Spolupracujúci obvinený Suchoba: Musel som uplácať. Percento, protislužba, subdodávka – bolo to rôzne (+ video)

Jozef Brhel starší bol po premiérovi medzi troma najmocnejšími ľuďmi, hovorí podnikateľ Suchoba o Slovensku za Fica. To, že mu Brhel zobral polovicu firmy, bral emotívne.
➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.
Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.
Podnikateľ Michal Suchoba ako spolupracujúci obvinený prehovoril o tom, ako jeho firma získala za vlády Roberta Fica zákazku na finančnej správe. Jeho výpovede pred vyšetrovateľmi aj na súde potvrdili korupciu na najvyšších miestach. Suchoba v rozhovore hovorí:
- či na Slovensku dokázal získať štátnu zákazku bez toho, aby uplácal;
- ako rozmýšľal nad tým, keď dostával pri biznise so štátom korupčné ponuky, a prečo bol ochotný na ne pristať;
- o paradoxe, že keď chcel bojovať proti daňovým podvodom, musel uplácať;
- aký veľký bol vplyv podnikateľa Jozefa Brhela a prečo sa stretával aj s Marianom Kočnerom;
- ako ho zadržali v Dubaji a prečo sa rozhodol, že bude obvinený spolupracujúci, a kde teraz vidí svoju budúcnosť.
Z akých trestných činov ste aktuálne obvinený?
Sú tri známe kauzy: Očistec, Mýtnik a Daniari. V Očistci som vylúčený na samostatné konanie, vypovedal som ako svedok, v Mýtniku detto. Daniari prebiehajú, tam som obvinený pre korupciu.
Pred súdom ste zatiaľ vypovedali len v kauze Mýtnik, je to tak?
Mýtnik je rozdelený na viac častí a pred súdom som bol v dvoch častiach. Podmienky pri spolupracujúcom obvinenom sú veľmi jasné – musí hovoriť pravdu, priznať sa k všetkému, čo spáchal, a spolupracovať. Ak orgány činné v trestnom konaní chcú, aby prišiel vypovedať na políciu alebo na súd, tak to musí splniť. Nepoznáte deň alebo hodinu, kedy príde predvolanie na výsluch alebo na súd.
Ste Bratislavčan, ako by ste opísali svoje študentské roky?
Som Dúbravčan, Základná škola Júliusa Fučíka, čo bola škola s rozšíreným vyučovacím jazykom nemeckým. Viem slušne po nemecky, a keďže som mal šťastie, že relatívne celkom dobre rozumiem prírodným vedám, tak som sa zúčastňoval na rôznych matematických, fyzikálnych olympiádach.
Boli ste jednotkár.
Prijatie na Gymnázium Jura Hronca, čo bola dobrá škola, bolo bez prijímačiek. Nepamätám si, či preto, že som robil olympiády, alebo som mal samé jednotky. Škola mi nikdy nerobila problém, takže som sa mohol venovať rôznym krúžkom. Rodičia ma tlačili ešte do ďalšej nemčiny, veľa som športoval, hrával som súťažne futbal, kajaky, stolný tenis, tenis. Som socialistické dieťa, každý rok som chodil do trojtýždňového tábora. Keď som bol starší, tak aj na jarný lyžiarsky.
Mali ste známych spolužiakov?
Keď som v roku 1988 prišiel na gymnázium, tak môj prvý pocit z 37 spolužiakov bol, že 36 z nich bolo neskutočne múdrych. Bola to výberová trieda z tých, ktorí robili matematicko-fyzikálne olympiády. Bola to čistá intelektuálna výzva. Išlo o veľmi, veľmi náročnú školu, aj pokiaľ ide o učiteľov, nikto vám nič nedaroval. Chodilo tam veľa politikov, veľmi úspešných podnikateľov, desiatky.
Kam ste išli na vysokú školu?
Pokračoval som v rôznych olympiádach a medzinárodných súťažiach aj na strednej škole. To malo za následok, že v takej skupinke sme mali v štvrtej triede individuálny študijný plán a chodili sme na niektoré prednášky na Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského. Dostal som štipendium na slušnej vysokej škole v Spojených štátoch, ale vrátil som sa, pretože mi nevyhovoval ich životný štýl. Následne som začal študovať na STU a na Ekonomickej univerzite v Bratislave – paralelne obe školy naraz – a po prvej triede sme so spolužiačkou založili prvú firmu. Potom to už išlo ďalej.
Čiže sa vám začalo dariť?
Dariť znamená, že pracujete, vykonávate nejakú činnosť a to, čo robíte, je buď unikátne, alebo dobre ohodnotené. Vtedy dostávate viac peňazí ako v normálnej práci. Mal som veľkú výhodu, že som mal veľmi dobré znalosti nemčiny a angličtiny. Vybral si ma jeden manažér zahraničnej firmy, ktorá sa vtedy volala Digital Equipment a vytiahol ma do nadnárodných štruktúr, následne som začal pracovať aj pre českú pobočku. Zabezpečoval som prepojenie medzi zahraničnými expertmi, ktorí prišli na Slovensko alebo do Českej republiky, a slovenským manažmentom. Už vtedy som mal nadštandardné príjmy.