Odsúdili už viac ako 40 zločincov z éry Smeru. Nie sú len spolupracujúci obvinení, nedostali iba podmienky

Roky využívali „systém našich ľudí“, ktorý na Slovensku neformálne fungoval. Až keď ich obvinili a prípadne skončili vo väzbe, začali s políciou spolupracovať a pomohli tak odkrývať korupčnú chobotnicu. Vďaka tomu bolo možné si počas druhej a tretej vlády Smeru (2012 – 2016) kúpiť beztrestnosť či rozsudok na súdoch.

Ľudovít Makó, Bernard Slobodník, František Imrecze, Boris Beňa či Vladimír Sklenka sú najznámejší spolupracujúci obvinení, ktorí začali usvedčovať celú korupčnú chobotnicu v polícii, tajnej službe, ale aj na súdoch. Viacerých už súdy odsúdili, pričom nie všetci vyviazli s podmienkou. Vďaka nim svoj trest spoznali aj mnohí iní. Odsúdená je už štyridsiatka zločincov. Ďalší sa priznávajú, no na verdikty ešte čakajú.

Denník N zosumarizoval najznámejšie prípady, v ktorých už súdy rozhodli. Vychádzali sme pritom z verejne dostupných zdrojov, mediálnych výstupov. Zoznam napriek tomu nemusí byť úplný a zrejme ani nie je konečný.

Polícia, SIS a špeciálny prokurátor

1. Dušan Kováčik

Bývalý špeciálny prokurátor si vo väzení odpykáva osemročný trest za korupciu aj prezradenie utajovanej skutočnosti. Okrem toho ho v máji 2022 odsúdil Najvyšší súd aj na peňažný trest 100-tisíc eur. Po prvý raz v histórii Slovenska sa stalo, že vysokopostavený funkcionár z prostredia orgánov činných v trestnom konaní skončil za mrežami. Kľúčové pre odsúdenie Kováčika bolo svedectvo Ľudovíta Makóa, riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy za vlád Smeru (2015 – 2020). Vypovedal o 50-tisícovom úplatku pre bývalého špeciálneho prokurátora. Peniaze zobral v lete 2017 za vybavenie prepustenia šéfa zločineckej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku z väzby. „Tvrdím to teraz, budem to tvrdiť aj na smrteľnej posteli. Týchto skutkov som sa ja nedopustil,“ presviedčal Kováčik sudcov Najvyššieho súdu, no tí mu neuverili. Kováčik je obžalovaný ešte v ďalších dvoch kauzách. Rozsudok je právoplatný.

2. Norbert Paksi

Bývalého zástupcu útvaru zvláštnych policajných činností zadržala Národná kriminálna agentúra v októbri 2020 spolu s Dušanom Kováčikom. K obvineniam sa priznal a s vyšetrovateľmi a prokuratúrou spolupracoval. V máji 2021 ho Špecializovaný trestný súd odsúdil na päť rokov a okrem toho mu prepadla aj časť majetku. Paksi dlhé roky vynášal mafii o tom, kto bol odpočúvaný. V rokoch 2012 až 2019 za to zobral 380-tisíc eur. Paksi sa nielen priznal, stal sa aj dôležitým svedkom v kauze Judáš. Usvedčoval bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý si vo väzbe siahol na život, aj svojho nadriadeného Jozefa Reháka. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

3. Jozef Rehák

Bývalého šéfa policajných odposluchov v júli odsúdil Špecializovaný trestný súd na jedenásť rokov a trest prepadnutia majetku. Za úplatky desať rokov vynášal mafii informácie o odposluchoch. Súd skonštatoval, že hoci mal ako policajt robiť všetko, aby ochraňoval práva občanov, on podporoval fungovanie mafie. Bývalý policajný funkcionár je podozrivý, že členov zločineckého gangu sýkorovcov informoval, keď na nich polícia niečo chystala alebo o ich činnosti získala informácie. Rehák obvinenia odmieta a na súde tvrdil, že je nevinný. A to aj vtedy, keď mu priamo do očí Paksi na súde hovoril o tom, ako mu nosil úplatky. Rozsudok nie je právoplatný.

4. Bernard Slobodník

Bývalý riaditeľ finančnej jednotky Národnej kriminálnej agentúry (2014 – 2019) za vlád Smeru spolupracuje s políciou. Je kľúčový svedok mnohých káuz, sám je vo viacerých aj obvinený. Vyšetrovateľom opísal, ako fungoval korupčný systém v polícii, ako sa pod vedením policajného prezidenta Tibora Gašpara zametali prípady pod koberec alebo naopak, ako boli stíhaní ľudia na politickú objednávku. Aj vďaka jeho svedectvu sú dnes Gašpar a jeho rodinný známy, nitriansky oligarcha Norbert Bödör, obvinení, že políciu riadili ako zločineckú skupinu. Slobodník po obvinení odovzdal polícii 200-tisíc eur, ktoré dostal ako úplatky. Svoj prvý trest spoznal 21. augusta. Špecializovaný trestný súd ho na základe dohody o vine a treste s prokurátorom odsúdil na štvorročnú podmienku. Slobodník má stále zaistený majetok a je na neho podaná obžaloba v kauze Očistec, ktorá sa týka zneužívania polície na politické a obchodné záujmy. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

5. Pavol Vorobjov

O fungovaní polície v ére Smeru vypovedal aj bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície. Vorobjov ju prirovnal k zločineckej skupine. Priznal sa k nezákonnému lustrovaniu novinárov aj politikov, za čo bral mesačne osemsto až deväťsto eur. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú Špecializovaný trestný súd schválil v máji 2022. Odsúdil ho na dvojročné väzenie. Tento rok v apríli ho trenčiansky súd podmienečne prepustil na slobodu. Je dôležitým svedkom kauzy Očistec. Rozhodnutie bolo právoplatné.

