Svetový newsfilter: Britský generál vidí tri možné scenáre, ako sa skončí vojna na Ukrajine

Dobrý deň,

na prvý pohľad dramatické udalosti v Rusku tento týždeň iba potvrdili, na čom sa väčšina pozorovateľov zhoduje už dlhšie. V najväčšej krajine sveta je nateraz šanca na zmenu diktátorského režimu veľmi malá.

Nič na tom nemenia ani zlyhania na ukrajinskom fronte a čoraz viac ponižujúce ukrajinské akcie na ruskom území alebo okupovanom Kryme. Niekoľko sme ich videli aj tento týždeň.

Za zmienku stojí najmä zničenie „neporaziteľného“ ruského protivzdušného systému S-400 na anektovanom polostrove či prebehnutie pilota ruského vrtuľníka na ukrajinskú stranu.

---

Európa: Tri scenáre vývoja vojny

Správou týždňa je smrť Jevgenija Prigožina, ktorého lietadlo sa v stredu zrútilo neďaleko rezidencie Vladimira Putina. Ešte predtým britský generál Richard Barrons v rozhovore s ukrajinskou korešpondentkou BBC načrtol tri scenáre ukončenia vojny.

O každom z nich rozhodnú Ukrajinci.

Variant prvý hovorí, že Ukrajina v istom momente prestane bojovať, pretože si prestane veriť, či dokáže vyhnať Rusov. Respektíve si uvedomí, že by za to zaplatila privysokú cenu, a to ľudskú aj finančnú. Barrons si myslí, že by išlo o veľmi zlé riešenie, a neverí, že sa tak stane.

Variant druhý je podľa neho o možnosti zastaviť boje hneď teraz. Išlo by akceptovanie statusu quo, v ktorom ani jedna strana nemôže vyhrať. Prestávku v boji by podľa neho obe strany využili na načerpanie sily a následné obnovenie vojny. Pocit neistoty by nezmizol.

Variant tretí je podľa Barronsa najlepší. Predpokladá situáciu, v ktorej nebude nikto na Ukrajinu tlačiť a dávať jej časové plány, aby dosiahla rýchly výsledok na bojisku s hrozbou prerušenia podpory Západu.

Tento scenár si však vyžaduje, aby boli Ukrajinci pripravení na dlhú a krvavú vojnu. A Západ zase odhodlaný na vytrvalú podporu Kyjiva, ktorú odhaduje na približne 100 miliárd dolárov ročne.

Čo sa bude diať v Rusku: Experti a spravodajské služby nepredpokladajú, že na ďalší vývoj vojny bude mať vplyv Prigožinova smrť.

Lotyšská rozviedka tvrdí, že ruská spoločnosť zaujala apatickú pozíciu a od situácie sa chce čo najviac dištancovať. Veľkú vlnu demonštrácií a rovnako ohrozenie politickej stability Putinovho režimu nateraz nemožno očakávať.

A keby sa náhodou aj sporadické pokusy o protesty objavili, Putin sa poistil a národnej garde dokonca poskytol nové tanky a umožnil jej bez komplikovaného zaobstarávania získať ťažkú vojenskú techniku.

Scenár v štýle Pekingu z roku 1989, keď Čína proti nahnevaným obyvateľom nasadila tanky na Námestí nebeského mieru, nie je pravdepodobný. Ruská garda je však v prípade potreby pripravená.

Čítajte viac: Nebol by prvý zavraždený Putinov kritik. Prigožinova smrť nám pripomenula, že Rusko je mafiánsky štát

---

Afrika: Dôležitý samit v Juhoafrickej republike

Tohtotýždňový samit spolku BRICS v Johannesburgu upútal najväčšiu pozornosť za posledné roky. V deň pádu Prigožinovho lietadla sa na ňom zúčastnil aj ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa však pripojil iba cez videohovor.

O čo ide: BRICS dostal pomenovanie podľa piatich členských krajín, teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Juhoafrickej republiky. Jeho členovia sa snažia oslabiť americkú hegemóniu na medzinárodnom poli a podporiť vplyv krajín takzvaného globálneho Juhu.

Hlavnou témou tohtotýždňového stretnutia bolo prijímanie nových krajín, na ktoré tlačia predovšetkým v Moskve a Pekingu. Do BRICS-u chcú vstúpiť desiatky ďalších štátov, čo nahráva imidžu Putina aj čínskeho režimu.

Zoskupenie sa tento týždeň dohodlo na oficiálnej pozvánke pre šesť štátov, a to Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Egypt, Irán, Etiópiu a Argentínu. Ide o veľké víťazstvo pre Rusko a Čínu, keďže zvyšní členovia sú voči rozširovaniu opatrní. Predovšetkým India nechce mať so Západom nepriateľské vzťahy a tlačí na to, aby BRICS nepôsobil ako vyslovene protizápadný spolok.

