel na výsluhový dôchodok, žije v Poprade. No potom ho riaditeľ školy v Hranovnici oslovil, že im chýba telocvikár.

V novej práci sa naučil, že deti musí každú hodinu zaujať. Nie je to ľahké, škola nemá telocvičňu. Väčšinou s deťmi cvičí na dvoch veľkých chodbách v škole. Robia kondičné tréningy, majú tam pingpongové stoly, vytiahnu žinenky či kladinu.

„Na chodbe sa to ozýva a deti nedokážu cvičiť potichu. Nedá sa vyhnúť tomu, aby sme nerušili učiteľov a deti v triedach,“ hovorí Sklenka. Keď je vonku pekne, idú aj na vonkajšie ihrisko. Lenže to je staré, betónové – pri futbale si deti dávajú pozor, aby sa na betóne nezranili.

Sklenka by si nevedel predstaviť, ako by v takýchto podmienkach zvládol tri hodiny telesnej výchovy povinne, ktoré v parlamente presadil Karol Kučera z OĽaNO. Proti zákonu protestovala aj strana SaS. Nakoniec to však školy nemusia dodržať, keďže minister školstva Daniel Bútora našiel dieru v nepresne napísanom zákone.

Sklenka tvrdí, že učiteľ si získa rešpekt rómskych detí aj tým, že sa im nebude vysmievať a ponižovať ich. Malo by to byť pre učiteľa samozrejmé, no najmä rómske deti často zažívajú od dospelých presne opačný prístup. „Deti cítia, či ich máte radi alebo nie,“ hovorí.

Snaží sa im porozumieť, a to aj doslovne v rómčine. Vysvetľuje, že v rómčine znamená slovo „tajsa“ včera aj zajtra. „Niekedy povie zajtra, niekedy včera, ale nerozmýšľa nad významom tak ako my. Berie to tak, že z kontextu hovorovej reči to v rómčine pochopia,“ vysvetľuje.

Sklenka kandidoval prvýkrát v minulých komunálnych voľbách za poslanca v Poprade, no neprekrúžkoval sa. Za SaS sa rozhodol kandidovať preto, lebo ho oslovil inkluzívny program strany, ktorý má na starosti bývalá štátna tajomníčka ministerstva školstva Svetlana Síthová.

Každý deň v škole zažíva, ako ťažké je pre jedného učiteľa, aby učil inkluzívne. „V triede mám 17 žiakov, z toho 7 sú integrovaní s diagnózami a desať nie. Nemáme žiadneho asistenta učiteľa,“ hovorí Sklenka.

Ešte niekoľko desiatok kilometrov viac na východ učí kandidát za stranu Hlas Ján Karol. Na základnej škole v Sečovskej Polianke pri Vranove nad Topľou učí angličtinu, dejepis a občiansku náuku. Na otázky Denníka N odpovedal písomne.

V rokoch 2012 až 2016 bol Karol poslaneckým asistentom poslanca Štefana Hrehu za Smer, ktorý pochádza z neďalekého Vranova nad Topľou. K strane Hlas sa však Ján Karol pridal už hneď od jej vzniku. „Som presvedčený o tom, že táto strana poskytuje občanom krajiny perspektívu, ktorá je nielen pre mladého človeka nesmierne dôležitá,“ tvrdí.

Ísť do školstva nebolo jeho plánom od začiatku, vyštudoval politológiu a bakalársky stupeň práva. Keď na škole chýbal jazykár, prijal ponuku učiť. „Ešte ani vtedy som si nevedel predstaviť, že v školstve zostanem natrvalo,“ hovorí Karol.

Na škole majú dvoch asistentov učiteľa a od septembra im pribudne ďalší. Karol vysvetľuje, že majú tri deti zo sociálne znevýhodneného prostredia a asi 25 detí, ktoré majú špeciálne potreby pri učení. Tvrdí, že škola žiadala ešte viac asistentov. „Ale na druhej strane sme paradoxne spokojní, pretože veľa škôl je na tom z rôznych hľadísk menej dobre,“ vysvetľuje. To je príklad aj čisto rómskej školy v Hranovnici, ktorá nemá žiadneho asistenta.

Karol vymenúva niekoľko problémov v školstve, ktoré by podľa neho štát mal riešiť. Napríklad nezmyselná byrokracia – stratégie, koncepcie, plány či často nezmyselné výkazy. „Elektronické triedne knihy stále musia byť aj vytlačené,“ dodáva. Problém vidí aj v nízkych platoch učiteľov. „Mladí nemajú záujem učiť, odchádzajú do zahraničia, k armáde… V konečnom dôsledku pri neriešení tohto problému to bude o rok-dva celoslovenský problém, nebude sa týkať len Bratislavy a okolia,“ dodáva.