6. Vladimír Bisták

Aj tento dnes už bývalý policajt začal po zadržaní v novembri 2020 spolupracovať s vyšetrovateľmi. Postupne usvedčoval zločineckú skupinu, na ktorej čele podľa obžaloby v kauze Očistec stal podnikateľ Norbert Bödör a policajný exprezident Gašpar. Bisták uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, v marci 2022 to odsúhlasil Špecializovaný trestný súd a odsúdil ho na štvorročnú podmienku a trest prepadnutia majetku. Bisták prišiel o novostavbu rodinného domu aj s priľahlými pozemkami, aj o dvojročné auto Volkswagen Golf. Trest dostal za to, že bral úplatky a pracoval pre zločineckú skupinu. Aj toto rozhodnutie je právoplatné.

7. Milan Žáčik

Policajt z Národnej kriminálnej agentúry spolupracoval s vyšetrovateľmi a výsledkom bola dohoda o vine a treste, ktorú uzavrel s prokurátorom. V máji minulého roka ju Špecializovaný trestný súd schválil a odsúdil Žáčika na štvorročnú podmienku a trest prepadnutia majetku. Odsúdený bol za to, že pracoval pre zločineckú skupinu (bödörovcov), zneužíval právomoci verejného činiteľa, bral tisícové úplatky a maril spravodlivosť. Posledný skutok sa týka kauzy Fatima, v ktorej je obžalovaná aj bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská. Je podozrivá, že jedného z kľúčových svedkov prinútila zmeniť výpoveď, aby sa zbavila podozrenia, že v minulosti ako sudkyňa rozhodla v spore o vlastníctvo baru Fatima za úplatok pre trenčiansku mafiu. Pri zmene tejto výpovede asistoval aj Žáčik, ktorý sa k tomu priznal. Rozsudok je právoplatný.

8. Ivan Bobocký

Špecializovaný trestný súd odsúdil tohto expolicajta v máji 2022 spolu s jeho bývalým kolegom Milanom Žáčikom. Aj Bobocký dostal štvorročnú podmienku a zároveň trest prepadnutia majetku. Priznal sa, že robil pre bödörovcov, pre ktorých spolu s kolegom nezákonne sledovali politikov. Okrem toho „vypaľovali“ podnikateľov. Pod hrozbou, že u nich bude domová či iná prehliadka alebo im zaistia účtovné doklady, od nich vyberali peniaze. Bobocký bral úplatky od tisíc do päťtisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

9. Martin Fleischer

Bývalý šéf ekonomickej sekcie finančnej správy a neskôr ministerstva vnútra ako jeden z prvých spolupracujúcich obvinených uzavrel dohodu o vine a treste. Špecializovaný trestný súd ho odsúdil v auguste 2021 na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. NAKA ho zadržala v novembri 2020 počas akcie Očistec. K úplatku 40-tisíc eur za to, že s manželkou pomohli známemu, aby si ho prestali všímať daňoví kriminalisti, sa priznal. Rok po schválení dohody sa bývalý vysokopostavený úradník pýtal sám do väzenia, lebo zistil, že nemá ako splatiť peňažný trest. Nakoniec si odsedel vo väzení jedenásť mesiacov, od februára je na slobode. Svedčí aj v kauze Mýtnik, ktorá sa týka finančnej správy. Vypovedá proti oligarchovi Jozefovi Brhelovi. Hovorí, že mu dal 40-tisíc eur z provízií za tendre u daniarov. Rozhodnutie bolo právoplatné.

10. Margaréta Fleischerová

Manželka bývalého vysokopostaveného úradníka spoznala trest v rovnakom čase ako jej manžel Martin Fleischer. V auguste 2021 ju Špecializovaný trestný súd odsúdil za branie úplatku na päťročnú podmienku a peňažný trest 30-tisíc eur. Na rozdiel od manžela trest splatila, a tak nemusela nastúpiť do väzenia. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

11. Marián Kučerka

Bývalý vyšetrovateľ finančnej jednotky NAKA sa počas prípravného konania priznal k úplatkom, ktoré zobral od nadriadeného Bernarda Slobodníka. Pred začiatkom súdneho procesu bol ochotný uzavrieť s prokurátorom dohodu o vine a treste. Keď mu prokurátor nenavrhol podmienku, z dohody nič nebolo a expolicajt na súde vyhlásil, že je nevinný. Už počas vyšetrovania Kučerka vyhlasoval, že k priznaniu ho donútili prokurátori a policajti. Hovoril o psychickom nátlaku, a prispel tak k šíreniu pochybností o zákonnosti vyšetrovania na NAKA. Jeho prípad si všimol predseda Smeru Robert Fico, ktorý z neho robil martýra. Kučerku to však nezachránilo pred trestom. V júli ho odsúdil Najvyšší súd na desať a pol roka väzenia a trest prepadnutia majetku. Rozsudok je právoplatný, súd na neho vydal zatykač, aby expolicajt nastúpil do väzenia. Kučerka žije v Bosne a Hercegovine, kde požiadal o azyl.

