Denník N

Má 550 eur v čistom, privyrába si za pokladňou. Ako žijú štrajkujúci učitelia

Učitelia nevedia, dokedy bude trvať štrajk, niektorí sa pripravujú na pár dní, iní aj na týždne. Pomôžu im partneri aj rodičia.

Minister školstva ani premiér sa nechystajú vyjednávať so štrajkujúcimi učiteľmi o ich požiadavkách. Škôl bolo počas druhého dňa zavretých menej ako v pondelok. Ministerstvo školstva tvrdí, že to bolo menej ako 150 škôl. Podľa stránky Iniciatívy učiteľov Slovenska sa zapojilo takmer 12-tisíc učiteľov z 814 škôl. Dnes by malo byť opäť zhromaždenie, teraz v Levoči.

V druhý deň štrajku už nemali učitelia zhromaždenia, ale lokálne akcie. V Bratislave sa stretli v kníhkupectve, večer mali diskusiu s rodičmi.

K štrajku učiteľov sa prvýkrát od jeho vyhlásenia vyjadril premiér Robert Fico a pripomenul, že jeho vláda pedagógom zvyšovala platy. „Chcem požiadať učiteľov o pochopenie, že krajina nie je iba jednofarebná, máme tu ďalších ľudí, ktorí majú svoje požiadavky, a ďalšie projekty, na ktoré musí štát vynakladať svoje prostriedky.“

Po práci je za pokladňou v hypermarkete, štrajkovať chce aspoň tri dni

Adriana Bolenincová má 25 rokov a štrajkuje. Na základnej cirkevnej škole v Bratislave učí druhý rok slovenský jazyk a literatúru aj hudobnú výchovu. „Nie som spokojná so situáciou v školstve. Som začínajúci učiteľ a ide mi o moju budúcnosť, budúcnosť detí aj tejto krajiny.“uci2

Mesačne dostáva 550 eur v čistom. Jej škola sa zatiaľ zapojila do štrajku na tri dni, vo štvrtok tak už môžu učiť. Čakajú, ako sa bude štrajk vyvíjať. Adriana zvažuje, že sa zapojí aj na dlhšie, a počíta s tým, že bude mať nižšiu výplatu. Má odložené nejaké peniaze, nie je to však veľa, a tak ráta s tým, že sa uskromní, napríklad na strave.  Žije v byte so svojimi dvoma spolužiačkami, len tak dokážu utiahnuť nájom.

Učitelia sú podľa nej odhodlaní prísť o časť peňazí. „Neviem si však predstaviť, ako vyžijú kolegovia s deťmi. Mňa, keď treba, podporujú aj rodičia. Keby som mala rodinu a deti, tak si to neviem predstaviť.“

Či by vydržala v štrajku do volieb? Dúfa, že to nenastane. „Ale možno by som musela. Neriešim to dopredu, ak by to nastalo, tak by som sa asi obrátila na rodičov a súrodencov.“ Dúfa, že zmena nastane skôr.

Dnes učí od piatakov až po siedmakov. Nie je triedna učiteľka. Učiť chcela vždy, má aj strednú pedagogickú školu, no takto si to nepredstavovala. „Chcem učiť, preto som tu, preto som neodišla. Mám rada Slovensko, zaujíma ma slovenský jazyk. Učenie ma baví. To, čo vám dajú decká v škole, aj keď vás niekedy nahnevajú, to v iných odboroch nezažijete. Nie každý to vydrží, ale ja učiť chcem.“

Ako mnoho iných učiteľov, aj ona si privyrába. Začiatkom roka brigádovala v obchodnom dome za pokladnicou. Teraz to obmedzila, lebo sa venuje príprave do školy. Koncom školského roka sa však za pokladnicu plánuje vrátiť. „Určite sú aj iné profesie nedocenené. Nie je však v poriadku, aby to takto fungovalo.“

 

 

