Indická sonda ako prvá v dejinách pristála v okolí južného pólu Mesiaca

India sa po USA, Sovietskom zväze a Číne stala iba štvrtou krajinou, ktorá úspešne pristála na Mesiaci.

Modul Vikram indickej sondy Čandraján-3 (Mesačná loď 3) dosadol na mesačný povrch v okolí južného pólu v stredu 23. augusta okolo 14.34 h nášho času. India získala čiastočné prvenstvo, keďže v okolí južného pólu Mesiaca predtým mäkko nepristála žiadna sonda. Tomuto regiónu sa mesačné misie doteraz vyhýbali. Terén je tam hrboľatý a posiaty krátermi, čo zvyšuje riziko nehody pri pristávaní.

„Tento úspech patrí celému ľudstvu a pomôže pri ďalších mesačných misiách, ktoré v budúcnosti vykonajú ďalšie krajiny,“ uviedol po pristátí indický premiér Naréndra Módí.

India uspela na rozdiel od Ruska, ktoré k južnému pólu Mesiaca vyslalo vlastnú sondu Luna 25. Táto misia bola neúspešná, zariadenie sa cez víkend zrútilo na povrch Mesiaca. Podľa astronóma Jiřího Šilhu z UK v Bratislave zlyhanie prišlo „v relatívne skorej fáze letu“.

Záznam z pristátia indickej sondy Čandraján-3. Zdroj – ISRO Official/YouTube

Dlhší let a výskum

Misia Čandraján-3 odštartovala pred viac ako piatimi týždňami (14. júla) za jasotu tisícok divákov z kozmodrómu Šríharikota na juhovýchode Indie. „Vďaka našim vedcom má India veľmi bohatú históriu vo vesmírnom sektore,“ hovoril premiér Módí.

Cesta indickej sondy na Mesiac trvala oveľa dlhšie ako misiám Apollo v 60. a 70. rokoch minulého storočia, prípadne aj ruskej Lune 25, ktorá mala pristáť už desať dní po štarte (21. augusta).

Dôvodom bolo, že indickú sondu vypustila do vesmíru menej výkonná raketa. Čandraján-3 musela nabrať rýchlosť tým, že okolo Zeme vykonala veľké eliptické dráhy. Až keď bola sonda dostatočne rýchla, mohla sa vydať k Mesiacu.

Dráha, po ktorej indická sonda putovala k Mesiacu. Zdroj – ISRO/X

Pristávací modul Vikram – čo v sanskrite znamená „chrabrosť“ – sa minulý týždeň odpojil od pohonného modulu a od 5. augusta, keď vstúpil na obežnú dráhu Mesiaca, posielal na Zem snímky jeho povrchu.

Modul obsahuje niekoľko vedeckých zariadení vrátane 26-kilogramového rovera Pragján. Šesťkolesové vozidlo bude analyzovať zloženie hornín a povrchového materiálu Mesiaca. Fungovať by malo zhruba 14 dní.

Vedecké prístroje modulu sú zamerané na výskum plazmy v atmosfére Mesiaca, teplotných vlastností povrchových vrstiev v okolí južného pólu alebo seizmickej aktivity, vysvetľuje český portál kosmonautix.cz, zameraný na popularizáciu výskumu vesmíru.

Prečo práve južný pól

Indovia ako prví pristáli v okolí južného Mesiaca, kde sa predtým nepristávalo. Napríklad všetkých šesť lokalít programu Apolla sa nachádza v okolí rovníka privrátenej strany Mesiaca. „Misie Apollo sa sústredili na planiny, kde bola istota, že sú relatívne rovné,“ povedal nedávno pre Denník N astronóm Jiří Šilha z UK v Bratislave.

Za deň pristátia indickej sondy sa zvolil 23. august, keďže toho dňa bola lokalita osvetlená slnkom. Inak je pristávanie v okolí južného pólu zložitý manéver a okrem iného ho komplikuje hrboľatý terén. „Tiene [na južnom póle] sú veľmi dlhé a Mesiac má veľmi jednotný sivý povrch, takže rozlíšiť krátery a balvany bude oveľa náročnejšie,“ povedal pre BBC Future o nástrahách pristávania v tejto oblasti astrofyzik Jack Burns z University of Colorado Boulder.

Okolie južného pólu je zaujímavé tým, že predstavuje vhodnú oblasť na vytvorenie mesačnej základne. Tá by mohla slúžiť na výskum Mesiaca, ťažbu nerastných surovín alebo ako prestupná stanica na lety do hlbokého vesmíru, napríklad na Mars.

V okolí južného pólu sú miesta, kde slnko nezapadá, čo je výhodné pre nabíjanie vozidiel či ďalších zariadení pre posádku, ktorá by mohla nepretržite čerpať elektrickú energiu zo solárnych panelov.

Zároveň sa v okolí južného pólu nachádzajú krátery, kam slnečné lúče nikdy nedopadajú, preto by sa v nich mohol nachádzať vodný ľad.

Pre dlhodobý pobyt človeka na Mesiaci je voda nevyhnutnosť. Po vybudovaní mesačných základní by miestne suroviny mohli slúžiť na výrobu raketového paliva či kyslíka.

Predchodcovia a nižšie náklady

Počiatky indického mesačného programu Čandraján indickej vesmírnej agentúry ISRO (Indian Space Research Organization) siahajú do roku 2008, keď sa vypustila prvá sonda Čandraján-1.

Družica vykonala podrobné snímkovanie povrchu Mesiaca vo viditeľnej, v infračervenej, gama aj röntgenovej časti spektra. Misia sa skončila predčasne v auguste 2009, no splnila väčšinu vedeckých cieľov.

Nasledovala misia Čandraján-2, ktorú tvorila družica, pristávací modulu a rover. No pristávací manéver modulu sa nepodaril a zariadenie sa 6. septembra 2019 rozbilo o mesačný povrch.

Dôvodom bolo, že jeden z piatich motorov modulu mal pri pristávaní o niečo vyšší ťah. Za týchto okolností si softvér nevedel poradiť so všetkými požiadavkami na to, kde a ako mal modul pristáť.

Denník The Guardian píše, že nová misia – Čandraján-3 – stála takmer 75 miliónov amerických dolárov, čo je zlomok v porovnaní s výdavkami iných krajín na vesmírny výskum.

Podľa odborníkov, ktorých oslovil The Guardian, znižuje India výdavky tým, že kopíruje už existujúce technológie a nižšie má aj mzdové náklady.

Predzvesť vesmírneho súperenia

Pristátie Čandrajánu-3 v okolí južného pólu Mesiaca možno vnímať ako predzvesť budúceho vesmírneho súperenia. O Mesiac totiž intenzívne prejavuje záujem aj USA a Čína.

Peking plánuje v roku 2026 vyslať do okolia južného pólu rover a najneskôr do roku 2030 chce na Mesiaci postaviť prvú mesačnú základňu. USA chcú do roku 2025 vyviesť desiatky roverov a ďalších zariadení (Commercial Lunar Payload Services, CLPS) ako podporu programu Artemis. Niektoré z nich budú skúmať vodu, iné magmu a ďalšie budú robiť monitoring žiarenia na povrchu Mesiaca.

Cieľom programu Artemis je vrátiť Američanov na Mesiac, no je možné, že pilotovaná misia sa z roku 2025 posunie na neskoršie obdobie, keďže spoločnosť SpaceX mešká s dodaním pristávacieho modulu.