12. Ján Kaľavský

Aj tento expolicajt NAKA ušiel do Bosny a Hercegoviny, kde požiadal o azyl. Špecializovaný trestný súd ho v apríli odsúdil za korupciu a vynášanie informácií o pripravovaných policajných akciách na sedem rokov a peňažný trest 5-tisíc eur. Kaľavský sa stal kľúčovým svedkom policajnej inšpekcie, ktorá vyšetruje možné ovplyvňovanie trestných konaní na NAKA. Stal sa jej agentom a nahrával si kolegov, vyšetrovateľov NAKA, zostrihané nahrávky neskôr začali na tlačovkách zverejňovať politici Smeru. Na súde Kaľavský vypovedal cez telemost zo Sarajeva a bránil sa, že jeho stíhanie je pomstou za to, že vypovedal proti bývalým kolegom z NAKA. Podľa najnovších podozrení takto argumentovala aj Slovenská informačná služba, a zbrzdila tak vydanie Kaľavského späť na Slovensko. Rozsudok nie je právoplatný.

13. Boris Beňa

V prípade Jána Kaľavského bolo dôležité svedectvo bývalého námestníka riaditeľa Slovenskej informačnej služby Borisa Beňu. Po zadržaní v decembri 2020 začal s vyšetrovateľmi spolupracovať, čo spôsobilo nervozitu v tajnej službe. Vypovedal o korupcii vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského, čo spustilo to, čo sa označuje ako „vojna v polícii“. Tajná služba sa podľa najnovších podozrení snažila svojho riaditeľa ochrániť aj za cenu diskreditovania vyšetrovaní i samotného Beňu. Rovnako potom postupovala aj voči vyšetrovateľom NAKA. Beňa bol podozrivý z ohrozenia utajenej skutočnosti, lebo vyzrádzal informácie o tom, koho SIS odpočúva. Zároveň ho obvinili aj z korupcie. Beňa priznal, že mal sľúbený úplatok 50-tisíc eur od podnikateľa, ktorý si tak chcel zabezpečiť, že mu daňoví kriminalisti „dajú pokoj“. Beňa tvrdil, že peniaze nakoniec nezobral. Na základe dohody o vine a treste ho odsúdil Špecializovaný trestný súd v máji 2021 na päťročnú podmienku a peňažný trest 14-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

14. Peter Gašparovič 

S prípadom, za ktorý je odsúdený Boris Beňa, súviselo aj obvinenie bývalého šéfa kontrarozviedky Petra Gašparoviča. Vďaka svedectvu Beňu, ale aj bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa sa podarilo v marci 2022 uzavrieť prvý z veľkých korupčných prípadov v bezpečnostných zložkách. Gašparovič bol pôvodne obvinený z vydierania podnikateľa, čo sa neskôr zmenilo na prijímanie úplatku. Vypýtal si totiž 400-tisíc eur, podnikateľ zaplatil polovicu. Špecializovaný trestný súd za to Gašparoviča odsúdil na jedenásť rokov a peňažný trest 50-tisíc eur, Najvyšší súd trest výrazne zmiernil. Skutok prekvalifikoval ako nepriamu korupciu, a tak Gašparoviča odsúdil na dvadsaťdva mesiacov a peňažný trest 20-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

15. Ladislav Vičan

Bývalému riaditeľovi kontrarozviedky Petrovi Gašparovičovi pomáhal policajt Ladislav Vičan, ktorého topoľčiansky podnikateľ Dušan Bočkay žiadal o pomoc pri riešení daňových kontrol. Vičan tvrdil, že sa snažil Bočkayovi len poradiť a že bol zvyknutý takto pomáhať. Súdy mu neuverili. Nezapochybovali, že obžalovaní si peniaze od podnikateľa vypýtali. Gašparovič sa s Bočkayom stretol v saune na Zochovej chate, kde mu povedal, že „šéfovia odkazujú, že treba k spokojnosti zaplatiť 400-tisíc eur“. Následne sa podnikateľ stretol s Vičanom a odovzdal mu polovicu žiadanej sumy. Najvyšší súd odsúdil expolicajta spolu s Gašparovičom v marci 2022 na dvadsať mesiacov a peňažný trest 16-tisíc eur.

16. Martin Ciriak

V Slovenskej informačnej službe pôsobil Martin Ciriak, ktorého začali usvedčovať z korupcie, Boris Beňa a Bernard Slobodník, ktorý ho do tajnej služby dostal. Z brania úplatkov Ciriaka usvedčoval aj bývalý šéf daňových kriminalistov Ľudovít Makó. Špecializovaný trestný súd odsúdil Ciriaka v júli na trojročnú podmienku, peňažný trest 800 eur a prepadnutie veci – mobilu. Počas procesu sa priznal, že si nechal mesačne platiť tisíc eur od podnikateľa Rajmunda Rovňánka za jeho krytie, ak by sa ho SIS snažila rozpracovať. Dôležitým svedkom v procese bol Peter Petrov, alias Tiger, ktorý bol blízky človek Slobodníka, pre políciu pracoval ako informátor a súčasne spolupracoval so zločineckou skupinou takáčovcov. Petrov vystupoval ako spojka medzi Ciriakom a Rovňánkom. Rozsudok je právoplatný.

17. Adrián Szabó

Meno Bernarda Slobodníka sa spomína aj v prípade bývalého riaditeľa policajnej inšpekcie Adriána Szabóa. Úrad inšpekčnej služby viedol od septembra 2018 do obvinenia v júni 2021. Slobodník ho usvedčoval z brania úplatkov vo výške zhruba 20-tisíc eur. Dával mu peniaze a drahú elektroniku – mobily aj televízor za to, že mu vynášal citlivé informácie. Szabó tvrdil, že je nevinný, no po vyše dvoch mesiacoch vo väzbe bolo zrejmé, že sa priznal a uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Špecializovaný trestný súd ju schválil v októbri 2021 a Szabóa odsúdil na päťročnú podmienku a peňažný trest 25-tisíc eur, ako aj trest prepadnutia veci – televízora a dvoch iPhonov. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

Finančná správa, podnikatelia a podsvetie

Odhaľovanie korupcie v policajných zložkách spustilo zadržanie bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa v septembri 2020. Po obvinení sa priznával k trestnej činnosti. Na základe jeho svedectva sa podarilo vyšetrovateľom postupne odhaľovať podozrenia o korupčnej chobotnici, ktorá roky fungovala v polícii, no nielen tam. Makó začal vypovedať aj o fungovaní finančnej správy.