Vydržím dva týždne vďaka partnerovi

Martina Volaufová (37) plánuje štrajkovať aspoň dva týždne. Tento rok nastúpila na Gymnázium na ulici L. Sáru v Bratislave, kde išlo do štrajku viac ako 40 učiteľov z vyše 60. Gymnázium nezatvorili, nižšie ročníky sa učia v obmedzenom režime.ucitelka

Tento mesiac počíta s nižšou výplatou, ale berie to ako investíciu do budúcnosti. Teraz je podľa nej najvyšší čas na to, aby učitelia štrajkovali. „Mám partnera, ktorý mi finančne pomôže. Nie je to tak, že by som potom nemala z čoho zaplatiť podnájom, hypotéku, ako to majú niektoré kolegyne, ktoré to musia platiť samy.“

Na gymnáziu dostáva po desiatich rokoch praxe mesačne v čistom 540 až 550 eur. Nevie, kde minister berie tisícové platy.

Kolegovia odkázaní len na vlastný plat podľa nej nemusia vydržať dlho štrajkovať. No pozná aj takých, čo chcú štrajkovať aj do volieb – teda šesť týždňov. „Ja som odhodlaná tak týždeň aj dva. Šesť týždňov si neviem úplne predstaviť.“

Predtým, ako nastúpila na gymnázium, pracovala v jazykových školách, kde viedla kurzy. Aj dnes si tak privyrába. Na štátnej škole zastupuje učiteľku na materskej. „Je to veľká zmena. Nemusela som predtým známkovať. Aj spôsob výučby je iný.“ Musí si inak rozvrhnúť hodinu, aby stihla prebrať učivo, komunikovať, aby to nebolo len o gramatike a slovíčkach. Je tam aj viac žiakov ako v jazykovkách. Na začiatku sa obávala, ako zvládne žiakov v tomto veku – sú v puberte, dospievajú. „Niekedy vymýšľajú, ale ak im máte čo ponúknuť, tak chcú a sú šikovní. Ak by jej ponúkli stále miesto, zobrala by ho. „Keďže nie som prinútená robiť rozpočet a rozrátavať si to, tak to beriem ako veľmi dobrú skúsenosť.“

 

Mám našetrené z fušiek, vydržím aj do volieb

uci3

Jaroslav (32) študoval učiteľstvo informatiky. Učí desať rokov a zarába 600 eur. „Mám rôzne príplatky, takže to nie je u mňa také zlé.“ Aj keď všetky vlády od roku 1989 hovoria, že školstvo je priorita, nie je to podľa neho tak. „Dlhodobo ma štve, ako vyzerá situácia v školstve. Tento rok pôjde do školstva o 300 miliónov menej a radšej sa zaplatia hlúposti ako 2-tisíc policajtov,“ hovorí učiteľ informatiky na Spojenej škole Novohradská.

Aj keď je na tom s platom lepšie ako niektorí jeho kolegovia, keď sa porovnáva s bývalými spolužiakmi, zarába trikrát menej. Väčšina z jeho spolužiakov pracuje v IT firmách. „Od začiatku som chcel byť učiteľom. Baví ma práca s ľuďmi, nechcel som sedieť len pri počítači,“ vysvetľuje, prečo išiel do školstva.

V štrajku chce vydržať aj do volieb. „Mám trochu našetrené, takže by som vydržal.“ Obáva sa, že väčšina učiteľov až tak dlho vydržať nemôže. „Neriešim, o koľko menej budem mať tento mesiac. Vedel som, že nebudem hladovať.“ Je pripravený míňať zásoby, ktoré si našetril. „Som naučený žiť skromne.“ Ak by mal viac peňazí, chcel by mať väčší ako jednoizbový byt.

Okrem práce má jednorazové fušky – spravuje na školách webstránky, programuje, tvorí stránky. Aj keď podľa neho môže štrajk vydržať až do volieb, budú postupne odpadávať ľudia.

