Slovensku unikajú milióny eur a rozvoj. Ako vyťažiť viac z členstva v medzinárodných vedeckých inštitúciách?
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
[25 rozhovorov o slovenskej vede v knižnej podobe – to je novinka Ako chutí tarantula? reportérky Zuzany Vitkovej.]
- V rezorte školstva neexistuje oddelenie špeciálne zamerané na manažovanie účasti v medzinárodných vedeckých inštitúciách.
- O prestížnych zákazkách tak slovenské firmy často nevedia, chýba im propagácia alebo účasť na workshopoch a konferenciách.
- Denník N skúmal, aké hodnoty nám prináša účasť v CERN-e alebo Európskej vesmírnej agentúre, čo sa robí pre zviditeľnenie Slovenska a ako viac vyťažiť z členstva v medzinárodných inštitúciách.
Slovensko nedokáže naplno využiť potenciál členstva v medzinárodných vedeckých inštitúciách, vraví teoretický fyzik Fedor Šimkovic z Univerzity Komenského v Bratislave. „Pripravujeme sa tak o ďalší rozvoj,“ vraví vedec.
Naša krajina je členom zhruba 25 medzinárodných vedeckých inštitúcií a niekoľkých ďalších výskumných infraštruktúr.
Nie je to zadarmo, ale za zhruba 15 miliónov eur ročne môžu slovenskí vedci a vedkyne pracovať na najväčšom laseri či najväčšom urýchľovači na svete a firmy môžu súťažiť o prestížne zákazky. No v mnohých prípadoch o nich slovenské podniky vôbec nevedia.
Prečo tento stav existuje, ako ho zmeniť k lepšiemu a čo nám prináša členstvo v CERN-e alebo v Európskej vesmírnej agentúre (ESA)?
Investície do vedy a výskumu sa oplatia
Ak krajina investuje do vedy a výskumu, bohatne. „Neexistuje žiadna iná oblasť, kde by bol koeficient návratnosti väčší ako vo vede a výskume,“ vraví Robert Ševčík, generálny riaditeľ sekcie vedy a techniky ministerstva školstva.
Koeficient návratnosti vyjadruje pomer medzi investíciami a príjmami. Ak je menší ako 1, štát investuje viac, ako dostáva. Ak je koeficient vyšší ako 1, príjem je vyšší ako vložená investícia.
„Tabuľková hodnota koeficientu návratnosti pre základný a aplikovaný výskum je 2,2,“ vraví Ševčík. To znamená, že investícia vo výške milión eur znamená príjem 2,2 milióna eur – napríklad vo forme zákaziek.
Sú špecifické odvetvia, napríklad vesmírny výskum, kde je návratnosť až 5-násobná, podľa Ševčíka môže byť až 10-násobná. „Návratnosť vo vede je na úrovni niekoľko sto percent,“ dodáva úradník.