18. František Imrecze

Riaditeľom finančnej správy sa stal za vlády Smeru v roku 2012 a z tohto postu odišiel v roku 2018, keď médiá informovali o colných podvodoch s čínskym tovarom. Trestnoprávne Františka Imreczeho dohnali až predražené tendre na informačné systémy, na ktoré médiá roky upozorňovali. NAKA ho zadržala počas akcie Mýtnik v januári 2021. Zhruba polroka strávil vo väzbe. Predseda Smeru Robert Fico sa Imreczeho zastával, no keď zistil, že s políciou spolupracuje a svedčí aj o ňom samotnom, začal ho označovať ako udavača a jeho svedectvá spochybňovať. Imrecze vypovedá o systémovej korupcii, svedčil proti Ficovi či exministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, ale aj oligarchom Jozefovi Brhelovi a Miroslavovi Výbohovi. V tomto prípade spomína aj úplatok pre Petra Pellegriniho (Hlas).

Za časť korupčných skutkov už Imrecze uzavrel dohodu o vine a treste, ktorú vo februári schválil aj Špecializovaný trestný súd. Bývalého vysokopostaveného štátneho úradníka odsúdil na päťročnú podmienku a peňažný trest 202-tisíc eur. Okrem toho je Imrecze ešte obžalovaný v kauze Očistec a obvinený aj v ďalších prípadoch. Rozsudok je právoplatný.

19. Daniel Čech

Skôr ako NAKA zadržala Františka Imreczeho, prišla si v decembri 2020 po bývalého šéfa daňovej a colnej sekcie Daniela Čecha. V rámci akcie Judáš ho podozrievali, že roky kryl nelegálny biznis bývalého siskára Františka Böhma, ktorý spolupracoval so zločineckou skupinou takáčovcov. Čechov prípad nabral rýchly spád. Už v apríli 2021 ho Špecializovaný trestný súd odsúdil na päťročnú podmienku a peňažný trest 30-tisíc eur. Z Čecha sa stal dôležitý svedok, začal vypovedať proti Imreczemu. No v lete 2021 sa ukázalo, že zrejme nevypovedal o všetkom tak, ako v pozícii spolupracujúceho obvineného mal. V auguste ho obvinili za to, že si pri odchode z finančnej správy zobral „ďakovné“ 200-tisíc eur. Ku skutku sa následne priznal. Rovnako k tomu, že zobral 50-tisíc eur za jeden z projektov na finančnej správe. Týchto úplatkov sa odsúdenie netýka, Čech je stále obvinený. Rozsudok z roku 2021 je právoplatný.

20. Kornélia Černá

„Ďakovné“ dostala podľa prokurátora aj bývalá šéfka sekcie ekonomiky na finančnej správe. Meno Kornélie Černej bolo podľa obžaloby na žltom papieriku Františka Imreczeho – spísal si naň mená úradníkov, ktorým sa chcel pri odchode z finančnej správy poďakovať za spoluprácu. Neboli to legálne odmeny, vyplácalo sa z tisícok eur od Michala Suchobu z Allexisu v súvislosti s tendrami, ktoré firma u daniarov získala. Černá takto mala dostať 20-tisíc eur za lojalitu, ona vinu odmieta a na záver súdneho procesu sa pýtala, prečo sa viac verí Imreczemu, ktorý spáchal množstvo trestných činov, ako jej. „O čo som horší človek ako on,“ pýtala sa Černá. Špecializovaný trestný súd jej v októbri 2022 neuveril a odsúdil ju na päťročnú podmienku a peňažný trest 30-tisíc eur. Bývalá úradníčka sa odvolala. Rozsudok nie je právoplatný.

21. Denisa Židová

S odsúdením Černej súvisí prípad jej bývalej kolegyne na finančnej správe Denisy Židovej, ktorá šéfovala právnemu odboru. Aj jej meno bolo podľa obžaloby na žltom papieriku. Špecializovaný trestný súd ju odsúdil v októbri 2022 na päťročnú podmienku a peňažný trest 45-tisíc eur. Aj Židová sa odvolala. Ide však o prvé rozhodnutie, keď súd uveril Imreczeho svedectvu. Ten vypovedá aj proti exministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Súčasný guvernér Národnej banky Slovenska ho podľa Imreczeho podplácal. Rozsudok v prípade Denisy Židovej nie je právoplatný.