Učitelia za Smer a Republiku: Facebook plný konšpirácií

Strana Smer má na kandidátke sedem učiteľov – oslovili sme troch z nich, ale všetci rozhovor odmietli. Ide pritom o ľudí, ktorí sú minimálne na Facebooku veľmi aktívni.

Iveta Rajčániová je riaditeľka školy v Nových Zámkoch, rada sa svojim žiakom venuje a na Facebooku školy ju vidno na mnohých školských aktivitách. Na svojom politickom profile však so zhrozením informuje o tom, že prezidentka Zuzana Čaputová pozbavila funkcie šéfa SIS Michala Aláča, alebo sa teší z prepustenia Tibora Gašpara.

Zdieľa napríklad aj staré video predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, na ktorom hovorí o tretej dávke vakcíny proti covidu. „… možno u mnohých otrepaná, zabudnutá téma… V mojej rodine PRÁVE TERAZ, po 3 dávkach vakcíny, ŤAŽKÁ FORMA COVIDU! Toto je tá SLOBODA?!“ pýta sa riaditeľka.

Aktívne natáča aj vlastné videá. Zdieľa obrázky zo zahraničných pochodov Pride a opisuje to ako liberálne zverstvá. „Ako pedagóg musím rázne odmietnuť progresívnu politiku vštepovanú skrz našich detí. Môj rozum mi jednoducho nedovolí prijať správanie dieťaťa, že sa identifikovalo ako mačka,“ hovorí.

Za Smer kandiduje aj riaditeľ základnej školy vo Veľkom Krtíši Jozef Cuper. Na Facebooku zdieľa viacero konšpiračných článkov či videí, napríklad od Martina Daňa, Hlavného denníka či webu Informácie bez cenzúry.

„Fraška, ktorú dokazovali ľudia na čele s dnešnou vládou smerom k Tiborovi Gašparovi, sa dá povedať len jedným slovom, je to hnus. Dúfam, že všetci, ktorí ešte vedia rozlíšiť dobro od zla, pochopia, že praktiky terajšieho systému sú na úrovni 20, 30 rokov minulého storočia, ktoré sa odohrávali v štátoch ako Taliansko a Nemecko,“ píše Cuper.

Rozhovor odmietol aj kandidát za Smer Ondrej Bafia, ktorý je zástupcom riaditeľa základnej školy v Revúcej. Na Facebooku nezdieľa konšpirácie, ale stranícky podporuje všetky aktivity Smeru v regióne – vatry zvrchovanosti v Banskej Bystrici či stranícky míting v Rimavskej Sobote.

Za Republiku kandiduje Ivona Kellnerová, učiteľka angličtiny zo Spišskej Novej Vsi, ktorá takisto rozhovor odmietla. Učiteľka zdieľa najrôznejšie konšpirácie. „Zo stránky Úradu verejného zdravotníctva zmizli všetky covidové (Mikasove) vyhlášky. Hm, zametajú stopy?“ zamýšľa sa pani učiteľka na Facebooku. Zdieľa aj svoje rozhodnutie prestať kupovať výrobky od značiek Nivea či Labello, pretože majú na svojich obaloch dúhu.

Niektorých rodičov by mohli podobné názory učiteľov vydesiť. Je v poriadku, ak učiteľ vyjadruje svoje politické názory a je aktívny v straníckej politike? Všetci oslovení učitelia sa zhodli, že aj učiteľ – tak ako ostatné povolania – je občan a má právo politicky sa angažovať. S podmienkou, že to robí mimo školy. Ak je politicky aktívny v škole, je to za hranicou, zhodujú sa učitelia.

Podľa riaditeľa Rastislava Kunsta zo Sme rodina je kampaňovanie v škole ďaleko za čiarou. „Vnútorný názor si môžem povedať možno pri káve s pedagógmi, ale nikdy nebudem rozprávať o politike v škole. O tom, čo konkrétne aká strana robí,“ hovorí riaditeľ.

Riaditeľ Marcel Tkáč z KDH tvrdí, že ak učiteľ politiku do školy neprináša, je jeho kandidatúra občianskym právom. „Pokiaľ nebude vyťahovať svoje podpiskarty alebo rozdávať darčeky. Myslím, že to je v poriadku, pokiaľ v škole aktívne nekomunikuje svoju politickú činnosť,“ hovorí.