Čo zaznelo: Putin sa na rozdiel od lídrov ostatných krajín zúčastnil len cez videohovor. Jeho absencia súvisí s medzinárodným zatykačom pre únosy ukrajinských detí z okupovaných území, pre ktorý by ho juhoafrické úrady podľa svojich právnych záväzkov museli zatknúť.

Svoj online príhovor využil na kritizovanie protiruských sankcií a ospravedlňovanie svojej vojny proti Ukrajine. Okrem toho však opäť hovoril aj o „férovejšom svetovom poriadku“, ktorý nebude opomínať ani rozvojové krajiny.

Nejde o nič nové: hoci ruský prezident expanzívnou politikou zabral územia susedných krajín, vo svojich príhovoroch opakovane pripomína koloniálnu minulosť Západu.

Čo bude ďalej: Ruská diplomacia sa na štáty mimo Západu sústreďuje čoraz intenzívnejšie. Aj tento rok napríklad v Petrohrade zorganizovala samit s africkými lídrami.

Lenže hoci Kremeľ dodnes profituje z historických väzieb, ktoré si pred desaťročiami vybudoval aj podporou antikoloniálnych hnutí, z Putina začínajú byť frustrovaní aj mnohí africkí predstavitelia.

Jednou z hlavných výčitiek je odstúpenie od dohody o vývoze obilia z Čierneho mora, čo spôsobilo zvýšenie jeho globálnych cien.

Čítajte viac: Putin chce posilniť svoj vplyv na samite BRICS. Prihovoril sa cez videohovor zvláštnym hlasom

---

Ázia: Veľký diplomatický úspech pre Bidena

Mimoriadne dôležitý samit sa konal koncom minulého týždňa aj vo víkendovom sídle amerického prezidenta v Marylande. Stretli sa na ňom lídri Japonska a Južnej Kórey a podľa analytikov uzavreli historickú dohodu.

Aký je kontext: Tokio a Soul majú komplikovanú históriu súvisiacu predovšetkým s japonskou okupáciou kórejského polostrova z prvej polovice minulého storočia.

Hlavným zdrojom napätia sú kórejské sexuálne otrokyne z čias druhej svetovej vojny, ktoré násilím držali v japonských nevestincoch. Japonsko sa za nútenú prostitúciu ospravedlnilo a zriadilo fond na pomoc postihnutým ženám.

Mnohí v Južnej Kórei majú pocit, že za prečiny z minulosti neprevzalo dostatočnú zodpovednosť. Podľa viacerých amerických predstaviteľov boli ešte pred niekoľkými rokmi vzťahy medzi japonskými a kórejskými diplomatmi natoľko vypäté, že spolu nedokázali sedieť v jednej miestnosti.

Čo sa stalo: V posledných mesiacoch však konzervatívni lídri oboch krajín prekonali historické nezhody a za výrazného úsilia Spojených štátov prehĺbili spoluprácu. Do veľkej miery ide o pragmatickú reakciu na čoraz agresívnejšiu zahraničnú politiku Číny.

Okrem Pekingu východoázijské krajiny s čoraz väčšími obavami sledujú aj aktivity Severnej Kórey, ktorá za posledný rok a pol uskutočnila vyše sto raketových testov. Viacero balistických rakiet odpálila aj do Japonského mora.

Minulý piatok sa v Spojených štátoch stretli japonský premiér Fumio Kišida a juhokórejský prezident Jun Sok-jol s Joeom Bidenom. Zaviazali sa spoločne diskutovať aj o jadrovej hrozbe zo strany Severnej Kórey.

Čo ďalej: Traja lídri sa zároveň dohodli na každoročných vojenských cvičeniach a zdieľaní podrobných informácií o bezpečnostnej situácii v regióne. Viacerí analytici označujú túto dohodu za historickú a vyzdvihujú odvahu japonského premiéra a juhokórejského prezidenta.

Zároveň však upozorňujú, že vzhľadom na dlhodobé nezhody je mimoriadne krehká. Veľká časť obyvateľov Južnej Kórey naďalej nedôveruje Japonsku a naopak.

Nateraz sú však lídri oboch krajín s cieľom posilnenia národnej bezpečnosti pripravení podstúpiť toto riziko.

---

Severná Amerika: Prvá republikánska debata bez Trumpa

Donald Trump sa vo štvrtok vydal do väznice v Atlante, hoci bolo jasné, že ho okamžite vďaka kaucii prepustia a budú stíhať na slobode. Bývalý prezident si však chcel byť istý, že jeho zábery budú v hlavnom vysielacom čase amerických televízií.

Čo sa stalo: Trump je obžalovaný už v štyroch prípadoch, pričom ten posledný sa týka pokusu o zvrátenie volieb v štáte Georgia. Na podpore medzi konzervatívnymi voličmi mu to však neuberá.

Skôr naopak, medzi republikánmi je jednoznačne najobľúbenejším politikom. Pred blížiacimi sa primárkami, v ktorých sa rozhodne o tom, kto bude kandidovať na prezidenta, vedie pred svojimi súpermi až o 40 percentuálnych bodov.