22. Lenka Wittenbergerová

„Lenka 50“, napísal na žltý papierik František Imrecze. Odmena 50-tisíc eur išla Lenke Wittenbergerovej, ktorá ho po odchode z finančnej správy vystriedala v najvyššej funkcii na finančnej správe. Aj tieto peniaze boli „ďakovným“ za podporu pre Allexis, pričom Wittenbergerovej peniaze odovzdal Michal Suchoba z Allexisu v Imreczeho byte v bratislavskom River Parku. Uložené boli v taštičke s kozmetickými výrobkami. Wittenbergerovú obvinili v auguste 2021 a dohodu o vine a treste, ktorú uzavrela s prokurátorom, schválil Špecializovaný trestný súd v júni 2022. Odsúdil ju na päťročnú podmienku a peňažný trest 50-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

23. Jana Rovčaninová

S dianím na finančnej správe súvisí aj odsúdenie konateľky firmy Allexis Jany Rovčaninovej, ktorú obvinili spolu s Imreczem, so Suchobom a s ďalšími aktérmi kauzy Mýtnik v januári 2021. Konateľka sa priznala, že sa spolupodieľala na nezákonných tendroch pre firmu Allexis, ktoré boli podľa obžaloby predražené o 45 miliónov eur. Rovčaninová zmluvy podpisovala. Špecializovaný trestný súd ju v apríli 2022 odsúdil na základe dohody o vine a treste na päťročnú podmienku a peňažný trest 20-tisíc eur. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

24. Pavol Boško

Na finančnej správe v minulosti pracoval aj Pavol Boško. Jeho obvinenie súviselo s verejnými obstarávaniami. Boško a jeho bývalý nadriadený, sekčný šéf ekonomiky Martin Fleischer, vytvorili plán verejných obstarávaní. Tento zoznam potom Fleischer odniesol podľa obžaloby v kauze Mýtnik Jozefovi Brhelovi a ten si na ňom vyznačil tie, o ktoré mal záujem. Ostali ešte zákazky s nízkou hodnotou a za ne Boško prevzal od víťazných firiem v obálkach províziu – išlo o osem až desať percent hodnoty zákazky, celkovo zhruba 40-tisíc eur. Tie potom Fleischer odniesol podľa obžaloby Brhelovi. Fleischer na súde s Brhelom vypovedal, že Boškovi zadal, aby vyberal firmy, „ktoré budú ochotné dávať províziu, ale nebolo to podmienkou“. Bývalý sekčný šéf presviedčal, že podnikatelia platili dobrovoľne, lebo automatické poskytovanie provízií funguje „odjakživa“. Boška odsúdil Špecializovaný trestný súd na základe dohody o vine a treste vo februári 2022 na trojročnú podmienku a peňažný trest 4-tisíc eur. Rozhodnutie súdu je právoplatné.

25. Štefan Poláček

S fungovaním finančnej správy súvisí aj prípad podnikateľa Štefana Poláčka z Prešova, ktorý vo dvoch splátkach zaplatil 100-tisíc eur za to, že svoju budovu prenajímal krajskému colnému a daňovému úradu v Prešove. Poláček sa priznal a uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Za podplácanie ho Špecializovaný trestný súd v marci 2022 odsúdil na peňažný trest 50-tisíc eur.

Na začiatku to bolo svedectvo Ľudovíta Makóa, potom Bernarda Slobodníka, Daniela Čecha a Františka Imreczeho. Už nehovorili len o systémovej korupcii v tomto štáte, ale ich výpovede siahali až k bývalému premiérovi. 

26. Tomáš Rajecký

Keď v apríli 2022 NAKA obvinila expremiéra a predsedu Smeru Roberta Fica a bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka, bolo to aj vďaka svedectvu Tomáša Rajeckého – osoby, ktorú médiá vnímajú ako člena bratislavského podsvetia. Fico a Kaliňák boli podozriví, že stáli na čele zločineckej skupiny, ktorá využívala políciu na politické ciele. O stupeň nižšie mal byť nitriansky oligarcha Norbert Bödör a policajný exprezident Tibor Gašpar. V uznesení o obvinení Fica a ďalších vyšetrovateľ napísal, že práve Rajeckého výpoveď „je jedným z najvýznamnejších dôkazov“. Vypovedal o tom, ako skupina účelovo diskreditovala bývalého prezidenta Andreja Kisku dokumentom z daňových kontrol, ktorý do médií nechal anonymne rozposlať Rajecký. Lenže na generálnej prokuratúre mali na stíhanie Fica a spol. iný názor. Koncom roka im zrušili obvinenie. No Rajecký vypovedal nielen o podozreniach voči predstaviteľom Smeru, ale sám sa k trestnej činnosti aj priznával. A za ňu je už aj odsúdený. Okresný súd v Poprade ho v januári odsúdil za prezradenie daňového tajomstva, dostal dvaapolročnú podmienku. Rozsudok je právoplatný.

Sudcovia, vybavovači, advokáti, Slota a podsvetie

Skôr ako sa verejnosť dozvedela o rozsiahlych podozreniach, že v polícii a na finančnej správe fungovala rozsiahla korupčná chobotnica, zasahovala Národná kriminálna agentúra v marci 2020 na bratislavských súdoch a neskôr aj na súdoch v Žiline. V prvom prípade ich na stopu priviedol Kočnerov mobil. V tom druhom výpoveď recidivistu, ktorý sudcov podplatil.

27. Miriam Repáková

Trvalo takmer tri roky, kým sa podarilo dotiahnuť na súd prvý z prípadov justičnej Búrky. Prvou odsúdenou sa stala bývalá sudkyňa Okresného súdu Bratislava I a predtým Bratislava III Miriam Repáková. Hoci sa priznala už pri rozhodovaní o väzbe v marci 2020, vďaka čomu sa jej aj vyhla, prípad sa naťahoval. Od úvodu konania naznačovala, že chce ísť do dohody o vine a treste, no situáciu komplikoval znalecký posudok. Repáková bola podozrivá, že na Kočnerovu objednávku rozhodla v kauze Technopol. Aj vďaka jej rozsudku sa 20-miliónového majetku spoločnosti mohli zmocniť Kočnerovi blízki ľudia. Z Repákovej sa stal dôležitý svedok aj v ďalších kauzách. Vypovedala napríklad o bývalom predsedovi Okresného súdu Bratislava III Davidovi Lindtnerovi, ktorý dnes pôsobí ako advokát po boku Roberta Kaliňáka. Špecializovaný trestný súd napokon odsúdil bývalú sudkyňu vo februári na trojročnú podmienku. Jej skutok neposudzovali ako zneužitie právomoci verejného činiteľa, ale ako ohýbanie práva. Rozsudok je právoplatný.