Optimistka z učiteľskej rodiny

Nina Majlingová (33), učiteľka z Banskej Bystrice, je optimistka. Stále verí, že sa niekto vo vláde spamätá a pochopí, že učitelia štrajkujú nie len tak, pre seba, alebo preto, že nemajú čo robiť, baví ich to a užívajú si problémy, ktoré spôsobujú premiérovej vláde.

Je z učiteľskej rodiny, ktorá mesačne zarába spolu niečo vyše 1200 eur. Stará sa o dve malé deti a momentálne štrajkuje, pretože chce niečo zmeniť. S manželom učia na tej istej škole. Ona dvanásť rokov, okrem toho je triedna a viedla dramatický krúžok. Nedávno sa vrátila z rodičovskej dovolenky, ako vytrvalo opakuje, „k svojim deťom na prvom stupni“.

Obaja sú učitelia a obaja štrajkujú. Učiteľka hovorí, že manžel je dobrovoľný horský záchranár s certifikátom na výškové práce. Nahlas zauvažovala, že niečo môže zarobiť na výškových budovách pri umývaní okien, alebo budú brigádovať.

„Počítali sme s tým. Priškrtíme už priškrtený rozpočet a zvládneme to. Alebo nám pomôže rodina,“ povedala.

„Museli by ste to zažiť, aby ste pochopili, ako veľmi to ide v školstve dolu vodou,“ zdôrazňuje. Hovorí o realite, keď namiesto učenia vypisuje papiere alebo vo voľnom čase hľadá, kto by prišiel do triedy niečo namontovať. Hovorí o úpadku systému aj vedomostí. Až niekde na konci je v poradí dôležitosti plat, aj to sa jej naň musíte opýtať.

„Keď som odchádzala na materskú, bola som na 90 percent učiteľka a na desať administratívna sila. Za chvíľu to bude už pol na pol. To nie je len o platoch. Niečo sa musí zmeniť, preto štrajkujeme.“

Učiteľka nevie, dokedy bude štrajkovať. Chcela by čo najdlhšie, ale najradšej by bola, keby sa všetko vyriešilo a mohla čo najskôr učiť. „Viem, prečo štrajkujeme, ale som aj učiteľka a veľmi mi to chýba. Mrzí ma to. Prváčikom nikto nevysvetlí, prečo ich učiteľka nie je s nimi,“ zauvažovala.

Nina Majlingová so štrajkujúcimi kolegami pripravuje ďalšie protestné akcie. S neštrajkujúcimi kolegami si nič nevyčítajú. Nevie, ako celá akcia dopadne, hoci premiér a minister školstva to povedali jasne. Kto prehrá, ak sa učitelia vrátia do škôl bez splnených požiadaviek? „Opýtajte sa ma, keď sa to stane,“ zareagovala a vzápätí dodala, že to nebude prehra učiteľov, ale všetkých mysliacich.

Štrajkuje ako jediný na škole

„Budem štrajkovať, pokiaľ bude treba,“ hovorí Štefan Csontos z Iniciatívy košických učiteľov. Ku štrajku sa plánuje pripojiť od štvrtka, keď sa má v Košiciach uskutočniť protestné zhromaždenie. Na škole je jediný, kto sa do protestu aktívne zapája.

Učí od roku 1996, keď skončil vysokú školu. Päť a pol roka pracoval mimo, aby si trochu zarobil. „Keď sme sa ako rodina pozviechali, tak som sa vrátil k učeniu, pretože mám toto povolanie rád,“ vysvetľuje Štefan Csontos. Práve to je podľa neho aj dôvod, prečo sa rozhodol štrajkovať.

„Odniesol som riaditeľovi školy tlačivo, riaditeľ ho prijal a to bolo všetko,“ odpovedá na otázku, či bol na neho vyvíjaný nátlak zo strany vedenia školy alebo jej zriaďovateľa. Práve Csontos v pondelok povedal, že na mnohých školách v Košiciach sa v súvislosti so štrajkom objavil bossing a mobbing riaditeľov aj zriaďovateľov.

Protesty učiteľov

Teraz najčítanejšie

Foto N - Tomáš Benedikovič