Učiteľov by však vyrušilo, ak by mal ich kolega extrémne názory. Ak by kandidoval za Republiku alebo ĽSNS, bol by to pre nich výkričník. Podľa Kunsta sú niektoré témy, pri ktorých musí ísť súkromný názor učiteľa bokom – ako otázky demokracie, hoaxov a kritického rozmýšľania či vojny na Ukrajine. „Sú to komplikované témy, veľa sme v škole diskutovali o tom, ako o nich hovoriť. Deti sú zvedavé a pýtajú sa, počujú rôzne názory od rodičov. Musíme dať veľký pozor, ako to odkomunikovať,“ vysvetľuje riaditeľ. Ak by zistil, že učiteľ kandiduje za Republiku, sadol by si s ním a vysvetlil, aké názory v škole komunikovať nemôže.

Podľa Kunsta by si učitelia mali dať pozor aj na svoje facebookové profily. Osobný profil by mali mať oddelený od politického. Ale ani na tom politickom by nemali zdieľať názory, ktoré rozdúchavajú vášne. Podľa neho je namieste otvoriť otázku pedagogického kódexu.

„Ako pedagógovia formujeme mládež, preto by sme nijakým spôsobom nemali rozdeľovať pedagógov, deti alebo rodičov. Vráti sa nám to, pretože klíma na škole nebude dobrá,“ tvrdí.

Bratislavskí kandidáti: angličtinárka z PS a riaditeľ za Sme rodina

Strany Sme rodina a Progresívne Slovensko veľa nespája, učiteľov na ich kandidátke však prepája rovnaký problém – nedostatok učiteľov v Bratislave.

Za Progresívne Slovensko kandiduje učiteľka Lucia Smažáková Karabínošová, ktorá už tretí rok učí latinčinu a angličtinu na strednej zdravotníckej škole. Štúdium starých jazykov si vybrala na vysokej škole, kde študovala klasickú filológiu. Chcela som skúmať staré listiny, predstavovala som si to trochu ako Indiana Jones,“ hovorí so smiechom.

Realita však vyzerala inak a Karabínošová dlhé roky vyučovala angličtinu súkromne – vo firmách či ako doučovanie pre maturantov. Po čase však hľadala zmenu. Keďže už dlhšie pracovala so stredoškolákmi, lákalo ju školstvo.

Školy v Bratislave majú veľký nedostatok jazykárov, ktorí si dokážu lepšie zarobiť súkromne. Na vlastnej koži to pozná aj Karabínošová. Keď nastúpila pred troma rokmi ako učiteľka, jej plat bol 915 eur v hrubom. Popri práci si tak naďalej privyrába súkromným doučovaním maturantov.

Aj vo svojej škole vidí, aký je problém pri zháňaní učiteľov a ako neprimerane je táto práca zaplatená. Upozorňuje napríklad na príplatok – za 10 rokov praxe dostanú učitelia príplatok 34 eur mesačne. „Ľudia, ktorí si v tomto regióne môžu dovoliť prácu v školstve, sú tí, ktorí majú partnera s dostatočným zárobkom alebo majú odrastené deti,“ hovorí učiteľka.

Smažáková Karabinošová bola už v začiatkoch pri zakladaní Progresívneho Slovenska, no v minulých voľbách sa kandidovať ešte neodvážila. Teraz sa rozhodla, že by sa ako politicky aktívna učiteľka chcela venovať najmä zlepšovaniu podmienok pre učiteľov.

Riaditeľ školy v Rusovciach Rastislav Kunst by bol určite rád, ak by do školy dokázal získať angličtinárku zo súkromnej sféry. Tvrdí, že okrem jazykárov im v škole chýbajú učiteľky prvého stupňa, vychovávateľky v družinách či kuchárky. To sú práve tie pozície v školách, ktorých tabuľkový plat patrí medzi najnižšie. Zdôrazňuje, že už len pokladníci v Tescu či v Lidli majú vyšší plat.

Aby prilákal učiteľov do školy, snaží sa vybaviť im nájomné byty – už teraz má od zriaďovateľa tri nájomné byty pre svojich učiteľov. Tvrdí, že riaditeľom v Bratislavskom kraji by pomohlo, ak by dostali väčší balík peňazí na príplatky pre učiteľov než riaditelia napríklad na východe Slovenska. Tabuľkové platy by mali byť rovnaké na celom Slovensku, ale práve cez vyššie príplatky by sa podľa neho mohli dorovnávať regionálne rozdiely života učiteľov.