28. Zoroslav Kollár

O vplyve konkurzného právnika a podnikateľa Zoroslava Kollára na súdy sa hovorilo dlhé roky, no chýbali jasné dôkazy. Tie naznačila Kočnerova Threema, no ešte viac k obvineniu vplyvného právnika prispel kľúčový svedok, bývalý sudca Vladimír Sklenka, ktorý bol vybavovateľom Kočnera na súdoch. Práve on vypovedal, že bývalý krajský sudca Richard Molnár a jeho priateľ Kollár sa ho snažili ovplyvniť pri rozhodovaní. Na jeseň 2020 Kollára zadržali a strávil 16 mesiacov vo väzbe, obvinenia však odmieta. S prokurátorom sa dohodol na vine a treste v inej kauze, hoci s vyšetrovaním korupcie na súdoch súvisí. Kollár sa priznal, že doniesol 40-tisíc eur bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi, hoci pôvodne generálna prokuratúra jeho aj Pčolinského obvinenie zrušila. Peniaze dal vtedajšiemu riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, a to za to, aby si ho tajná služba prestala všímať. Rozpracovala ho totiž spolu s Molnárom. Ďalší skutok sa týkal krytia nelegálnej výrobne cigariet. Špecializovaný trestný súd odsúdil Kollára v máji 2022 na peňažný trest 70-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

29. František Tóth

Tak ako sú podozrenia, že na bratislavských súdoch mali vplyv na rozhodovanie Marian Kočner so Zoroslavom Kollárom, v Žiline dokázal rozsudky vybavovať „Veľký Fero“, čo bola prezývka Františka Tótha. Podnikateľ s nehnuteľnosťami bol známy tým, že k jeho priateľom patrí bývalý predseda žilinského okresného súdu a neskôr krajský sudca Pavol Polka. V septembri 2019 skončil Tóth vo väzbe. Vypovedal proti nemu svedok Patrik Murza, ktorý ho podplatil, aby mu vybavil priaznivejší trest. Neskôr sa pridal „Malý Fero“, čo bola prezývka niekdajšieho bossa žilinského podsvetia Františka Salingera. Tóth vo väzbe rok popieral vinu. Keď mu hrozilo obvinenie z prania špinavých peňazí a prišiel by aj s rodinou o svoj luxusný život, priznal sa. „Pomáhal som tým, čo ma oslovili. Myslel som si, že im pomôžem,“ povedal po tom, ako ho v decembri 2020 Špecializovaný trestný súd odsúdil na päťročnú podmienku a peňažný trest 100-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

30. Pavol Polka

„Paľo pri mne zarobil také peniaze, že to v živote nikto nikdy nespočíta, ťažké milióny, v korunách ťažké milióny,“ povedal raz o sudcovi Pavlovi Polkovi jeho priateľ František Tóth. Rozhodnutie na žilinskom súde sa dalo vybaviť za päťtisíc, ale aj desaťtisíce eur. Podľa obvinení si Polka a ďalšie dve sudkyne rozdelili za štyri prípady 50-tisíc eur. Polka bol sudcom vyše tridsať rokov, funkcie sa vzdal koncom mája 2020. Po zadržaní v septembri 2020 tvrdil, že s korupciou na žilinských súdoch nemá nič spoločné. Zlom nastal, keď strávil vo väzbe Vianoce aj Nový rok. Polka sa priznal k úplatkom, za ktoré vybavoval rozsudky, a začal usvedčovať aj ďalších. S prokurátorom uzavrel dohodu o vine a treste a už v marci 2021 ju schválil Špecializovaný trestný súd. Polku odsúdil na päťročnú podmienku a peňažný trest 150-tisíc eur. Prípad už bývalého sudcu však ukazuje, aká vratká môže byť dohoda so spolupracujúcim obvineným. Polka totiž začal po roku dohodu spochybňovať, žiada odškodnenie od štátu a na súde, kde prišiel ako kľúčový svedok, odmietol vypovedať. Na odsúdenie bývalej predsedníčky Krajského súdu v Žiline Eve Kyselovej aj vďaka tomu chýbali dôkazy. Rozsudok v prípade Polku je právoplatný.

31. Mária Urbanová

Pavol Polka vypovedal aj o jeho dlhoročnej kolegyni Márii Urbanovej z Krajského súdu v Žiline. Bývalá sudkyňa priznala, že Polka za ňou bol s prosbou, aby sa „na vec pozreli“. Išlo o kauzy, v ktorých bola sudkyňou-spravodajkyňou a pripravovala ich na rozhodnutie. V obvinení sa spomínali štyri takéto prípady, pričom Urbanová trvala na tom, že rozhodli v súlade so zákonom a voči Polkovi len prejavila ústretovosť. Priznala však, že za rozhodnutia jej dal Polka peniaze, bolo to vždy do tisíc eur. „Dnes to považujem za morálne zlyhanie,“ povedala po rokoch. Na pojednávaní s kolegyňou Kyselovou však odmietla vypovedať. Urbanová priznaním dosiahla dohodu o vine a treste, ktorú Špecializovaný trestný súd schválil v auguste 2021. Dostala trojročnú podmienku a peňažný trest 10-tisíc eur. Rozsudok je právoplatný.

