Denník N

Bývalý prezident New York University: Školy musia rozmýšľať, ako chcú vyzerať o 30 rokov

Nemyslím si, že existuje jedna verzia univerzity, ktorá je použiteľná všade, hovorí John Sexton.

John Sexton (1942) bol do decembra 2015 prezidentom New York University (NYU), jednej z najväčších súkromných vysokých škôl v USA. Počas jeho 13-ročného pôsobenia sa počet záujemcov o štúdium na škole zdvojnásobil. Univerzita navyše patrí medzi rekordérov vo fundraisingu – v rokoch 2003 až 2014 vyzbierala 4,9 miliardy dolárov.

Sexton počas svojho pôsobenia spustil projekt globálnej univerzity (Global Network University), školy, ktorá neponúka vzdelávanie len z jedného kampusu, ale z celého sveta. Newyorská univerzita s týmto cieľom vytvorila pobočky v Abú Zabí a v Šanghaji a usiluje sa, aby to neboli len bežné detašované pracoviská, ale organická súčasť jednej univerzity. „Študenti si môžu vybrať kontinent tak ľahko, ako si vyberajú kurz,“ vysvetľuje Sexton.

Sexton nie je len pedagóg, je showman, čo predviedol aj počas svojej návštevy Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Profil, ktorý o ňom pred niekoľkými rokmi vydala agentúra Bloomberg, sa začína zmienkou o tom, ako rád objíma ľudí, s ktorými sa stretne – či už sú to jeho kolegovia na univerzite, študenti, alebo úplne cudzí ľudia. Objal aj mňa pred rozhovorom.

Globálnu univerzitu ste začali budovať tak, že ste vytvorili „kamenné“ pobočky New York Univesity v Abú Zabí a v Šanghaji. Prečo? Nešlo by to urobiť celé online?

Nehovorím, že toto je jediný spôsob, ako vytvoriť globálnu univerzitu. Môžete vytvoriť virtuálnu univerzitu, avšak existujú dôvody, prečo to urobiť tak ako my. Najmä ak vám záleží na niektorých veciach. Nám záleží na zachovaní jednotnej filozofie, záleží nám na udržaní kvality. Chceme vytvoriť priestor, v ktorom sa môžu pedagógovia a študenti jednoducho pohybovať a navzájom sa osobne poznať. To je základ, ktorý sa nedá urobiť vo virtuálnej verzii.

V Abú Zabí študujú deti, ktoré raz budú lídrami vo svojich krajinách a za štyri roky štúdia sa stanú najlepšími priateľmi. Mohli by dostať informácie vo virtuálnej univerzite, ale takto si môžu vytvoriť priateľstvá.

Takže naša predstava globálnej univerzity je len jednou z možností, ale nevravím, že je to jediná možná verzia. Podľa nás je však najkomplexnejšia.

Žijeme v dobe, keď sa v Európe opäť ozývajú hlasy o tom, že multikulturalizmus nemôže fungovať. Pritom by sa dalo povedať, že vaša idea globálnej univerzity je akýmsi symbolom multikulturalizmu.

Je dôležité, aby sme boli veľmi opatrní pri tom, ako definujeme niektoré slová. Multikulturalizmus môže mať niekoľko odlišných významov. Ja preferujem výraz ekumenizmus. Dôležitou súčasťou ekumenistického uvažovania je, že sa človek nevzdáva vlastnej identity. Nie je to relativizmus a nie je to homogenizácia. Je to pochopenie nás samotných a ostatných.

Niektorí ľudia vravia, že sa chcú vyhnúť globalizácii, že sa chcú vyhnúť multikulturalizmu. Je to, ako hovoriť, že nechcete vstúpiť do rieky. Takéto komunity môžu chvíľu fungovať, ale nakoniec rieka prekoná zábrany.

Neriskovali ste vytvorením pobočiek v Abú Zabí a v Šanghaji reputáciu školy? Arabské emiráty majú napríklad prísne zákony proti homosexuálom, nevpúšťajú do krajiny Izraelčanov, Čína je kritizovaná za porušovanie ľudských práv.

Všetky veci, ktoré spomínate, sú reálne problémy. Musíte ich vidieť a musíte byť presvedčení, že napriek tomu ostanete verní svojim princípom. Ak o tom nie ste presvedčení, nerobte to. U nás doma tiež nie je všetko v poriadku – napríklad tresty smrti, koncentrácia bohatstva, nedostatočná sociálna záchranná sieť… Aj v Amerike je niečo nezdravé. Keby som chcel pôsobiť v perfektnej spoločnosti, NYU by nemohla sídliť v New Yorku.

Vždy hovorievam: boli by ste druhým Georgeom Bushom a vraveli by ste, že musíme mať zoznam ľudí, s ktorými nehovoríme? Alebo by ste boli Hillary Clintonovou či Henrym Kissingerom a snažili by ste sa komunikovať? Čo z toho je lepšie? Poviete si, že nebudete spolupracovať so žiadnou spoločnosťou, kým neuznáte, že je perfektná? Aj keď si uvedomujete, že ani tá vaša nie je perfektná?

Všetky vedomosti sveta sú dnes od ľudí vzdialené na jedno kliknutie. Čo to znamená pre školy? Ako sa musia zmeniť?

Nemyslím si, že existuje jedna verzia univerzity, ktorá je použiteľná všade. Ak sa však pýtate, aká by mala byť NYU, tak sa pýtate na univerzitu, ktorá má špecifické výhody a teda aj konkrétne záväzky – pretože nechceme tieto výhody stratiť. NYU chce byť niečo viac ako len zdroj informácií. Chce pomáhať rozvíjať sociálne zručnosti, spájať reálnych ľudí.

Úžasné svetové univerzity vychovávajú národných lídrov. NYU sa stala globálnou a je prvým príkladom univerzity, ktorá sa špecializuje na produkovanie lídrov globálnej spoločnosti.

V roku 2008 ste na škole spísali plán, ako by mala vaša univerzita vyzerať o 20 rokov. Takéto dlhodobé plánovanie asi viacerým školám chýba. Čo by ste im odporučili, ak by sa do toho chceli pustiť?

Najdôležitejšia úloha pre lídrov univerzít je vidieť svoju školu o 25 alebo 30 rokov neskôr. Mimochodom, bolo by dobré, keby to robili aj naši politici. Bol som 15. prezidentom NYU, ale často som vravel, aby sme sa na veci pozerali očami 18., 19. alebo 20. prezidenta. Aj svojmu nástupcovi som povedal, nech nemyslí ako 16. prezident, ale ako 30. prezident.

Ale tak uvažovať je ťažké.

Existuje jedno africké podobenstvo, ktoré vraví: Požehnaní sú tí, ktorí sadia stromy, pod ktorými budú sedieť iní. Tento pohľad strácame pri krátkodobom plánovaní, ktorého sa nedopúšťajú len univerzity, ale spoločnosť vo všeobecnosti. Musíme viac uvažovať nie o tom, čo nás čaká v najbližšom štvrťroku, ale čo sa stane o generáciu neskôr.

Uvedomme si, že na svete je len 85 inštitúcií, ktoré existujú dnes a boli tu aj pred 500 rokmi. Sedemdesiat z nich tvoria univerzity.

Teraz najčítanejšie