Trump sa cíti tak neohrozene, že sa rozhodol nechodiť do televíznych debát medzi republikánskymi kandidátmi. Prvá z nich sa uskutočnila v stredu.

Čo sa dialo: Diskusia desiatich ašpirantov o post prezidenta bola nečakane dynamická. Zrejme najväčšiu pozornosť na seba upútal málo známy podnikateľ Vivek Ramaswamy, ktorý okrem iného vystupuje proti vojenskej pomoci Ukrajine a označuje klimatickú krízu za hoax.

Podľa komentátorov podal dobrý výkon aj exprezident Mike Pence, ktorý kritizuje Trumpa pre neschopnosť uznať výsledky volieb z roku 2020. Zároveň sa prezentuje ako skúsený štátnik s veľkými skúsenosťami so zahraničnou politikou.

Naopak, v stredu opäť nebol presvedčivý floridský guvernér Ron DeSantis, o ktorom sa dlho hovorilo ako o najväčšom Trumpovom vyzývateľovi. V posledných mesiacoch však v prieskumoch výrazne zaostáva.

Čo ďalej: Debata poukázala na vec, ktorá je mimoriadne dôležitá aj pre Slovensko: súčasný republikánsky mainstream vystupuje proti silnej prítomnosti v Európe a presadzuje izolacionalistickú politiku.

Ak by sa do Bieleho domu o rok vrátil konzervatívec, znamenalo by to oslabenie NATO a pre európske krajiny potrebu oveľa masívnejšie investovať do svojej obrany.

Čítajte viac: Kto je naozaj Donald Trump? 91 bodov obžaloby ukazuje exprezidenta v novom svetle

---

Latinská Amerika: Klíma ohrozuje Panamský prieplav

Obdobie sucha vplýva aj na dopravu v Panamskom prieplave. Situácia sa v nasledujúcich rokoch nebude zlepšovať a obchodníci už hľadajú nové trasy.

Aký je kontext: Zhruba 80-kilometrový Panamský prieplav spája Tichý a Atlantický oceán. Lode vďaka nemu nemusia využívať dlhú cestu pri Južnej Amerike.

Meteorológovia však dlhodobo upozorňujú, že ak sa neprispôsobí klimatickej kríze, hrozí mu zánik. Jeho veľkou nevýhodou je, že používa sladkú vodu.

Prieplav potrebuje na plavbu jednej lode stovky miliónov litrov vody. V čase, keď zažíva zrážkový deficit, sa v ňom tvoria dopravné zápchy.

Čo sa deje: V poslednom období museli v Panamskom prieplave vzhľadom na suchá obmedziť námornú dopravu viackrát. Zrejme najvážnejšia bola situácia pred štyrmi rokmi, keď v kanáli zaznamenali výrazný pokles tržieb.

Vážne problémy v prieplave sa však objavili aj tento august a aj tentoraz ide podľa úradov o priamy dôsledok klimatickej krízy. Panama bola nútená znížiť počet denne obslúžených lodí z 36 na 32.

Minulý týždeň v kanáli čakalo až 140 plavidiel, teda o päťdesiat viac ako bežne.

Čo ďalej: Problémy so suchom do veľkej miery súvisia s tichomorským fenoménom El Niño, ktorý vplýva na zmenu vetrov, teplôt a zrážok na celom svete.

Hoci problémy Panamského kanála nespôsobujú také vážne hospodárske škody, ako napríklad zaseknutie Suezského prieplavu spred dvoch rokov, viaceré spoločnosti už vyhľadávajú alternatívne trasy.

To môže mať vážne dôsledky pre Panamu, pre ktorú sú príjmy z prieplavu mimoriadne dôležité.

Foto týždňa

India sa po USA, Sovietskom zväze a Číne stala iba štvrtou krajinou, ktorá úspešne pristála na Mesiaci. Indická sonda Čandraján-3 dosadla na mesačný povrch v okolí južného pólu v stredu. Jej úspech prišiel len krátko po tom, čo zlyhala ruská lunárna misia Luna-25.

Čítajte viac: Indická sonda ako prvá v dejinách pristála v okolí južného pólu Mesiaca

---

O čom sme písali

Ruská misia na Mesiac zlyhala. Astronóm vysvetľuje, v čom je to pre Moskvu znepokojujúca správa

Fiasko alebo dlhá krvavá vojna, akú sme čakali? Ukrajina a Západ riešia, či protiofenzíva nejde príliš pomaly

Bulharsko zažilo leto plné zatýkaní. Nie však vďaka svojim prokurátorom

Polícia aj štát prestali existovať. Zločinecké gangy na Haiti znásilňujú, tyranizujú a rabujú

Rumunské prístavy sú pre Ukrajinu kľúčové. Problémom sú konšpirácie cirkvi a slabá infraštruktúra