32. Patrik Murza

Podnikateľ z Liptovského Mikuláša prevádzkoval taxislužbu a mal opakovane problémy so zákonom. No vedel sa zariadiť – ako vypovedal aj na súde, cez Františka Tótha dokázal rozhodnutia súdov pozmeniť. O tom, že cez „Veľkého Fera“ korumpoval sudcov, vypovedal už v roku 2018. Nakoniec ho obvinili spolu s ním. Špecializovaný trestný súd ho v decembri 2020 odsúdil na peňažný trest 8-tisíc eur. Senát odôvodnil nízky trest tým, že práve Murza, ale aj ďalší svedok, a to František Salinger, prispeli k odhaleniu Tótha. Rozsudok je právoplatný.

33. František Salinger

Bývalý boss žilinského podsvetia je odsúdený za daňové podvody, vraždu bieleho koňa, výbuch telefonickej búdky v Žiline a od decembra 2020 aj za podplácanie žilinských sudcov. Špecializovaný trestný súd ho v procese s Františkom Tóthom odsúdil na trojročnú podmienku. Rovnako ako v prípade Patrika Murzu zavážilo, že Tótha obaja usvedčovali. Salinger priznal, že za zmiernenie trestu v kauze výbuchu telefónneho automatu na žilinskom námestí z deväťdesiatych rokov minulého storočia dal Tóthovi úplatok 20-tisíc eur. Ďalších 10-tisíc eur platil za to, aby sa mu zmiernili podmienky vo väzení. Proces so Salignerom, s Tóthom aj Murzom mal na súde rýchly spád. Všetci obžalovaní totiž priznali vinu. Rozsudok je právoplatný.

34. Anton Bajdík

Zločinec, ktorý si vo väzení už odpykával trest, sa najskôr k podplácaniu žilinských sudcov nepriznával. Napokon na súde vyhlásil, že sa cíti vinný. Priznal, že František Tóth mu robil „spojku“ na sudcov a že mu dal v roku 2017 dvadsaťtisíc eur za to, aby na žilinskom okresnom súde vybavil jeho oslobodenie spod obžaloby z krádeže. Bajdíka v decembri 2020 odsúdil Špecializovaný trestný súd na súhrnný trest tri roky, započítal mu aj predchádzajúci trest. Rozsudok je právoplatný.

35. Ľuboš Mahdoň

Žilinského advokáta najskôr odsúdil Špecializovaný trestný súd v decembri 2020 s Tóthom, Murzom a ďalšími za jeden z korupčných prípadov, keď si vypýtal úplatok od obžalovaného. S Polkom, Tóthom a ďalšími si za vybavenie dovolania na Najvyššom súde vypýtal 30-tisíc eur. Vtedy dostal dvojročnú podmienku a peňažný trest 10-tisíc eur. Tento trest už neplatí, pretože na základe dohody o vine a treste ho Špecializovaný trestný súd vo februári 2022 odsúdil ešte raz a dal mu súhrnný trest, teda päťročnú podmienku a 20-tisíc eur. Mahdoňa odsúdili za prijímanie úplatku aj podplácanie. V druhom prípade išlo o to, že prisľúbil 30 percent z odmien advokáta žilinskému sudcovi Danielovi Bérešovi z každého prípadu, v ktorom ho vyberie za ex offo obhajcu, teda povinnú obhajobu zo zákona. Rozsudok je právoplatný.

36. Pavol Kuric

Žilinský advokát, ktorý tiež vybavoval rozsudok cez sudcu Pavla Polku. Dvom neprávoplatne odsúdeným mužom za lúpež ponúkol, že ak zaplatia po desaťtisíc eur, vybaví im v odvolacom konaní podmienky. Kuric peniaze zobral a išiel za Polkom, ten ich napokon neprevzal. Kuric sa ku korupcii priznal a Špecializovaný trestný súd ho na základe dohody o vine a treste odsúdil v máji 2021 na dvojročnú podmienku a peňažný trest 35-tisís eur. Pôvodne sa advokát dohodol na trojročnej podmienke, no súd do dohody zasiahol. Rozhodnutie je právoplatné.

37. Ján Slota

Bývalý minister financií a dopravy Smeru Ján Počiatek hovoril o bývalom predsedovi Slovenskej národnej strany Jánovi Slotovi ako o „kráľovi“. Zachytila to legendárna nahrávka z roku 2009 z kancelárie generálneho prokuratúra Dobroslava Trnku. Počiatek počas ich rozhovoru priznal, že sa Slotovi na kauze emisie počas prvej vlády Roberta Fica (2006 až 2010) podarilo „oholiť“ aj premiéra. Slotu však neodsúdili za žiadnu z káuz, ktoré sa spájali s jeho menom. Nakoniec ho v júni tohto roka Špecializovaný trestný súd odsúdil na dvojročnú podmienku za to, že cez sudcu Polku vybavoval rozsudok pre svojho známeho, vinníka dopravnej nehody, pri ktorej jeden človek zomrel a ďalší sa zranili. Ide už o štvrtý podmienečný trest pre Slotu. Predchádzajúce dostal za šoférovanie v opitosti, za jazdu pod vplyvom alkoholu či za sexuálne obťažovanie mladistvých. Rozsudok nie je právoplatný.

Bašternák, Kočner, Rusko či Paška – naši ľudia

Ladislav Bašternák či Marián Kočner, ale aj mnohí ďalší patrili počas vlád Smeru do systému „našich ľudí“. Stáli nad zákonom, a hoci voči nim bolo dosť dôkazov, trestnému stíhaniu sa vyhýbali. Prečo? Lebo „tí zhora“ to nechceli, naznačil, ako vtedy systém fungoval, bývalý riaditeľ Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó.