Rastislav Kunst je riaditeľom už viac ako 10 rokov. Je telocvikár a dlhé roky sa venoval trénovaniu futbalu, už 18 rokov je komunálnym poslancom. Istý čas bol vicestarostom bratislavskej mestskej časti Devín, bol aj poslancom hlavného mesta.

Za Sme rodina kandidoval aj pred troma rokmi a tvrdí, že so zástupcami strany našiel spoločnú reč. Pozdáva sa mu, že strana sa vždy snaží splniť predvolebné sľuby. „Aj keď sa vždy nedá všetko urobiť, snažia sa pomôcť ľuďom a nie len vyčítať, čo bolo zlé, a kritizovať,“ hovorí riaditeľ.

Chemikár z KDH a učiteľ náboženstva z OĽaNO

KDH má na kandidátke až 22 učiteľov či riaditeľov, čo je najviac spomedzi všetkých strán. Za stranu kandiduje aj riaditeľ Katolíckej spojenej základnej školy s gymnáziom sv. Mikuláša v Prešove Marcel Tkáč. Je to chemikár, ktorý v roku 2020 získal Cenu Dionýza Ilkoviča, ktorá sa udeľuje učiteľom prírodovedných predmetov.

Po škole mal Tkáč ponuky ísť pracovať do laboratórií a venovať sa chémii výskumne, no vybral si rodinu a život vo Svidníku. Teraz ako učiteľ odhaduje, že 10 až 15 percent najšikovnejších žiakov robí opak – odchádza z východu a často aj zo Slovenska. „Špička odchádza preč a málokedy sa niekto vráti,“ hovorí Tkáč.

V škole sa venujú práve talentovaným žiakom – Tkáč na chémii a matematike, kolegyňa na biológii. Majú poobedný vedecký klub, v ktorom s deťmi robia experimenty. Tieto dôvod odchodu šikovných detí podľa neho nie je až tak odbornosť na vysokých školách, ktorá by bola lepšia v zahraničí. Rozhodujúce sú pre ne podmienky – jednak na internátoch alebo aj z hľadiska vybavenosti laboratórií. Študentov by podľa neho prilákali zo zahraničia benefity ako lepší plat, ale aj zvýhodnené bývanie.

Tkáč je učiteľom už 27 rokov, z toho osem v pozícii riaditeľa. Viac ako 25 rokov bol obecným poslancom za KDH, aj keď nebol členom strany. Vstúpiť do KDH sa rozhodol vtedy, keď Smer sformoval jednofarebnú vládu v roku 2012. V parlamentných voľbách kandiduje za KDH už druhýkrát. „Táto strana mi bola vždy blízka, programom aj hodnotami, ktorými žijem ja a žili aj moji rodičia,“ hovorí Tkáč.

Na škole v Gabčíkove učí István Matus náboženstvo, ale nekandiduje za KDH. Má 46. miesto na kandidátke OĽaNO a istý čas strávil v parlamente aj ako asistent poslanca OĽaNO Petra Cseha. Jeho mandát však netrval ani celý rok, keďže nastúpil iba ako náhradník za Andreja Stančíka vlani v októbri. Matusa však táto skúsenosť presvedčila, aby za stranu kandidoval.

„Zblízka som videl, ako hnutie funguje. Nikto poslancom nehovoril, ako majú hlasovať, a to ma presvedčilo. Majú úplnú slobodu a hnutie funguje demokraticky,“ hovorí Matus. Dovtedy nebol dokonca ani voličom OĽaNO a volil SMK. Presvedčila ho však aj prorodinná politika, ktorú začalo hnutie presadzovať.

Matus má s manželkou štyri deti a sám pocítil, ako im rodičovský bonus pomohol. „Je to citeľná pomoc. Oboch rodičov mám už na dôchodku a tiež sú spokojní so svojimi dôchodkami, odkedy je OĽaNO v parlamente,“ hovorí.

Matus študuje teológiu a učiteľstvo náboženstva a na škole učí tri dni v týždni. Politicky sa však nechce venovať školstvu, ale skôr poľnohospodárskym témam. Predovšetkým ochrane pôdy a podzemnej vody na Žitnom ostrove, kde žije. „Ide napríklad o reguláciu tých obrovských hál, ktoré sa stavajú v okolí Dunajskej Stredy. Pri ich výstavbe by sa mala riešiť aj infraštruktúra, aby sa nám nestalo, že cez dediny bude denne prechádzať 300 až 400 kamiónov,“ tvrdí.