38. Ladislav Bašternák

Kriminálny úrad finančnej správy si daňové podvody Ladislava Bašternáka všimol už v roku 2012, polícia ich však odmietla vyšetrovať. Trestné stíhanie sa začalo, až keď na prípady upozornili v roku 2016 Denník N a Trend. Vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák vyhlásil, že ide o snahu o podlé zdiskreditovanie rezortu vnútra. Bašternák bol podozrivý z krátenia dane. Jeho prípad súvisel s podozrivými prevodmi bytov v bytovom komplexe Five Star Residence, ktorý staval Marian Kočner. Na nadmerných vratkách DPH spôsobil Bašternák štátu škodu za 1,7 milióna a 200-tisíc eur. Bašternák využil účinnú ľútosť, priznal sa a peniaze vrátil. V marci 2019 ho Krajský súd v Bratislave odsúdil na päť rokov a trest prepadnutia majetku. Bol to signál, že systém našich ľudí sa rozpadáva. Vo februári 2022 pribudol Bašternákovi ďalší rozsudok. Výška trestu mu ostala, navyše má sedemročný zákaz podnikania. Do právoplatnosti verdiktov sa však Bašternák stihol majetkov zbaviť a štát sa teraz oň súdi. Rozsudky v prípade Five Star Residence sú právoplatné. Na jeseň čaká Bašternáka ďalší súd.

39. Marián Kočner

Do vraždy novinára Jána Kuciaka v roku 2018 bol Marián Kočner nedotknuteľný. Rovnako ako Bašternák patril do sveta „našich ľudí“. Z objednávky vraždy je obžalovaný (dvakrát bol neprávoplatne oslobodený). Potom sa rozhýbali aj ďalšie vyšetrovania a Kočner figuroval – či figuruje – vo viac ako desiatke káuz. Dianie však už sleduje z väzenskej cely. Najvyšší súd mu v januári 2021 potvrdil devätnásťročný trest a peňažný trest 10-tisíc eur za podvod so zmenkami televízie Markíza. Zmenky v hodnote takmer 70 miliónov eur predložil v roku 2019 na petržalský okresný súd a tvrdil, že mu ich pri urovnaní sporu o televíziu v roku 2000 podpísal riaditeľ televízie Pavol Rusko. Po verdikte je už zrejmé, že zmenky sfalšovali. Rozsudok je právoplatný. O prepustenie na slobodu môže Kočner požiadať najskôr v roku 2033, keď bude mať 72 rokov.

40. Pavol Rusko

Na devätnásť rokov odsúdil Najvyšší súd v januári 2021 aj Kočnerovho komplica pri podvode so zmenkami – Pavla Ruska, bývalého riaditeľa televízie Markíza a exministra hospodárstva (2003 až 2005) za stranu ANO. Ten sa na slobodu nedostane skôr ako v roku 2035, keď bude mať 74 rokov. To, že Ruska s Kočnerom odsúdil súd na exemplárny trest, priznal aj prokurátor Ján Šanta. „Vyhrali sme nielen bitku, vyhrali sme jednu závažnú vojnu. Ukázali sme, že orgány činné v trestnom konaní sú schopné nielen odhaliť, obviniť, ale aj obžalovať akúkoľvek kauzu a slovenské súdy sú schopné vyhlásiť rýchle, zákonné a spravodlivé rozhodnutie. To je veľká nádej aj odkaz do budúcnosti v ďalších kauzách,“ reagoval po verdikte. Rozsudok je právoplatný.

 

41. Štefan Agh

Po odsúdení Kočnera a Ruska vyhlásil Špecializovaný trestný súd verdikt aj v prípade tretieho aktéra kauzy zmenky. Kočnerovho komplica Štefana Ágha odsúdil v októbri 2021 na trinásť rokov a peňažný trest 5-tisíc eur. Agh ani jeho obhajca na súd neprišli. Očakávalo sa, že Agh sa následne odvolá a posledné slovo bude mať Najvyšší súd. To sa však nestalo. Obžalovaný si myslel, že jeho advokát Štefan Neszméry podal odvolanie; ten zase tvrdil, že tak urobil jeho klient. Realitou bolo, že tak neurobil ani jeden. Rozsudok je teda právoplatný.

42. Branislav Paška

Zavraždený novinár Ján Kuciak napísal o predražených tendroch na CT pre košickú nemocnicu v roku 2015. Polícia v prípade začala síce v tom istom roku trestné stíhanie, no jedného z kľúčových podozrivých – Branislava Pašku, synovca bývalého a medzičasom zosnulého predsedu parlamentu Pavla Pašku zo Smeru – obvinila až po troch rokoch. Stalo sa tak v apríli 2018, dva mesiace po vražde novinára. Po dvoch rokoch bola na neho podaná obžaloba a v auguste Najvyšší súd odsúdil Pašku za machinácie pri verejnom obstarávaní na päť rokov. Branislav Paška bol v roku 2013, teda v čase, keď prebiehal tender, riaditeľom obstarávania v nemocnici. Tá prístroj získala o 162-tisíc eur drahšie. Paška na vyhlásenie rozsudku neprišiel, a tak sa vyhol okamžitému nástupu do väzenia. Rozsudok je právoplatný, Paška je v tejto chvíli vo väzení.

Sumár vyše štyridsiatky odsúdených nemusí byť ešte konečný. Už viackrát sme spomenuli mená spolupracujúcich obvinených, o ktorých zatiaľ súdy nerozhodli. Na záver prehľadu prinášame ešte zoznam tých, ktorí sa k trestnej činnosti priznávajú.